Ako splniť nesplnené sny rodičov?
Ahojte, dnes so premýšlaľa nad tým ako mali moji rodičia sny a ako sa im z toho nič nesplnilo.
Keď som bola dieťa bývali sme v bytovke v malom trojizbovom byte. Ja a moji traja súrodenci sme sa tlačili v jednej detskej izbe. Auto sme mali staré - 5 miestne kde sme sa všetci nevošli tak aby sme si bezpečne mohli zapnúť pásy, tlačili sme sa štyria vzadu a dúfali že nás nazastavia policajti.
A moji rodičia stále snívali že si kúpime domček, aby sme mohli my deti mať svoje izby, záhradku za domom, nové 7-miestne auto kde by sme sa všetci zmestili a bezpečne dostali kam budeme potrebovať. Rodičia sledovali inzeráty na domy, niekedy sme sa išli na tajňasa pozrieť z vonku na tú adresu a domček si obhliadnuť. Prezereli si väčšie autá, ale nikdy sa k ničomu nedokopali, kvoli nedodstatku financií. možno aj zo strachu zo zmeny. Stále o tom iba snívali a rozprávali sa o tom nahlas tak že sme to my deti počuli a vnímali.
Čas utekal, deti vyrástli, odišli z domu a už ani to auto ani dom nie je ani treba - pre koho už. Deti už majú vlastné autá a do malého bytu už nechodia často, pretože nie je kde veľmi prespať.
Rodičia sú pred dôchodkom a svoje sny (aj naše - ich detí) si už nesplnia. A mne je to tak veľmi ľúto a pýtam sa prečo sa možo viac nesnažili a nehľadli možnosti viac zarobiť. Ja viem že to je ťažké v živote, ale je mi ľúto že som celý život musela počúvať o domčeku a aké je to drahé. Možno keby to nehovorili nahlas pred deťmi tak by som možno ani o vlastnej izbe netúžila. Neviem.
Ostáva mi už jedno - to že ja sa vo svojom živote nikdy nevzdám, a budem sa snažit zarobiť a našetriť peniaze aby som si svoj domček a rodinné auto kúpila a aby moje deti žili pekne a nie iba o tom snívali.
Na záver otázka na vás - Mali ste aj vy takýchto rodičov, ktorý vždy snívali o lepšom, ale nič nedosiahli? Ako vás to ovplyvnilo do života? Máte pre to pochopenie, pretože sami vidíte aké ťažke je lepšie zarobiť? Alebo si vravíte že všetko sa dá, len sa netreba vzdávať?
Ďakujem vám všetkým za názory a komentáre. S niektorými súhlasím viac s inými menej.
@oskvarka rodičia maju novostavbu, je to 20 rokov a jedine čo sa menilo boli kúpeľne. A to nie pre to že by s nimi niečo bolo, proste chceli novú. Asi záleží ako je dom postavený, ale aby sa po 20 rokoch ukazovali nejaké výraznejšie nedostatky tak to ďakujem pekne za takú stavbu. Jasne, mate starý dom tam je to o inom, ale tiež si nemyslím, že by to súvisle žralo peniaze. Zožerie raz a poriadne :D a potom zase dlho pokoj.
@lavender94 no manzel zdedil (musel ale polovicu vyplatit) stary prerobeny dom... (svojpomocne on ho neprerabal.. samozrejme nieco bolo spravene lepsie nieco horsie) dom postaveny takmer pred 100 rokmi .. takze to je nieco ine.. a nieco fakt neprerobis len tak lahko aby to fakt cosi vydrzalo acnejsie by pomali bolo zburat.. ale tak nestazujem sa.. len teda prerabka prebehla 20 rokov dozadu a ozyvaju sa skorej veci ktore sa zanedbali.. no .. ale napriklad mame drevene eurookna a raz ked mam na dome 22 okien tak je to ine ako v byte... ale aj ta velkost ti to urobi nas dom ma 3 pivnice a velke poschodie.. nieje vyslovene obrovsky ale na mna co som vyrastla v bytovke a bola som tam spokojna je velky a som si ista ze zozerie viac penazi ako byt..
