Ako to vlastne s tým šťastím a láskou je?
S manželom sme spolu 7 rokov a máme dve deti (7r a 5r). Vydávala som sa preto, že som otehotnela. Predtým som s mojim mužom chvíľu chodila, ale ten vzťah skôr bola taká moja iniciatíva. Po predchádzajúcich nie dobrých skúsenostiach som bola rada, že som stretla dobrého muža, ktorý má správne hodnoty (kresťan), obdivovala som ho. Ale bol to taký vzťah-nevzťah, ja som vlastne nevedela ani pri tom chodení či ma môj muž má rád, on veľa rozprával a o mňa sa moc nezaujímal. Po 6mesiacoch ma nechal a nepovedal mi ani dôvod...tak som sa musela pohnúť ďalej, mala som už 34r a túžila som po deťoch a rodine. Po skoro roku sme sa stretli na jednej oslave, tam sme sa opili a vyspali spolu a ostala som tehotná. Zobrať si ho a mať spolu rodinu mi prišlo vtedy prirodzené, aj keď som sa obávala ako bude náš vzťah ďalej vyzerať. A nebolo to dobré. Ja som sa snažila byť dobrou ženou, vo veľa veciach som sa až moc prispôsobovala, podporovala som ho a robila všetko preto aby ma mal rád. A viem, že ma mal rád takým svojím spôsobom, lenže môj muž má problém vyjadrovať svoje city verbálne ale i neverbálne - objatie bolo iba keď chcel sex, spontánna pusa, chytenie za ruku či povedať mi niečo milé....to neexistovalo...necítila som sa milovaná...a moje potreby (po láske) neboli uspokojované. Nedokázal ma podporiť, nezaujímal sa o mňa....aj keď tvrdí, že to nie je pravda. Napr. raz som prišla po bežeckom preteku domov a spýtala som sa ho či si dáme vínko a že mu porozprávam ako bolo a on že OK. Tak som si k nemu sadla, naliala nám a on otvoril počítač a začal ťukať do neho, že veď rozprávaj...a odvtedy som už prestala o sebe rozprávať v našom manželstve. Neskôr som si zvykla, moje túžby som potlačila a našla som si svoj pokoj. Môj muž bol ku mne milý, stalo sa, že mi občas doniesol kvety len tak, alebo že ma objal len tak. Ale stále aj doteraz neviem čo prežíva, čo si myslí.. nevie prejavovať svoje emócie, čo ja som úplný opak, ja potrebujem sa rozprávať otvorene a úprimne o všetkom. A vždy keď som sa snažila mu hovoriť čo ma trápi, tak si ma vypočul a odišiel v tichu. Okrem toho, tým, že nemal skúsenosti v intímnej oblasti, začal mať problém aj pri sexe, ktorý neriešil. Som frustrovaná po emocionálnej i po sexuálnej stránke. Vnímam neskutočnú rozdielnosť a nekompatibilnosť medzi nami, a je medzi nami už toľko nedoriešeného, že mám pocit, že strácam k nemu aj tú lásku ktorú som mala. Zaľúbená som do neho nikdy nebola.
Pred 8 rokmi som stretla iného muža, ktorý bol kamarát môjho muža. Tiež bol ženatý a mal dve deti. Bolo to také zvláštne, lebo sa mi vôbec nepáčil, ani ma nepriťahoval, ale veľmi mi imponoval tým aký bol. Občas sme si napísali, lebo sme sa venovali tomu istému športu. Zaujímal sa o mňa, podporoval ma a posúval ma vpred v živote i v tom športe. Keď sme sa spolu stretli na pretekoch, bola som šťastná už len že tam je...aj keď ako vravím, fyzicky sa mi nepáčil. Viem, že tie vibrácie medzi nami boli vzájomné. Priebežne sme boli celé roky spolu vo virtuálnom kontakte, neskôr sme si písavali častejšie, aj sme sa častejšie videli na pretekoch. Po jednom preteku sme išli domov autom, bola tma a my sme sa zrazu chytili za ruky....a začala som v tom lietať. Tá jeho ruka v mojej, to mi prišlo ako by tam patrila vždy...a tak sme sa do seba zaľúbili. Strašne som ho ľúbila a stále ho ľúbim, to ako sa ku mne choval, ako mi to všetko medzi nami prišlo také prirodzené, zbožňovala som ho. Občas sme sa stretli a išli si spolu zašportovať, padlo objatie i pusa. Túžba medzi nami bola moc silná, ale nikdy sme sa nemilovali, lebo tam sme už mali zábrany voči našim partnerom. Bol medzi nami úžasný súlad. Celé dni sme si písavali, bola som tak šťastná, že ho mám v živote...ale vedeli sme, že spolu nemôžeme byť, lebo ani jeden z nás nechcel veci skomplikovať a ublížiť rodine, deťom. Trvalo to iba pol roka, lebo mne hrozne chýbal, nemohli sme sa vídať často a začala ma situácia zraňovať, že spolu nemôžeme byť. Do toho on stretol na oslave môjho muža a začal mať výčitky voči nemu. A tak sme to ukončili. Hrozne to bolelo, lebo som stratila ten "pocit šťastia", ktorý som v jeho blízkosti zažívala a zároveň som stratila dobrého priateľa, ktorý mi bol blízky dlhé roky.
