Ako splniť nesplnené sny rodičov?
Ahojte, dnes so premýšlaľa nad tým ako mali moji rodičia sny a ako sa im z toho nič nesplnilo.
Keď som bola dieťa bývali sme v bytovke v malom trojizbovom byte. Ja a moji traja súrodenci sme sa tlačili v jednej detskej izbe. Auto sme mali staré - 5 miestne kde sme sa všetci nevošli tak aby sme si bezpečne mohli zapnúť pásy, tlačili sme sa štyria vzadu a dúfali že nás nazastavia policajti.
A moji rodičia stále snívali že si kúpime domček, aby sme mohli my deti mať svoje izby, záhradku za domom, nové 7-miestne auto kde by sme sa všetci zmestili a bezpečne dostali kam budeme potrebovať. Rodičia sledovali inzeráty na domy, niekedy sme sa išli na tajňasa pozrieť z vonku na tú adresu a domček si obhliadnuť. Prezereli si väčšie autá, ale nikdy sa k ničomu nedokopali, kvoli nedodstatku financií. možno aj zo strachu zo zmeny. Stále o tom iba snívali a rozprávali sa o tom nahlas tak že sme to my deti počuli a vnímali.
Čas utekal, deti vyrástli, odišli z domu a už ani to auto ani dom nie je ani treba - pre koho už. Deti už majú vlastné autá a do malého bytu už nechodia často, pretože nie je kde veľmi prespať.
Rodičia sú pred dôchodkom a svoje sny (aj naše - ich detí) si už nesplnia. A mne je to tak veľmi ľúto a pýtam sa prečo sa možo viac nesnažili a nehľadli možnosti viac zarobiť. Ja viem že to je ťažké v živote, ale je mi ľúto že som celý život musela počúvať o domčeku a aké je to drahé. Možno keby to nehovorili nahlas pred deťmi tak by som možno ani o vlastnej izbe netúžila. Neviem.
Ostáva mi už jedno - to že ja sa vo svojom živote nikdy nevzdám, a budem sa snažit zarobiť a našetriť peniaze aby som si svoj domček a rodinné auto kúpila a aby moje deti žili pekne a nie iba o tom snívali.
Na záver otázka na vás - Mali ste aj vy takýchto rodičov, ktorý vždy snívali o lepšom, ale nič nedosiahli? Ako vás to ovplyvnilo do života? Máte pre to pochopenie, pretože sami vidíte aké ťažke je lepšie zarobiť? Alebo si vravíte že všetko sa dá, len sa netreba vzdávať?
Autorka nás bolo doma 8, prastará mama, starý rodičia, moji rodičia a deti nikdy som nemala vlastnú izbu a v aute sme v zadu vôbec nemali pásy a som tu.
Svokrovcov snívali a dome, tak sa zadľžili že hypo platili do 60ky a ďalší úver na rekonštrukciu do 65ky
A teraz je svokor sám vo veľkom poschodovom dome ktorý nevládze udržať, o záhrade 1000m2 ani nehovoriac.
Azda by ti bolo lepšie hrialo pri srdci , keby si tvoji rodičia boli kúpili veľký dom a ledva by splácali hypo, a ešte by exekútor zablokoval účet niektorému lebo prišiel o prácu a nevládze platiť splátky?
@katica06 Ja som vďačná za to čo mi dali. Viem že sa snažili v rámci svojich možností. A je asi aj dobré že sa do drahých záležitostí ktoré by neutiahli nepúšťali, to máš pravdu.
Mozno mohli urobit viac. Mozno robili maximum co vtedy urobit mohli.
Bud vdacna za to co ste mali. A mas teraz. Nie za to co si nemala. Zial nie kazdy je lekar. Pravnik a neviem co.
Ci azda mal aj otec aj mama mat po dve prace? A to uz by ste sa nevideli vobec. Cele dni same deti doma? Ani toto nie je riesenie pre mnohych.