a to mi rozhodne nevymiename kupelnu ak jednoducho len chceme novu ale tiez v tom dome mas tu kupelnu vecsiu co je komfortne ale aj drahsie na prerabku
@oskvarka No tak jasne, keď mate velikánsky starý dom tak to je cítiť. Dnešné domy sa stavajú veľké ako byty stvor-šesť izbové, nepotrebujú ľudia už 3 poschodia pivnice a neviem čo, takže ani okien nie viac ako na byte. Nedá sa všeobecne napísať že dom vyjde drahšie ako byt. Pretože väčšina domov su len troksu väčšie byty
Lebo čas s deťmi beží veľmi rýchlo, vy ste boli 4 aj ja mam 4 deti. Najskôr sme bývali u mamy, v 2 izbách, potom 2 roky v letnej kuchyni, kým sme ako tak prerobili dom, teraz konečne majú detske izby, no nie dokončené a mam pocit, že kým všetko spravíme najstarší už pôjdu pomaly z domu. A nemyslím, že som sa nesnazila, no moja snaha a námaha dopadla tak ze mam prasknuté 3 platničky v krčnej chrbtici (ťažká manuálna práca + ťažké roboty s prerabkou) a už je to...
@lavender94 tak ako obrovsky .. videla som aj vecsie ale na mna ano.. mame len 5 izieb ale su velke a dve kupelne chodisko dve chodby tym padom .. a 3 pivnice .. na mna moc..
@oskvarka ale akože pivnica je super vec. Na týchto malých domoch je nahovno to, že nie je úložný priestor, všetko je po skrinkách alebo navyťahovane. My sme bývali pred tým v dvojizbovom byte a to boli veci úplne všade, lebo to už nebolo kde dávať, každú chvíľu sa preorganizovali skrinky dokupoval sa nový nábytok. Keď sme chceli nový spotrebič do kuchyne museli sme najprv vymyslieť, ako to ideme cele predkladať no cele zle. Fakt ako klobúk dole pred ľuďmi, ktorí žijú v dvoj-trojizbovom byte ešte aj s deťmi a nemajú problém sa pomestiť. A teda neviem si predstaviť ani taky veľký dom, hlavne teraz by to stalo tak pol mega a okrem peňazí na hypotéku by som potrebovala asi aj peniaze na upratovačku na skrátený úväzok 😂
@lavender94 no o Tom upratovaní mi ani nevrav aj keď mi horné poschodie používame len keď máme návštevu na sušenie prádla, keď sa hráme schovávačku 🙈😂 alebo deti keď si chcú veľkú legovlakovi dráhu postaviť a nechcú ju večer pred spaním upratovať... Ale sú obdobia keď tam rady zájdu aj inak sa hrať a produkujú kreatívny neporiadok ... Ale aj tak tam upratujeme skorej sezónne ale aj tak .. mi máme miesta dosť máme aj dvoj garáž s vysokou strechou kde máme hore priam skladisko...a blízka rodina čo býva na druhom konci Slovenska má ešte hneď na vedľajšom pozemku šípu....ono je to aj nevýhoda mať dosť miesta potom sa ti doma zahŕňajú fakt veci ktoré ani nepotrebuješ a okrem toho ešte aj z rodiny ak nebývajú v domoch si ju tebe odkladajú veci veď máš kde... Nehovoriac o Tom že ak máš niečo čo už nefunguje na 100percwnt a kúpis nové tak staré keďže je funkčné tak nevyhodis že možno sa zíde... ...a už to ide
@misslilac13 no presne... nestojí to za to ..
Tak 7miestne auto uz asi aktualne nie je, ale ak furt tuzia po dome (kvoli dvoru, zahradke atd ...zvlast ked pride dochodok a vela volneho casu) ..to realizovat snad mozu ? Nieco male na dedine, v cene bytu v meste, ktory by predali...sa snad da zohnat ?