Odvtedy mám problém fungovať v mojom manželstve. Uvedomujem si, že medzi mnou a mojim mužom to proste prirodzene neladí.
Vidím všade okolo seba vzťahy, kde partneri sú spolu už len zo zvyku a len sa tak tolerujú. A mám v sebe zmätok. Či to fakt tak má byť? Či ten pocit šťastia a lásky fakt po pár rokoch vyprchá?
Mám 41 rokov a stále tužím po láske. Takej tej spriaznenej....
Vravím si, že veď môj muž má ma rád, možno by mi to malo stačiť. Dáva mi zázemie, istotu, bezpečie...malo by mi to predsa stačiť.
Snažím sa kráčať ďalej, byť rozumná, mať sa rada, venovať sa tomu čo mi robí radosť, snažím sa byť dobrá na deti (lebo viem, že to mali so mnou v poslednej dobe ťažké aj ony) ale nakoniec mám v sebe prázdno. Nič ma neteší, som apatická, nedokážem si sama vyplniť to prázdne miesto, ktoré v sebe mám. Možno to len súvisí s tou stratou toho muža.
Hovorím si, že veď šťastná musím byť hlavne sama so sebou, všetko ostatné krásne naviac je v živote len bonusové....
Ako to vidíte Vy žienky?
Ďakujem
@martina1510 ako keby som čítala o mojej známej. Vek, dĺžka manželstva a počet či vek detí nesedí, ale inak ten istý scenár. Manželstvo bez zaľúbenia a lásky, len z dôvodu že dieťa je na ceste. Nefunkčná komunikácia a z toho vyplývajúce nedorozumenia, ktoré prerástli do vážnych problémov. Iný chlap, ktorý poukázal na to, čo jej vo vzťahu chýba.
Je mi veľmi ľúto, čo prežívaš. Podľa tej známej sa možno viem trochu lepšie vcítiť do situácie.
Do toho druhého si sa zamilovala. Stáva sa, aj v manželstve. Je to viac menej normálne. Človek sa dokáže zaľúbil mnoho krát. Je na Tebe, čo s tým ďalej spravíš. Či pôjdeš za tým nádherným, ale dočasným "poblúznenim" alebo do toho vnesieš rozum. On sa už rozhodol, takže v tomto smere nemáš veľmi čo riešiť.
Píšeš, že stále túžiš po láske, takej spriaznenej. Že máš v sebe prázdno a to nevieš nijako naplniť. To isté mi vravela tá známa. Avšak vieš naozaj, čo hľadáš? Ďalšie zamilovanie? To časom vyprchá. Záujem, vypočutie, pohladenie od muža? Dávaj si veľký pozor, je veľa takých, čo Ti toto poskytnú len aby sa Ti dostali do nohavičiek. A potom dovi dopo.
Podľa mňa najprv potrebuješ prísť na to, čo vlastne hľadáš. Čo je tá "spriaznená láska" pre Teba.
Ako je na tom Tvoj manžel? On je vo vzťahu spokojný? Jemu to vyhovuje tak ako to je? Takto si to predstavoval? Alebo si len zvykol že žije v manželstve bez lásky? Vidí, že Ty si nešťastná? Alebo je mu to jedno?
