Ako splniť nesplnené sny rodičov?
Ahojte, dnes so premýšlaľa nad tým ako mali moji rodičia sny a ako sa im z toho nič nesplnilo.
Keď som bola dieťa bývali sme v bytovke v malom trojizbovom byte. Ja a moji traja súrodenci sme sa tlačili v jednej detskej izbe. Auto sme mali staré - 5 miestne kde sme sa všetci nevošli tak aby sme si bezpečne mohli zapnúť pásy, tlačili sme sa štyria vzadu a dúfali že nás nazastavia policajti.
A moji rodičia stále snívali že si kúpime domček, aby sme mohli my deti mať svoje izby, záhradku za domom, nové 7-miestne auto kde by sme sa všetci zmestili a bezpečne dostali kam budeme potrebovať. Rodičia sledovali inzeráty na domy, niekedy sme sa išli na tajňasa pozrieť z vonku na tú adresu a domček si obhliadnuť. Prezereli si väčšie autá, ale nikdy sa k ničomu nedokopali, kvoli nedodstatku financií. možno aj zo strachu zo zmeny. Stále o tom iba snívali a rozprávali sa o tom nahlas tak že sme to my deti počuli a vnímali.
Čas utekal, deti vyrástli, odišli z domu a už ani to auto ani dom nie je ani treba - pre koho už. Deti už majú vlastné autá a do malého bytu už nechodia často, pretože nie je kde veľmi prespať.
Rodičia sú pred dôchodkom a svoje sny (aj naše - ich detí) si už nesplnia. A mne je to tak veľmi ľúto a pýtam sa prečo sa možo viac nesnažili a nehľadli možnosti viac zarobiť. Ja viem že to je ťažké v živote, ale je mi ľúto že som celý život musela počúvať o domčeku a aké je to drahé. Možno keby to nehovorili nahlas pred deťmi tak by som možno ani o vlastnej izbe netúžila. Neviem.
Ostáva mi už jedno - to že ja sa vo svojom živote nikdy nevzdám, a budem sa snažit zarobiť a našetriť peniaze aby som si svoj domček a rodinné auto kúpila a aby moje deti žili pekne a nie iba o tom snívali.
Na záver otázka na vás - Mali ste aj vy takýchto rodičov, ktorý vždy snívali o lepšom, ale nič nedosiahli? Ako vás to ovplyvnilo do života? Máte pre to pochopenie, pretože sami vidíte aké ťažke je lepšie zarobiť? Alebo si vravíte že všetko sa dá, len sa netreba vzdávať?
Tak snívať mohli ale nechápem prečo vám tým kazili detstvo. Aký malo zmysel pozerať na dom, ktorý nikdy nebude váš?
Neviem po čom moji rodičia túžili a nedosiahli, ja mám dojem, že majú čo chceli, možno tak výlet na Bahamy alebo čo 😁
Je super ak sa clovek prikryva takou perinou na aku ma.
Malim ze jedno su sny a druhe su realita.
Mam znamych co mali 5 deti. Tie mali jednu izbu. Spalna. Obycacka. Ked boli deti v puberte zacali prerabat. Kym prerobili deti su prec a ostal na starost velky dom. Naco?
Jasne. Tiež v malom byte, šomranie že neni miesto a podobne. Ja som išla potom do domu, máme dosť miesta ale makáme. No naši sa moc nesnažili, stále iba šomranie to treba robiť hento ale väčšinou to trvali dlho kým niečo spravili lebo teraz je teplo, teraz je zima, teraz sa mi nechce, potom na budúci rok a podobne....
V dnešnej dobe by to mohlo dopadnúť takto, otec odišiel zarábať do zahraničia, mama vás vychovávala sama a nezvládala to, bola strhaná, odcudzili sa, už sú z nich len spolubývajúci, a spoločné zážitky s rodinou veľmi nemáš, keď bol ocko doma tak si po pár dňoch liezli na nervy lebo si od seba odvykli.
Ale mali ste veľa darčekov a všetko na čo ste ukázali, len na lásku a rodinné teplo neostával čas a sily.
Čo tak miesto fnukania byt vďačný za to čo im život doprial
Boli im dopriate deti, ktoré šťastne vychovali, bolo im dopriate zdravie, šťastne manželstvo, ….
