Ako to vydržať?
Ahojte, mala som taký normálny vztah, všetko bolo okay, bola som v tom vzťahu spokojná, občas sme sa pochytili, ale bolo to fakt skôr ojedinele. Otehotnela som, požiadal ma ruku, vtedy som sa cítila snáď ako tá najšťastnejšia žena. Zrazu sa ale zmenil. Minimálne raz do týždňa hádka, niekedy aj niekoľko krát do týždňa. Asi je to aj tým že už toľko v tom tehotenstve nevladzem, veľká časť domácnosti je na ňom, finančne to tiež ťahá momentálne hlavne on, hypotéku, atd.. som občas aj nejaká nešikovna, napríklad mi niečo vypadne z rúk, a on hneď podráždene či som normálna, že čo robím. Mňa takéto správanie vytáča a potom som akurát tak nervózna… alebo mi povie že som lenivá, s tým ma dokáže tiež riadne nasrať, tak ja sa už ledva hýbem, panva ma tak niekedy bolí že mi je pomaly do plaču, a on mi povie že som lenivá! Nepoviem keby nič nerobím, upracem riad, navarím každé 2 dni cca, proste tak, aby nebol bordel, a on si aj tak vždy nájde niečo, nejaké omrvinky niekde, atd .. zbierala som v špajzi škrupiny od vajec, že ich potom zoberiem mamine pre sliepky, len vždy keď som išla k mamine mi to nejako vypadlo z hlavy, tak ich tam už bolo veľa, podarilo sa mu ich vysypať na zem, samozrejme to bola moja chyba, pretože ich ja chcem zbierať a nie on, a povedal že ešte raz bude nejaká škrupina tam, že mi ju hodí o čelo. Toto ma tak vytočilo… viem že by to nespravil, ale takto si nezaslúžim aby sa so mnou bavil .. inak mi pomáha, je pozorný, milý, pomáha s domácnosťou, varením, ..ale keď sa mi niečo nepodarí, tak je z neho uuuplne iný človek. 95% času sa správa naozaj uzasne, a z tých zvyšných 5% som zúfalá .. nemám nárok na materskú, len na rodičovský čo nie je ani 300€, budem finančne závislá na ňom minimálne do 2 rokov dieťaťa… dá sa takéto správanie nejako vyriešiť ? Chápem keby bol stále taký, ale ako dokáže byť niekto úplne fajn chlap a o 2 minuty na to sa správať ako úplne iný človek ? A o 10 minút na to zase v pohode, tvári sa že sa nič nestalo .. keď som sa mu snažila dohovoriť, povedal mi že nemám byť precitlivelá, že napríklad viem že bol unavený alebo tak ..
Môj muž sa ukázal povahovo až po pôrode dcérky a to sme dovtedy boli spolu 7 rokov, snad to je jeho prechodné obdobie
Nemusis byt zavisla od neho este dva roky. Dieta do jasli a Ty do prace, aby si mala svoj vlastny prijem a s nim tiez slobodne rozhodovanie sa
Vies..to dieta cakas nielen ty ale aj on..Su to velke zmeny pre oboch..tak mozno aj preto je nervoznejsi. Treba sa skusit viac a hlbsie porozpravat.. naplanovat..dohodnut na veciach ako budu.. aby ste vedeli fungovat.
Ocividne mal rad svoje pohodlie. To si narusila sposobmi, co zas vyhovuju tebe, ale nehodia sa mu do celkoveho obrazu.
Plus si precitlivela. To vsetky tehotne zeny. Tiez som kazdy raz bola. Aj podrazdena. Menej som zniesla, vydrzala. Lahko ma bolo vytocit, urazit, rozplakat. Vsetko som brala osobne.
Aj vlastne drobce som obcas vnimala, ze su ku mne necitlive. Proste - tehotenske hormony.
K tomu to zabudanie. Tiez si nachystam a tiez zabudnem k mame vziat. Aj ked to mam v predsieni rovno pod nosom. To je ale moja chyba. Uz si pisem do mobilu zoznamy a vzdy, ked idem, pozriem, co vsetko som to chcela vziat a urobit.