Skusme opacne. My sme mali velky 4 izbovy byt, vzdy dve auta, dovolenky pri mori. Obaja rodicia dobre vzdelanie, kariéra, castokrat sme boli same so sestrou lebo vo voľnom case sa este trepali vzdy pomahat starym rodicom, ktori furt im vyčítali vsetko, ze tam cez tyzden nechodia pomahat a tak. Takze okrem tej letnej dovolenky, si vlastne nepamatam, ze by sme spolu trávili cas. Potom, sa vo velkom pustili do stavby domu. Ja uz som chodila na vysku. Tukala som si do cela, ze naco to robia, Ved ja po vyske odidem prec a naco sa zadlžujú a stavajú velky dom, plus druhy dom na tom istom pozemku mensi pre starych rodicov. Vydupali si to stary rodicia. Ok dostavali, ja uz som do domu nesla. Ano peniaze su výhodou, lebo to prináša urcity štandard. Ale ten byt mal 85 m2 no uplne stacil. Mama zomrela, otec sa odstahoval k priatelke a problem s domom. Velky dom, teraz tam zije sestra, vysoke naklady, stale okolo neho treba nieco robit, lebo tak uz ma 20 rokov. No na co to bolo dobre?! Preco im nestačil ten byt a radsej viac casu s nami. Proste zivot, kde sa stale iba nahanali. Vidis, kazdy z nas by poradil rodicom zit inak, ty aby si plnili sny, ja aby sa za ničím nenaháňali. Kazdopadne ty ani ja to nezmeníme, musime to prijat lebo to boli ich zivoty. Kazda strana robila podla svojho svedomia najlepsie co vedela.
Nie, väčšinou po čom túžili si aj splnili.Kupili záhradu vtedy stala 25000 t SKK🙂 kde sme trávili víkendy potom predali a kúpili inde a začali stavať dom v 50 tke odišli z mesta.
Vieš nie každý má odvahu podnikať, v čom a za čo.
Nie každý má na to vzdelanie atď a vždy máš niečo za niečo.Moji rodičia podnikali ja som im do 26 r pomáhala popri svojej práci na smeny, keď všetci išli cez víkend na výlet my na prevádzku.Ale áno, bolo viac peňazí, ale aj žiadne o 16 padla.
Nemala by si sa hnevať či odsudzovať rodičov aj tvoje deti raz tebe niečo vytknu tomu ver moja kamarátka mala rodičov podnikateľov a celý život sa cíti, že rodičov si sestrou nezaujímali, nemali čas druhá zase povie, že rodičia nevyužili potenciál a len tak žili zo dňa na den😉každý má rodičov vyfantazirovanych ako úžasných a potom zistia, že sú to tiež len ľudia so svojimi chybami
Horšie by bolo, keby vás bili, zanedbávali, ťahali sa po krčmách
Tak ak si sama uvedomuješ správnosť rozhodnutia.tvojich rodičov, že nechceli riskovať istú strechu nad hlavou, a v rámci svojich možností vás zabezpečili , tak načo pre boha to fňukanie?
Asi ako všetci tiež chceli a hovorili o tom že by chceli auto, väčší byt v inom meste…. Ale nikdy to nebolo prezentované ako nedosiahnuteľná túžba alebo že sú nešťastní s tým čo majú. A to sme boli pár rokov naozaj veľmi chudobná rodina. No veľa sme cestovali, chodili po výletoch, do prírody proste preč z malého panelakoveho bytiku
Aj domy sme chodili zvonku obzerať , ale to až v dobe keď reálne nejaký chceli kúpiť. Nakoniec stavali dom a kým bol hotový ja už som bola preč a sestra v poslednom ročníku strednej
@katica06 To fňukanie je preto, že som sklamaná že pre nás nespravili viac. Že iba snívali a nič z toho nezrealizovali.
A načo v sebe živis krivdy?Aj ja si myslím, že rodičov obabrali ich súrodenci pri dedičstve krstná zobrala zlato po babke nemám ani jeden prsteň mama povedala, že jej to nebude trhať z ruky, ak by sme chceli ani by krstná nevedela čo zostalo.
To už bolo....aj my sme predali záhradu v lukratívnej časti kde dnes stoja domy stotisíce.Nikto nevedel čo raz bude...každý má svoje krivdy ty už musíš bojovať za seba vieš ti je jednoduché povedať prečo nepodnikali, prečo nestavali vychovať 4 deti muselo byť narocne.
Podľa mňa sa treba veľmi snažiť ešte pred založením rodiny. Potom je to už veľmi ťažké... Rodina teda pride neskôr, ale za to zabezpečená a deti nemusia počúvať takéto sny a starosti rodičov. V mojom prípade som cez VŠ vycestovala do zahraničia, neskôr aj po skončení. Tam som sa zoznámila s terajsim manzelom, ktorý tam bol tiež na zarobkoch. Neskôr bola svadba na SK, trochu práca na SK a začali sme stavať dom. Teraz už máme 3 detičky, 2 auta, dom, obidvaja pracujeme. Ale nebolo by to určite takto, ak by sme ako slobodní nevycestovali a nepracovali...