Miesto fnukania naozaj byt vďačný za to čo mam. Ini musia o to tvrdo bojovať, trápiť sa.
Stari ľudia a dom? Kto sa bude o to starať?
Mozno by si pochopila preco to tak vsetko bolo, byt na ich mieste, v tej dobe, s ich vzdelanim, 4 detmi... Ty nemozes vediet, co vsetko robili pre to, aby sa snazili tieto sny zrealnit - ale mozno na to proste popri vas a celej situacii nestacili.
Ja si tiez nemyslim ze zvysenie prijmu len kvoli vyssiemu zivotnemu standardu na ukor vztahov a rosiny nie je vzdy cesta. Ved to tu vidiet denne v temach.
Ak Ti ma byt luto ze si nikdy nemala "domcek", to je to mensie zlo, nikde nespominas ze by otec chodil po krcmach, ze by ste boli viac biti ako syti, a podobne... Takze ak su Tvoje "krivdy" z detstva len taketo... Bud za ne rada.
ak sa ti dá, tak im ten sen o dome môžes splniť. Nie veľký, možno 3-izbový, alebo 4-izbový, aby ste sa tam pomestili, keď prídete na návštevu. A vyspíte sa aj 4 v jednej izbe, a rodičia budú mať tú svoju záhradku, ten svoj malý domček. Predajte ich byt a deti sa im poskladajte na ten domček. My sme bývali v dome, nikdy sme auto nemali. Aj teraz mám dom so sovjou rodinou. Odišli sme z bytu a postavili malý domček, ktorý nám bohate stačí.
@pribinak- nesúhlasím s tým, že starí ľudia a dom. Ak je kvalitne postavený, tak tam veľa roboty nie je. Hlavne je to lacnejšie ako bývanie v byte. My platíme len energie cca 70e, čo byt sme pred 10 rokmi platili 200e. Takže sme v pluse. 🙂
Moji stavali do mojich 14rokov sme spali z našimiu starých rodičov v jednej izbe z bratom a keby niet sestry ktorá sa narodila po mojich 14tich rokov tak sa nesťahujeme do rozostavaného domu nedokončeného kde sme mali z bratom aj sestrou svoje izby a poviem Ti keďže sme tak dlho boli spolu prvé mesiace sa mi ťažko zaspávala samej vo veľkej izbe o 6rokov som sa vydala a 1rok sme žili z našimi...našťastie si kúpili vlstný starý domček a potom brat odišiel sestra chodí po svete málo je doma otec medzi časom menil prácu Keď sestra sadostala na strednú a mama ostala vo veľkom dome sama a tak dom predali vyplatili súrodencov a bývajú v dome po starkých ten si obnovili,a vnuci nemajú kde prázdninovať..čiže je to tak,zbytočne zveľaďovať majetky keď deti si chcú svoje sny a túžby plniť nik neostane na krku rodičom.A my máme 2izbový domček synovia spoločnú izbu a sú šťastný spolu.Veľkú kuchyňu predelenú z obyvačkou a väčší by sme nechceli.Auto nemáme žijeme si eco chodíme na buse a vlakoch.v dedine na bicykloch a kolobežkách. 🙂
tak v prvom rade 3i byt nie je maly ... a im to aj bolo jasne,ale proste snivali si svoje, prave mi je velmi sympaticke, ze sa nakoniec na to nedali, preotze napr. moja mama sa pred 60tkou dala :DD
Teraz by tvoji rodicia mali dom, kde su navyse 4 izby a bola by len otazka casu do kedy by sa vladali o to vsetko starat... a zase mi nehovor, ze by ste tam vsetci 4 chodili hufne aj s rodinami prespavat, to tak v sne.. a po jednom dvoch ked chcete sa stretnete aj v 3izbaku, moja babka mala 3 synov, ti kazdy dve deti a vzdy sme sa vsetci zmestili do jej 2i bytu:D
Nie nemala som takych rodicov ale ani ja sama netuzim po dome. Na druhu stranu ani by som nemala 3deti keby byvam v 3izbaku.
No mali sa co obracat ved Vas bolo spolu 5.