@martina1510 napíšem ti, ako to vidím ja. Do manželstva vás nikto nenútil. Urobili ste chybu, keď ste sa spolu vyspali a potom ste doriešili ďalšou chybou, keď ste sa nevyzretí vzali. Teraz ti je ťažko. lebo si zažila obyčajnú zamilovanosť, emócie, to vzrušenie ktoré býva na začiatku vzťahu. Ale to nie je ešte láska. Láska nie je vecou emócií, láska je rozhodnutie urobiť toho druhého šťastným. V manželstve sa vyžaduje, aby to bolo vzájomné. To je podstata manželstva – robiť svojho partnera v manželstve šťastným. Vy ste s týmto úmyslom do manželstva asi nevstupovali. Pravdepodobne to nebolo o láske k druhému, ale o uspokojovaní vlastných potrieb. To je opak lásky - zameranosť na seba sa volá egoizmus. Čo nebolo, však stále môže byť. Nie s cudzím partnerom, ale vlastným. Lebo už netvoríte len manželstvo, už tvorite rodinu s deťmi a vaše šťastie musí brať ohľad aj na šťastie vašich detí. Rozbiť manželstvo, resp. rodinu len preto, že predtým som urobila chybu, ktorá sa ale dá napraviť, je veľmi nezodpovedné voči deťom. Ony za to nemôžu, že vy ste vstupovali do manželstva citovo chladní. Vašou úlohou je teraz manželstvo budovať a nie rúcať. Čiže to chce veľa rozhovorov a skutočného odhodlania milovať toho druhého, aj keď emocionálne to tak necítim, ale urobím to z vlastného rozhodnutia. Neuzatvárať sa do seba, neriešiť v hlave čo by bolo keby, nelietať do ríše fantázie, ako by mi bolo s iným chlapom lepšie, ale vstávať každé ráno s tým, že môj muž je mojím partnerom a chcem ho ľúbiť. Keď pri rozhovore tvoj muž otvorí počítač, tak ho chyť za ruku a povedz mu: prosím ťa, venuj sa mi celý, prosím ťa, pozeraj sa mi do očí. Myslím si, že keď ho budeš držať za ruku a budete si hľadieť do očí, ten rozhovor bude mať zmysel. Nevyčítaj mu, aké má chyby, lebo ani ty nie si určite dokonalá. Rozhovor veď smerom do budúcnosti. Povedz mu, čo ti chýba a po čom túžiš. Nie s obviňovacím tónom, ale ako túžbu zlepšiť váš partnerský život. Deti by mali vidieť medzi rodičmi vzájomnú účtu, rešpekt a lásku v konkrétnych skutkoch. Potrebujú zažiť bezpečie vo vlastnej rodine a vidieť, ako sa láska žije v praxi. Že pre lásku sa rozhodujeme denne, že niekedy to stojí viac úsilia, ale to odhodlanie stojí za to. Ty nemusíš riešiť alkoholika, gamblera, násilníka, ty musíš riešiť vlastné rozhodnutie milovať človeka, ktorému si sľúbila spoločný život v dobrom aj v zlom až do smrti. Verím, že keď si denne budeš pripomínať, že tvoj muž je tvoja láska, zažiješ ten pocit aj emocionálne. Neboj sa prejavovať mu skutky lásky, úsmevy, objatia. Možno sa všetko nezmení hneď, ono to chce svoj čas, tvoj muž má tiež čo doháňať a to nebude za 2-3 týždne, ale momentálne ty riešiš zamilovanosť s iným partnerom, takže ty musíš začať od seba a verím, že on sa časom pridá. Ak aj má v povahe city neprejavovať, to neznamená, že nič necíti. Ty mu to môžeš a máš ukázať. Prajem vám, aby ste si po rokoch povedali, že hoci ste do manželstva vstupovali nerozvážne, bolo to dobré rozhodnutie, lebo ste z toho spravili svoj životný projekt.
Posledné dva názory vystihujú asi všetko, čo by si si mala uvedomiť a akým smerom sa uberať...
@martina1510 druhý muž ti dával presne to čo ti chýbalo ale "len" to čo ti chýbalo!....takže vôbec nevieš ako by to bolo inak skús knižku moje túžby tvoje túžby...tam je to pekné rozobraté na zamyslenie. ..niečo ako manželská poradňa...možno pomôže....
@martina1510 Mám takú pripuvídku - svoju dušu neodžubeš .... ona potrebuje lásku .... potláčame svoje potreby , lebo čo okolie, čo financie , čo deti .... pribúdajú kilá a antidepresíva ... rodiny , kde je ticho , alebo sa breše ... však hlavne , že sme vzor pre deti ako majú žiť, keď budú v našej situácia ....
@maja22 v drvivej väčšine s Tebou súhlasím.
Ale, ona mu prejavovala lásku 7 rokov a on sa nepridal. Myslíš, že teraz sa z čista jasna pridá? Ona je už zdeptaná z toho že dáva, stále dáva, ale nedostáva. Z čoho má dávať, keď vo vnútri cíti "prázdno"? Nikto nevládze donekonečna dávať.
@martina1510 ahoj. Nečítala som vsetky komenty. Myslim si vsak, ze tvoje prázdne miesto nenaplní nijaký muž a tiez si myslim, ze si žila alebo žiješ väčšinu času v snoch a tvojich predstavách.