Boze 🙄😒😒
Budem sa opakovať bolo by to teraz lepšie keby boli tvoji rodičia riskovali a vy prídete o istú strechu nad hlavou? Keby ste skončili pred vianocami na ulici? Keby tvoji rodičia mali dve práce aby vedeli splácať všetky sny, nikdy by neboli doma aby sa mohli o vás postarať, mohli venovať a na dnes už boli tak zodratý z práce že by sa už o seba nevládali ani postarať? Keby ste mali exekúcie? Keby ste boli viac bitý a sýty? Keby ste skončili v decáku, lebo sa o vás rodičia nedokázali postarať?
Tlacili v 3 izbaku? Luxus pre niekoho si prestavte ze aj teraz sa vela rodin tlaci napr. 5 ti v dvojizbaku s priemerom 45m2.. nuz co nema kazdy na hypoteku a nezdedi dom ci velky byt.
Možno sa valí riskovať keďže mali zodpovednosť nielen za seba ale aj za vás štyri deti. Čo namiesto rozmýšľania prečo vám nedali viac sa na to nepozries z druhej stránky , dali vám čo mohli, vychovali vás ,mali ste všetko čo ste potrebovali.
Koľko bolo a je takých rodín kde nemajú ani to nevyhnutné. Aj keď teda nechápem načo vás bravali obzerať domy keď to bol len neuskutočnítelny sen.
Tiež sme boli 3deti vychovala nás mama sama a tiež sme mali len to potrebné, napriek tomu to máme nezazlievam, pretoze urobila pre nás maximum čo mohla. Plus mám pocit že kedysi si ľudia viac veci vážili keďže neboli samozrejmosťou.
A ešte jedna vec, nenavštevovali rodičov len pretože sa akože nepomestite. Keby mali veľký dom chodili by ste tam každý víkend?
Vytlac diskusiu a daj rodicom pod stromcek nech vedia ako je z nich ich dcerka sklamana ze sa viac nesnazili 😇. Radost mat take decko nevdacne. Ty mas tiez 4 deti ze vies ake je narocne postarat sa plnohodnotne o vsetkych?
Ale no... hadam sa nedoziju toho ze sa toto k nim raz dostane
Nasi tuzili po vnucatkach, nedozili sa, vnucatka ani nebudu. Si predstav, ako ja spavam.
Mozno keby nemali 4 deti by ani o dome a velkom aute nesnivali
Takže viniš rodičov z toho že ty si sa nemala lepšie. Tak to mám chápať ? "že neurobili pre vás viac". Že ti nie je hanba. Ale tebe ani nikdy nebude. Jednoducho bohužiaľ vychovali primitívneho človeka. To je to smutne pre rodičov.
Pri 4 detoch s priemernymi zarobkami sa vyskakovat neda ani nedalo, neviem, kedy si vyrastala? A nie vzdy blahobyt a zabezpecenie znamena stastne detstvo..
Autorka, ty sa pre to netráp. Bola si dieťa, nemohla si s tým urobiť nič. A teraz, keď už si dospelá, tak zase nikto zo 4 detí s rodičmi nezostal, takže veľmi pochybujem, že ešte stále túžia po veľkom dome pre všetkých, keď by v ňom boli sami dvaja (s výnimkou občasných návštev). A po 7 miestnom aute už netúžia určite, načo by im už teraz bolo? Čiže ich sny z tej doby už nie sú ich snami súčasnosti. Pokús sa radšej zistiť, či teraz po niečom netúžia, čo by si im vedela splniť. ❤️
Moji rodiča nemali ani dom ani auto, bývali sme v 3 izb. paneláku, ale mne ako dieťaťu to ani nechýbalo. Žili sme ako každý iný v tom čase. Bolo to už dávno, a bola som spokojná. Teraz som už stará vykopávka 50+,bývam síce v paneláku ale mam veľkú chatu kde často chodievam, mám svoje auto a nič mi nechýba. Nie som náročná a nikdy som ani nebola.
@sisska96 my tiež platíme za dom menej. Hypotéka síce vysoká, ale byt by nás o moc menej nevyšiel si myslím. Ale tie provozné náklady su určite menšie, nikdy som nechápala tie hlášky o tom, aký je dom žrút peňazí. Nie je. Žerie to presne toľko peňazí koľko my si povieme a určite nie viacej ako v byte. Možno prvé roky, keď sa postupne dokupuje, zveľaďuje ale to su už voliteľné položky a nie nutnosti.