@lavender94 ja si tiez myslim ze je to len iluzia prvych rokov ze okolo domu je menej vydavkov. Zub casu si nevybera
Moji rodičia tiež robili, čo mohli. Bývali sme v dome, no roboty okolo neho plus na gazdovstve bolo neúrekom. Mama robila ako chlap, oco chodil na týždňovky a po fuškach, za celé moje detstvo sme ako rodina nikde spolu neboli, lebo furt bolo veľa roboty a peňazí pomenej...naši museli zaplatiť za zavedenie plynu v celom dome, urobiť strechu, vytiahli na dome poschodie. Narobili sa celý život,no nikdy nám nič ako deťom nechýbalo, i keď o luxuse sa hovoriť nedalo. Rodičia sa snažili. Keď dlhé roky otec svojpomocne s mamou dávali poschodie do poriadku, my ako deti sme okolo nich behali, dívali sa cez drevené okná a dohadovali sa, kto bude mať kde izbu a ako uložíme nábytok. A teraz sa vrátim do súčasnosti. Otec zomrel v zahraničí,keď tam bol zarábať VIAC peňazí, dokončenia podkrovia sa nedožil, po 25 rokoch sa mne a môjmu manželovi podarilo zobytniť to podkrovie, čo otec vystaval a dnes už v izbách bývajú naše malé deti. Dnes v tých izbách ležím s nimi a možno aj spomínam... niektoré veci v živote nevyjdú podľa našich predstáv,človek nedokáže dosnívať svoje sny z rôznych dôvodov. No, verím, že moji rodičia robili všetko najlepšie,ako vedeli. A ako mohli. Dnes chodievame na dovolenky a moja mama ide s nami. Čo sa nedalo v detstve, podarilo sa teraz.
Aj my sme zili skromne. Dokonca sme nemali ani vlastnu detsku izbu,spavali sme vsetci aj s rodicmi v jednej izbe. Byvali s nami este aj stari rodicia. Oco sa obracal,mal 2 roboty. Mama bola pohodlna. Z mojho pohladu,keby sa mama viac snazila,tak sa mame lepsie. Tiez sme stale pocuvali o tom ako sa pristavi dalsia izba ako pojdeme k moru atd atd. Ale nikdy som im nic v tomto smere nevycitala. Hladna som nechodila,oblecena som bola a som vdacna,ze mi umoznili vzdelavat sa,mohla som ist na vysoku. Cize ja sa nemozem vobec stazovat. Nie kazdy je podnikavy typ,ktory vie zarobit peniaze. A vasi mali 4 deti,vies si to predstavit uzivit a vychovat 4 deti?
@romino ale čo znamenajú pre teba tie prvé roky? Rodičia maju 25 ročný dom a okrem zveľaďovania okolia domu, výmien nábytku a kachličiek - proste estetické úpravy, ktore su voliteľné, nie otázka existencie investovali jeden jediny raz do plynoveho kotla, ktorý bol zly od začiatku a ukázalo sa to možno po dvoch rokoch bývania. Inak do opráv ktoré by boli reálne potrebné neinvestovali ani cent ak nepocitam take drobné veci ako maľovanie, výmena drezu atď.
@lavender94 tak potom super. Ocividne ho naozaj mali na 100% komplet hotovy, a kvalitne materialy a prevedenie. Maly zazrak. Ja som take asi doteraz nepocul 🙂
Úprimne a bez toho aby som to myslela v zlom, ja už trocha prestávam chápať čo ľudia dokážu brať negatívne... Fakt sa nikoho nechcem dotknúť, ale to že snívali nahlas a rozprávali, že ste sa pozreli na dom bolo zle?
Ja to tiež robievam... S deťmi sa radi prechádzame, bavíme sa o Tom ktorý dom je krásny, keby sme tam bývali kde by mali izby, ako by vyzerali... Ja to beriem ako.moznost na rozhovor, vždy som mala dojem že deti to majú radi, lebo snívajú s nami.. my dom máme, teraz však uvažujeme že sa presťahujeme do zahraničia a kúpime si byt.. tiež sa bavíme o Tom ako si zariadime izby, do akej školy pôjdu, kde budeme žiť.. neviem či to naozaj dokončíme, možno áno, možno nie... Ale fakt na Tom snívaní nevidím nič zle... Deti tým pripravujem na zmenu, ktorá možno príde..
