Ako skutočne žiť a nie len prežívať?

ak chces zit mimo system, bude ta to stat este viac casu a energie. Lebo v systeme mas vsetko zabezpecene, sice pracujes od do, ale nemusis sa starat o ine. Dostanes vyplatu a kupis. Mimo systemu musis vsetko sama na seba. Napr ludia, co uprednostnuju homeschooling, ten, kto to robi poriadne vie, ze to berie 1000 krat viac casu a enegie, ako ked jeho dieta chodi do skoly. Od nastudovanai osnov, vyberu ucebnic, preberania tem atd... vsetko je na rodicovi, ako sa k tomu postavi. Ak chces byt nomad, tak tiez cestovat, zabezpecit si zdravotnu starostlivost, vsetko, co k zivotu potrebujes. Dolezite je najst pracu, ktora nebude praca ale zabava.

autorka, ak by si mala zaujem, kludne mi napis sukromnu spravu, ja som by som Ti rada aj napisala, len sa mi neda, kedze si anonym... mam v podstate dost podobny pohlad na vec, takze Ti rozumiem, tiez by som si rada dakam vyrazila na turistiku/vylet, ale nie je moc s kym, pretoze vsetky moje kamaratky uz maju rodiny a nemaju cas... mozme aspon pokecat, mozem Ti popisat ako ja prezivam a ako si zabezpecujem nejake to volno naviac

Nie je. Takyto “zivot” je nejaka spolocensky ustanovena norma, ktora vznikla vplyvom korporatnej kultury. Ale ked som to pisala inde, isli ma korporatne otrokyne rozniest v zuboch 😁

@stanielka17 žiješ neštandardný/menšinový životný štýl? Podeľ sa s nami.

@madeincssr Podelim, ale len do istej miery ak mi prepacis, aby tu zas nevznikla tretia svetova vojna. Mam flexibilny pracovny cas, ako si ho sama zadelim a zarabam venovanim sa svojej vasni tolko, aby som mohla ist na dovolenku/minitrip 2-4x rocne (naklady si delime) a nemusela riesit korporatnu karieru, aj ked vzdelanie a kvalifikacie na nu mam.

Hovorim to nie preto aby som sa chvastala, ale preto, lebo som mala niekedy zaciatkom 20-tky presne tento pocit, ze korporatna kariera je v podstate premarneny zivot. Viem teda velmi dobre, o com autorka hovori a ake je to frustrujuce. Ja som tiez musela zamakat, aby som si to zariadila inak.

@hiro a nemali ani čas mať depresie....🙂

Autorka - ja ťa úplne chápem, ako to myslíš,
väčšina odpovedi je tu úplne mimo (o chorých ľuďoch/deťoch, ľuďoch v rozvojových krajinách, ľuďoch v stredoveku, nevďacnosti, neschopnosti …🤦‍♀️)
Zo zauźivaneho systemu sa síce dá vypadnúť, ale je to náročné a zvlášť pre jednotlivca a ešte k tomu ženu.
Tých, čo nerobia a zarobia je minimálne, kadejakych príživníkov je o čosi viac, to už záleží, či máš na to žaludok. Ja by som napriklad nedokázala cestovať “zadarmo” a spoliehať sa na pohostinnosť chudákov, niekde v krajinách 3. sveta, ktorí z ucty k hosťovi ti ponúknu vlastnú posteľ a posledné zrnko ryže, na ktoré makali od svitu do mrku a ty si z toho potom spravíš business na internete o tom, ako lacno cestovať 🤢
Potom existuju ľudia, ktorí sa snažia fungovať mimo civilizacie, či už individuálne, alebo v rôznych komunitách, ľudia, ktorí sa presťahovali do krajin 3. sveta, kde je život pomalší, ale prináša zase problémy iného druhu…. To už záleží na jedincovi, čo hľadá a čo chce obetovať.
Držím palce, nech ťa niečo osloví a nájdeš si svoju cestu von.

Tak sa vráť do jaskyne, modli sa aby si prežila pri pôrode, aby sa tvoje deti dožili aspoň dospelosti. Môžeš ísť loviť mamuty a non-stop sa strachovať či prežiješ do ďalšieho dňa. Alebo choď žiť do čias hladomoru, alebo keď upaľovali čarodejnice 😀 Prípadne prvá, druhá svetová vojna? Väčší luxus ako je teraz nikdy v histórii nebol. Tak nechápem čo tu plačeš

@sisaka čo je na tých odpovediach mimo? Veď ona sa pýtala či je toto život.. no nie, toto je doslova utrpenie 😀

Ak ešte chodíš do školy, tak môžte chodiť niekde so spolužiačkami, súrodencami a niekedy si aj v práci nájde podobne zamerané osoby. Toto skôr vyzerá, že chýbajú kamarátky, možno aj nejaké koníčky.