@lavender94 prvé roky .. a potom po 15-20 rokoch to začne.. neidealizovala by som si to dom je vždy viac nákladov, my bývame v staršom prerobenom takže nemáme východu novostavby takže to vidíme hneď..
@kykymora akoby si moje myslienky opísala 😥
Naši domček kúpili, ale neboli ho schopní finančne ani časovo dokončiť, lebo sa zrazu rozvíril sled udalostí spojený s chorobami a dosť nepríjemnými udalosťami zaťažujúcich rozpočet. Smutno je mi niekedy, keď si tak uvedomím, že sa celý život o niečo snažili a ich sen im aj napriek veľkej snahe nevyšiel.
Na druhej strane, teraz ako majú vnúčatá, tak je to všetko ako z minulého života. Tie deti vniesli do rodiny nové sny a nové začiatky 🙂
Ako nechcem byť krutá, ale aj 4 deti stoja peniaze atď, tak sú mali rozmyslieť bud alebo...nie narobiť si deti a potom pred nimi ' snívať " o niečom, na čo nemám.
Viem, že moja mama celý život snívala o dome, aj preto, že v ňom ako dieťa vyrástla. A logicky potom aj kvôli tomu, že sme ako traja súrodenci tiež zdieľali jednu izbu v našom pomerne veľkom dvojizbovom byte. Myslím, že peniaze neboli problém, dokonca bol môj otec veľmi vyhládavaný stavbár🙂 Lenže zároveň bol aj človek, ktorý vždy na všetko niekoho ma, stačilo zdvihnúť telefón a niekto obratom priletel - vodár, elektrikár, maliar, opravár...ktokoľvek. Pán vedúci si to vždy vedel zariadiť 🙂 Realita bola ale taká, že sám na tieto práce nikdy nebol, neovládal ich. A keď sa aj do niečoho pustil, tak to musel dorábať/prerábať nieko iný 😂 On bol fakt výborný projektant, ale totálny antitalent na drobné opravy, natož odbornejšie. No a mama to veľmi dobre vedela, je to múdra žena😉 Hoci túžila po baráku, tak vedela, že by to bol danajský dar, pretože si uvedomovala, že časy, kedy otec luskne prstom a niekto prifrčí, o pominú akonáhle príde dôchodok a ani menšie opravy nebude mať kto robiť... Určite ju to vtedy mrzelo, nás tiež, ale vo finále urobila neskutočne dobre. Byt zvládne obstarať sama, tatino už je dosť mimo...
@lavender94 Ani my nemáme žiadne problémy a netreba dookola stále niečo opravovať. Treba robiť na začiatku poriadne
Uff, no neviem. Tipujem, ze mas tak okolo 30 rokov autorka. Teda tvoji rodicia mozu mat 50-65. Nemyslim, ze v tej dobe bolo jednoduche mat 4 deti a postavit novostavbu, aj keby hned otec bol stavbar a mal vela veci “zadarmo”. My si na to netrufneme ani teraz aj napriek dobremu prijmu a to ani deti nemame 😅 netvrdim, ze take rodiny neboli, aj teraz ich je asi dost, ale skor je to ratitne pokial otecko nie je vysoky manager, ktoreho zena nechava sa realizovat, je strhana zienka domaca a pan otec chodi domov z prace o 8 vecer. Za tu cenu by som novostavbu nechcela. To, ze sa s vami rodicia chodili pozerat na domy skor vidim ako mile gesto, snivali spolu s vami, aj ked to napokon nedosiahli. Ale zazlievat im, ze sa viac nesnazili? 😳 k tomu asi tolko, ze ked ked raz budes mat 4 deti, skus popri nich stavat a dopriat si aj to 7-miestne auto. Budes musiet sakra makat aby si nieco take dosiahla, a tvoj muz tiez.
@katulienkax Čas na nás popravde veľmi nemali, pretože do práce chodii obaja. V lete sme ako deti boli sami doma, pretože boli v práci. Žiadne tábory alebo výlety. A dosť často sa hádali pre peniaze a boli nervózny. Ale súhlasím s tebou že dobré vzťahy s partnerom a v rodine sú dôležitejšie ako peniaze a pre mňa priorita. Čo mi ale nebráni sa v živote obracať sa a vedieť dobre zarobiť.