Je mi ich luto ze si sny nesplnili. Ale Teba mi nema byt preco, rodicia Ta vychovali a dali Ti vsetko co mohli,bud rada.
Ani si nemyslim ze Ti svojimi snami nejak kazili detstvo
@ivik4 6
@simca06022011 jezis ozaj zle som precitala 😄
Tak este lepsie
@pribinak Akože možno by som nato aj mala, pretože nezarábam zle, ale načo im teraz bude dom a 7-miestne auto? Už je neskoro, my deti sme preč a každý máme vlastné bývanie. Peniaze radšej pôjdu na vlastný dom pre moju rodinu.
Otec bol človek, čo pravidelne rozdeľoval lotériu, na ktorú nikdy nepodal, snílek zahrabaný v starých westernoch, neschopný čokoľvek zrealizovať. Mama zase racionálny človek, ktorý nás držal nad vodou. To, že voľakedy musela počítať či môže popri chlebe kúpiť aj maslo som sa dozvedela až ako dospelá. Nemám pocit, že by mi niečo chýbalo z materiálna, kinder vajce Mikuláš doniesol, aj Ježiško bábiku. To, že neboli schopní ťahať za spoločný povraz a z toho prameniace polnočné hádky, keď si mysleli, že s bratom spíme boli traumatizujuce oveľa viac. Buď rada, že ste mali pokoj, pouč sa z toho čo považuješ za ich chyby a ži život, ktorý na dôchodku nebudeš ľutovať.
Tak moji rodicia hlavne teda otec postavili dom kde bolo dost miesta pre vsetkych. S autami tiez problem nebol. Rodicia du rozvedeni, my deti sme odisli z domu a mamka ostala byvat sama vo velkom dome. Treba sa na to pozriet aj tak. Teraz je im velky dom na nic, resp. na obtiaz. Deti rychlo rastu, raz dva su dospele kazdy ma svoje a velke fomy, auta su na nic.
Aj tvoji rodičia to prežívali tak ako teraz ty? Príde mi veľmi zvláštne vyčítať rodičom, že sa viac nesnažili, aby mohli mať dom a auto. Nespomínaš, že by rodičia nepracovali, ani že by ste vy, deti, nemali napĺňané emočné alebo fyzické potreby. Vlastná izba fakt nie je najdôležitejšia vec v živote. A až budeš mať vlastné deti, pochopíš, že nikdy, nech budeš zarábať akokoľvek, nebudeš mať pocit, že by si prípadné navýšenie prijmu odmietla, lebo tvoje deti už majú všetko, čo by si im dopriala. A najmä sa posnaž túto svoju traumu neriešiť tak, že budeš všetko prepočítavať na peniaze a naháňať sa za fyzickým pohodlím svojich detí, lebo to nie je cesta k šťastnému detstvu.
@tinqua ďakujem za komentár. No hádky o financiách u nás tiež boli bežné, nemyslite si že sme mali doma rodinnú pohodu a krásny čas strávnený s deťmi namiesto chodenia do práce. To nie. Do práce chodili obaja, len finančne nejak nikdy nevydala na trošku viac ako základné veci.
Moja mama má taký "jednoduchší": vidieť more. Mali na to, aj by na to mali aj teraz, ale otec odmietal ísť na takú dlhú cestu autom či autobusom, a letieť už úplne, a teraz už dupľom. Musím ale uznať, že pred dvadsiatimi, tridiatimi rokmi by to asi bola iba dovolenka na štýl campingu, alebo autobusová do Chorvátska, možno taká "paštéková" a oni na takéto niečo boli vždy hákliví, radšej boli u nás viackrát do roka, a mohli sme si dovoliť lepšie ubytko, aj reštaurácie a podobne (vtedy to nebolo drahšie alebo porovnateľné, ako teraz). Tak si povedali, že za tie isté peniaze chcú mať na dovolenke komfort, aj keby to malo byť za cenu, že k moru nepôjdeme.
Chceli sme ju ináč zobrať so sestrou, urobiť si dámsku jazdu, ale to zas odmieta moja mama, nechce ísť bez ocka, a možno sa aj bojí, aby sa on neurazil.