@dominikamacakova Ach jaj, niekedy je mlcat zlato... pisala, ze nema s kym niekam vybehnut, ma depresie, cely jej zivot je len praca a nevidi zmysel zivota... je v uplne inom psychickom rozopolozeni, nevies co ma za sebou... myslis, ze ta ironickost jej pomoze? Vidim, ze ju nechapes a aj si to na zaver napisala, ale dost posmesne, co fakt nie je namieste, tak si si radsej mohla kusnut do jazyka ako tu zo seba robit debila 😉

@viestta presne.. treba sa vedieť narodit alebo vydať.. niekomu sa podarí oboje, niekomu ani jedno, niekomu aspoň jedno..

Ja som mala taku negativnu koleginu..ta mala strasne nervy, ze kolko stoji jedlo ( 20rokov dozadu, co vravi teraz neviem) a aj tak to jedlo u nej neostane lebo ho 💩...

Autorka nájdi si prácu, ktorá ťa bude napĺňať, stane sa tvojím koníčkom a už to tým pádom nebude práca. Zbavíš sa depresií a ešte aj zarobíš 😉

Autorka, ja vidím ako hlavný problém nenaplnený súkromný život a táto frustrácia sa ti preniesla aj na prácu. Keby si mala pri sebe toho správneho človeka a okruh blízkych priateľov, tak by si si dobila baterky a mala dostatok energie aj na takýto štandardny život.

@stanielka17 stotožňujem sa s tvojim názorom že korporátny život je premárnený život . Zažila som na pomerne vysokej pozícii a viac by som to nechcela opakovať, nič iné len profit, sales, margin, costs, added value, plan, fulfilling the plan, increasing the plan a znova dokolečka každý mesiac, korporát ťa prijme a po pár rokoch vypľuje vyžmýkanú ako citron .
Ja som po pár rokoch odišla a začala som podnikať. Začiatky boli náročné , prvého klienta mám dodnes . Moje podnikanie mi síce nedáva úplnu slobodu , som stále viazaná termínmi ale vzdialené pripojovanie , SQL systémy mi umožňuje pracovať z akéhokoľvek bodu . Dnes viem že by som už blikačkovú prácu alebo prácu na TPP dávala psychicky ťažko . Skús ísť cestou podnikania ak sa nebojíš , prekleň prvé ťažké roky a potom pracuj toľko koľko uznáš za vhodné.

Nemusis pracovat cely zivot, ale ca 10-15 rokov zamakat, aby si potom len prezivat/ uzivat .. moze ta zivit najomne, investicie alebo nejaky patent, s ktoreho budes zit este x rokov (ano da sa to … jedna dobra myslienka a ten clovek ma xxxxx € kazdy rok, za to ze to neprezradi konkurencii 🤷🏻‍♀️)

Ja neviem ale ja sa pri dvoch deťoch chodím do práce zrelaxovat a zabaviť 🤣

Hmmm mám syna autista neje sam zujem mu na plienkach je nerozumie mi je neverbálny nič nikomu neurobil len sa narodil ma život????ma ale nevie čo to je.v pravom slova zmysle ten život ja sa starám 24/7 nemôžem nič nikde ísť ja neviem káva ....oslava svadba....atď a.nemozem.robit opatrujem mám život? Mať tvoje problemy

@subartic 100% co hovoris. Jasne, ani ja nejdem podnikanie prezentovat ako nejaku dokonalu prechadzku ruzovou zahradou, nie je to bez stresu a makacky, ale robis na seba, a robis nieco, co ta skutocne osobne naplna. Ja inak nemam deti a zatial ani neplanujem, ale ked si predstavim robotu na vysokom poste v korporacii, tak to sa potom fakt mozes zmierit s tym, ze travit plnohodnotny cas s detmi budes mozno na dochodku. Ked sa na to clovek pozrie s odstupom, fakt zijeme len raz a teraz si zober, ze mas vacsinu z mladosti stravit plnenim snov niekomu inemu. Autorka, mas pravdu v tom, ze o tom nie je zivot a kasli na jedovate komentare, ja ti poviem tak, ze s trochou odvahy a kuskom stastia to ide aj inak 😊 drzim palce!

@autor keď si predstavím, že nieje to tak dávno, čo ľudia dreli od svitu do mrku na "panskom" a potom po nociach pri mesačnom svetle okopávali svoje role. A ženy bežne umierali pri pôrodoch, bábätká na zápal pľúc, muži v bojoch. Do toho mor či pravé liahne... Oproti tomu je 8 hodín v práci a celkovo dnešný život parádička.
Ja som robila roky v práci, do ktorej som chodila s radosťou, pretože ma bavila a kolegovia boli moja "druhá rodina". Teraz robím na polovičný úväzok. Áno, je to menej peňazí, ale viac voľna.
Život je otázkou priorít. Ja som si ten svoj užívala aj keď som mala mesačne odrobených vyše 200 hodín...