@zltalienka možno mu ona lásku prejavovala, nevieme ako, niektoré ženy si myslia, že ked je navarene a upratane, je to prejav lasky. Svojim sposobom ano, ale aj tomu niečo chýba. Do tohto nevidíme. Ale čo napísala, z toho vidieť, že je potrebné, nech je dokončená komunikácia. To že ona mu hovorila o svojich pocitoch a on nijako nereagoval, bolo zle. Mali mať z rozhovoru nejaký záver. Chcieť od neho vyjadrenie - toto som ti povedala, povedz mi aj ty k tomu niečo. A povedzme si aj, čo sa po tomto tozhovore zmení. Lebo ja mám také a také potreby, bez nich cítim prázdnotu. Ak ju nezaplníš ty, zaplní ju niekto iný.
ved to clovek si niekedy mysli, ze robi vsetko spravne a proste sa casom ukaze, ze ta druha osoba to tak vobec nebrala a preto je najdolezitejsia vo vztahu proste vajomna komunikacia o vsetkom
@maja22 poznáme len jej pohľad. Z jej pohľadu mu ona prejavovala lásku, ale jej sa lásky od neho nedostávalo.
Možno keby sme sa spýtali jej manžela, tak by povedal presne to isté: že on jej lásku prejavoval o ona ho ignorovala. Možno on cíti sklamanie z toho že nedokáže urobiť svoju ženu šťastnou, aj keby chcel, lebo jej vôbec nerozumie. Nerozumie dlhému monológu o jej pocitoch, stratí sa niekde v tretej vete...a tak si ju len ticho vypočuje a odíde do svojim pocitom neschopnosti preč. Ktovie. A možno má niekde druhú ženu a táto mu je ukradnutá.
Ak sa sami za 7 rokov nenaučili komunikovať, tak asi "ako na to" bez pomoci neprídu. Myslím, že denná autosugescia typu "toto je môj milovaný manžel" tu nepomôže, ak sa nezmení komunikácia.
je taka kniha päť jazykov lásky, mozno poznáš
Niekto túži po pozornosti, iný po pochvale; pre niekoho sú veľmi dôležité darčeky, pre ďalšieho vymenená žiarovka či ožehlená košeľa a zas iný potrebuje fyzický dotyk. Kniha vám objasní každý z týchto jazykov, pomôže vám objaviť jazyk lásky vás a vášho partnera a dozviete sa aj, ako prakticky týmto jazykom hovoriť. Cieľom tejto knihy nie je vyjasniť zmätok ohľadne slov láska či milovať, ale zamerať sa na prejavy lásky, ktorá je nevyhnutná pre naše emocionálne zdravie.
Keď identifikujeme a naučíme sa hovoriť jazykom lásky nášho partnera, objavili sme kľúč k dlhotrvajúcemu, milujúcemu manželskému vzťahu. Láska sa po svadbe nemusí vypariť, no aby sme ju udržiavali živú, potrebujeme zapracovať na tom, aby sme sa naučili hovoriť jazykom lásky nášho partnera. Nemôžeme si vystačiť s naším vlastným jazykom, ak mu nerozumie. Ak chceme, aby rozumel prejavom našej lásky a cítil ju, musíme ju prejavovať v jeho jazyku.
@zltalienka ano, suhlasim s tym, ze pomoc by tu bola potrebna.
@kkovacovak ešteže to vy, ateisti vyvazujete
@martina1510 podla mna si zahodila zivot svoj aj tvojho muza, ked si sla do manzelstva s clovekom, ktoreho si nelubila.. Uvedom si mas jeden zivot... Voac sanci mat nebudes... Tak si ho usporiadaj. Tak aby si ba stastna.... Neviem... Je to skoda... Cudujem sa ti, ze si sa vydala....
@martina1510 No vidim to tak, ze si pomerne dost zufala zena, ktora zo zufalstva robi zufale veci. Tuzis po nejakej velke laske a si ochotna obetovat pre to cokolvek. To mas 42, takze by si mozno mohla ma triezvy pohlad na zivot. Tiez nechapem, preco si sa dala dokopy s manzelom...jediny dovod, co ma napada: zo zuflalstva? Zacni mat rada najprv samu seba
Este jedna vec. Laska musi do nasich zivotov prist spontanne a prirodzene, ty su cielene vyhladavas na ukor cohokolvek. Cele zle
@fcuk skús sa na to pozrieť z druhej strany. Ak by tu žena písala, že jej chlap sa zaľúbil do kamarátky, s ktorou sa v aute oblapava a s ktorou si píše. Nechcem vidieť tie komenty tu a tie hejty na toho chlapa. A nie, žena nemusí byť s chlapom, keď sa o ňu stará. Nič si nepochopila. Žena má mať hrdosť a mohla by byť aj nejako citovo vyspelá, uvedomelá.