No a teda áno, naši tiež mali sny... Všelijaké, ja tiež.. aj nahlas snívali.. a nie, nič sa im nesplnilo, dopadli tak, že otec dostal v 45tke porážku, bol na 70% imobilny a mama zomrela v 50tke... Mne čo je jedine ľúto je, že sa nedožila aspoň mama nejakého kľudu.. pretože pri chorom manzelovi ktorý mal aj psychické problémy si užila ťažký život... Veľmi by som chcela aby mala aspoň pár rokov pekného a kludneho života.. (ideálne by bolo keby otec neochorel a mali by úplne iný život) no bohužiaľ nebolo to tak... A otec to tiež nemal ľahké, ale život s ním bol dosť veľký problém.... Ani nevies ako rada by som bola, keby moji rodičia boli zdraví v malom byte kam by som ich mohla prísť pozrieť.. takto je už mama 20rokov mŕtva a otec zomrel v 2021 ako kompletné ležiaci človek čo už ani nevedel mena mojich detí...
Takže zamna - je mi vlastne úplne jedno či sa moje sny splnia alebo nie.. dôležité je premna jedine to aby sme boli reálne zdraví a nikto neodišiel priskoro, na Tom jedinom záleží..
@romino ja som teda nezaregistrovala, že by nejaká väčšia investícia musela ísť do domu ktorý má menej ako 15-20 rokov ak sa nerobila vyslovene nejaká prístavba. Ak teda nepočítame do toho výmeny spotrebičov, nábytku.
A nie nemali ho komplet hotový hned, niečo sa dorábalo aj postupne možno dva roky po nasťahovaní. Ale to nebolo o tom že by niečo bolo treba meniť, rekonštruovať.
Sranda, kazdy ma nejake nesplnene sny a ine priority. Verim ze tvoji rodicia robili tak ako najlepsie vedeli. Ked budes ma raz aspon 2 deri pochopis. Nasi sa rozviedli skoro. Plnili si totiz sny. Mamka mala pracu spojenu s cestovanim, a tak sme vyrastali s bratom po celom svete. Otec mal karieru a nemal na nas cas. Co.mi chybalo najviac? Rodina. Taka co drzi po kope. V celej aj sirokej rodine to neklapalo. A nemala som ani vzor aby som sa naucila ako to v takej rodine funguje. Mala som vlastnu velku izbu. Ale bolo mi tam smutno. To si pamatam... Mam vlastnu rodinu. Auto mame velke, byt fajn, aj ked vzdy sa zide vacsi. Po dome netuzim. Vzdy si spomeniem na vsetkych v rodine ktori maju dom a su v nom jeden alebo dvaja. A nevladzu sa o nic starat. Zvlastne je to obcas. Niekto ma velku rodinu a niekto nema deti a ma velky dom. Len male zamyslenie.
Tak niektorí ľudia sú takí snilkovia typu "keď vyrastiem, kúpim si to a hento"... Ale, že vás ťahali potajomky obzerať domy, to mi príde dosť extrém teda... S našimi sme boli raz dvakrát obzerať nejaký dom, nakoniec z toho nič nebolo, ostali sme v paneláku, traumu z toho asi nemám... Naši sa rozhodli, že to nekúpia a hotovo, my deti sme nemali do toho čo kecať, nikto sa nás na názor nepýtal 🤷. Ani sa dom potom už u nás nespomínal. Môj názor na celú vec je, že "jaký si to udeláš, takový to máš". S odstupom času si myslím, že u nás financie problémom neboli, skôr sa im nechcelo meniť školy, škôlky a dochádzať do práce, plus starať o dom, keďže sme boli typická paneláková rodina, plus oco stále kdesi na cestách, alebo od nevidím do nevidím v robote a mama sama na deti, plus robota, tak možno zavážilo aj toto pri rozhodovaní, že do domu nejdú.
Niekomu stačí snívať, nepotrebuje sny realizovat.