Majú zase veľký dvojgeneračný dom, v ktorom sa hľadajú. Často špekulujú, že by ho predali a išli bývať do dvojizbového bytu do mesta. Myslím si, že keď budú starší, aj to tak urobia.
@oblecenie99 * Majú zase veľký dvojgeneračný dom, v ktorom sa hľadajú *
To mi pripomenulo ako mi raz jeden vravel, že musí žene telefonovať v ktorej izbe je keď ju hľadá. Majú dvojgeneračný dom sami dvaja na dedine a deti sú v Bratislave.
@maranco My sme tam bývvali kedysi so starými rodičmi, čiže až tri generácie dokonca, ale tak so sestru sme z domu odišli, kúpili si vlastné byty, žijeme kilometre od nich. Oni aj hovorili, že najradšej by sa domu zbavili, načo im veľká záhrada, chceli by si oddýchnuť, keď už budú na dôchodku. Urobila tak otcova sestra, aj otcov krstný otec - predali a sťahovali sa do mesta, aby boli bližšie k deťom, ale mali aj svoje súkromie a pohodlie, urobili tak aj ich susedia.
ja som sa tiež nenarodila do zámožnej rodiny. Pôžičky celý život, celé detstvo som počúvala, prečo nemôžeme mať to, alebo ono, žiadne krúžky, výlety... Neznášala som to počúvať (ako dieťa), hlavná vec, že na cigarety tatkovi muselo byť 🤨, alkohol pre návštevy tiež. (nikdy som to nepochopila, nemali sme, ale biele, tmavé a víno muselo byť, aby návšteva nepovedala, lebo sa to patrilo 🤦, nenávidela som tie návštevy. ) Od 15 rokov som brigádovala kde sa dalo.
Napriek všetkému sme nechodili so záplatami na kolenách, ani o hlade do školy a sviečkou pod nosom...Mama kúzlila a čarovala s tým biednym príjmom.
Hovorí sa, že aj zlý príklad môže byť dobrý príklad. Za mňa určite! Urobila som všetko preto, aby som sa v živote mala dobre, aby som nemusela stískať v hrsti 20 eur do budúcej výplaty 😉 Nikdy som nechcela tak žiť.
Ak dnes príde na túto tému, viem, že robili čo mohli. Lepšie nevedeli. Dnes keď sa mama otočí späť v čase, len lamentuje a tvrdí, že už by to ináč spravila. Nuž... Roky jej nikto nevráti. Keď sa opýtam Prečo? Odpovie, že stále čakali, že bude lepšie 🤷♀️, že nemali odvahu podnikať, obracať sa, atď... Aj to je črta minulej generácie, režimu, stádovitosti. Neľutujem ich, ich život, ich voľba, neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ja mám pekný a spokojný život 💖
@jamimo ďakujem za pekný komentár. Áno, to vidím aj ja že nemali odvahu obracať sa, riskovať, podnikať a čas im utekal pomedzi prsty a robili to čo všetci naokolo. Asi to bude tým režimom ako hovoríš. Mňa to tiež naučilo byť dravá v živote a posúvať sa vždy o kúsok ďalej. Prajem ti pekný a naplnený život, ktorý bude v tvojej vlastnej réžii, podľa tvojich predstáv.
VED BUD DRAVA ABY SI NEDOPADLA KVOLI DOMU A NAHANANIU SA s rozpadnutym vztahom, sak si tu precitaj o tych zenach s tmi domami, muzi v zahranici, oni same s detmi vo velkom dome, robota v zahrade, so zverincom, nevedia sa zastavit a muz stale prec. Tvoji rodicia si mozno dom nesplnili, ale mali cas na vas a nenahanali sa po zahrade s vidlami neustale a otca ste mali doma lebo nemakal v zahranici na ten vas mega dom
inac mne jedni znami povedali, ze oni z toho domu odisli do pekneho bytu, deti stale len hore dole vozili cely tyzdne, na kruzky ziaden cas, este aj kamosov v meste a na dedine sa nudili
Možno preto, aby sa z pohodového života, nestala iba honba za peniazmi,.minimum času s deťmi, nedostatok komunikácie a narušenie vzťahov. Veď keď si prečítaš občas príspevky, tak zistíš, že veľmi ľahko sa to môže zvrtnúť...