@stanielka17 100% suhlas 👏 Hlavne veta "teraz si zober, ze mas vacsinu z mladosti stravit plnenim snov niekomu inemu" je velmi pravdiva

Ja mam pracu ktoru milujem tak mi to tak nepride…

Autorka, ak vobec nevies, ktorym smerom sa pohnut, tak mozno len skus ten "ciel" hladat. Mne sa paci citat "ciel je cesta". Nemusis cakat na stastie az ked budes v pomyselnom cieli. Mozes si uzivat priamo tu cestu. Ja som mala presne pocity ako ty. Aj som sa kvoli tomu co-to naplakala. Chut ist byvat kdesi do pralesu a mat pokoj. Chut opustit cely tento uponahlany pracou premrštený system. A vobec to nie je o tom, ze by si clovek neuvedomoval aj vyhody toho patrit do toho systemu. Ani o tom, ze by si neuvedomoval ako sa maju ludia aj horsie alebo mali v minulosti. Ti čo to píšu asi nikdy necitili to co opisujes. Ani psychoterapeuta nie je na škodu vyhladat. Moze ti pomoct ten tvoj pomyselny ciel najst a aj vysporiadat sa s tym, ze aktualne ten svoj vysneny zivot zatial nezijes. A ak ti chyba to "s kym" vyuzi dnesne moznosti. Napr. aj tu turistiku, ktoru si spominala. Isto su na FB skupiny, kde sa organizuju nejake turisticke vylety kam by si sa mohla pridat 🤷‍♀️

@anonymanonym Ja som sa tak minule s jednym kamaratom v istom kontexte bavila o jeho bratovi, ktory je drevar a nabytkar. Povies si ze obycajny remeselnik, ale ten typek vstava rano na 10-tu, ide do dielne robit na dvoch-troch zakazkach na par hodin, obeduje dve hodiny a vecer ide do krcmy. Aby sme mali predstavu o prijmoch, len jednu vstavanu skrinu nam robil za 3000€. Takychto zakaziek ma za mesiac zopar. Nesteka po nom ziaden zakomplexovany rychlokvaseny korporatny manazerko a kazdy den robi kreativnu pracu, ktoru miluje. Uziva si cas so zenou a synom a velmi pochybujem, ze by menil.

Preco cakas, ze ini ludia budu riesit to aby si sa citila dobre, mala naplneny zivot? Ked hladas pomoc, tak ta najlepsia je na konci tvojej ruky, alebo ako si kto zariadi tak ma. Doma sa s tebou nikto nebavi? Tak chod von. Kamaratky nemaju na teba cas? Tak sa zabav sama. Nepotrebujes ziadneho animatora, nie si male dieta. Zacni sa snazit, vykroc. Pretoze kazda cesta zacina prvym krokom. Aj ta, ktora tvoj zivot spravi veselsim, naplnenejsim, prijemnejsim, nedepresivnym a stastnym. Zmen nastavenie a nevyhovaraj sa na okolnosti. Okolnosti nezmenis, ale zmenit mozes to ako s nimi nalozis.

Pozri, podla toho co pises ti chyba jedine - zmysel zivota. A myslis,ze stastie najdes v cestovani a zazitkoch. Ale nenajdes. A to ti vravim ako niekto,kto toho dost pocestoval. Ono nie je dolezite kde a co,ale s kym. Pokial sa nemas s kym delit o akykolvek zazitok,tak ta neuspokoji. Takze toto si skor pories... Co sa tyka zivota z prace domov a naspat do prace. No,vsetko sa da. Nikde nie je krvou vytetovane,kolko musis robit. Ale zase sa vratis k pointe: Naco je volny cas,ked ho nemas s kym naplnit?

Autorka, nie si sama komu napadnú podobné myšlienky.

Pre začiatok ponúkam ideu "optimistického nihilizmu", veľmi skrátene "nič nemá zmysel, tak si to užime", viz animované video z ktorého vyberám kúsok titulkov:

"Takže v kocke; pravdepodobne ste už minuli slušnú časť času, ktorý máte. Ak je to váš jediný život, nie je dôvod si ho neužiť a žiť tak šťastne ako je len možné."

Druhá vec ktorú spomeniem je najskôr niečo zarobiť a odštartovať život niekde inde, napríklad vďaka ponuke liberation bodka travel, dlhý rozhovor so zakladateľom je na YouTube Bitcoinovej kanál pod názvom "Globální oportunismus | HOST: Pavol Lupták" (nie som si istý či by prešiel link, aby to nebralo že spamujem). Osobne to ešte vyskúšané nemám, ale napríklad to Gruzínsko vyzerá parádne...

Prirovnania k ľuďom ktorí sa majú horšie a podobne sú úplne irelevantné, asi ako povedať človeku v depresii aby sa usmial. 🙂