(Mam takto porobene v telefone v poznamkach nakupne zoznamy podla typov obchodov. Zvykla som si len ihned, ked mi nieco napadne, odklikavat polozky v zoznamoch, co v nich planujem vybavit, kupit, az tam budem. Potraviny, typy oblecenia, atd. Potom pred obchodom pozriem do mobilu a osviezim si pamat. Rovnako u rodinnych prislusnikov mam zoznamy.)
Este nehadz s partnerom flintu do zita. V niecom mu vyjdi v ustrety, v inom neustup. V partnerstve mate obaja pravo na to byt respektovany i povinnost davat respekt. Musi sa v tom len udrzat rovnovaha. Najlepsie od zaciatku. Vtedy si na to obaja skor zvyknu a akceptuju to ako fakt.
Ked jeden moc ustupuje, druhy to povazuje za standard.
Ked potom to chce ten prvy zmenit, ten druhy nechape, co vymysla za blbosti, a tak sa k nemu nevrlo i chova. Nechce uz ustupit zo standardu, ktory mu vyhovoval a zvykol si nan.
Ak su teda skrupinky dolezite, trvaj na nich. Kup na ne pekny kosicek, alebo zatvaraciu nadobku. Nech to dobre vyzera a nevysype sa tak lahko.
V inych veciach, v ktorych citis, ze mozes ustupit, zas ustup. Obrusujte si tak hrany.
Ked pojdes k mame, zas zabudnes a on nahodou ironicky pripomenie, ze skrupinky, tak sa buchni po cele: jeeezis, este ze hovoris, diky laska. Ty si taka moja externa pamat. Esteze ta mam.
Neuraz sa. Nerozplac, ze je ironicky, hnusny na teba. Ze je to ponizovanie, posmech. Nezacni hadku. Z veci, co sposobuju napatie, urob takto nieco ine. Obrat ich.
(Btw. ked sme boli mladi, tiez sme mysleli, ze si musime miesto v manzelstve vybojovat a ustupit je znak slabosti a prehry. Bolo logicky hadky, dusno, ticha domacnost, sarkasticke poznamky. Cim sme starsi, tym sme viac takto hravejsi. Lahsie je hrot odlomit, ako este pribrusit, aby druheho riadne bodol. Jednak tym neukazujes, ze prehravas, jednak vnasas do situacie humor. A to pomaha. Trebars, aj keby ti vratil to Jeeezis ironicky hned obratom v niecom inom, da sa zareagovat: Ano, synu? Ked chces vidiet vo veci humor a pohodu, vzdy ti nieco napadne.)
Das mu sancu nebojovat so sebou navzajom.
Iba ak by to pretrvavalo a on to just len stupnoval, stoji za to pouvazovat, ze toto zial nebol dobry vyber partnera.
95% casu je ok a 5% nie je. Si si ista, ze nemas nerealne predstavy o vztahu? Ten nikdy nebude na 100%. Vzdy budu natahovacky a hadky v urcitom meritku. Je dobre aby si nastavila co je pre teba prijatelne a co nie pokial ide o konflikt. Povedz mu, ze nechces aby ti hovoril skarede veci a nech zmeni slovnik ked sa mu nieco nepaci.
Je dost mozne ze je pod tlakom. Ak su takmer vsetky fin. na nom a ty nemas na dieta ani 300e mesacne, tak to je dost malo. Ale neries to teraz. Pockaj kym budes mat miminko a uvidis ako to bude dalej.
Kazdy mame svoje nalady. Ja som tiez taka,ze ma nieco vytoci,vybuchnem a o minutu aom ako med 🤣 a niekedy zase muz vypeni za take blbosti. Presne ako pises,ale nerobim si z toho nic. Poviem mu ako sa to sprava a ideme dalej. Takymito konfliktmi sa ucite spolu zit. Naucis sa,co jejo vytava,on sa nauci,co teba vytaca. Mojho napr.vytocia take banality a ja mu vzdy na to poviem,co sa vytaca kvoli takej hluposti a sme vybaveny. Aj konflikty patria do vztahu,len si musite urcit hranice,za ktore nepojdete. Vypenit ano,ale nadavat druhemu,to sa uz nesmie. Tym ako zareagujes,mu urcis mantinely. A hlavne sa vela rozpravat. Budete mat dieta,tak nech mu idete prikladom,drzim palce.
že je milý ... a keď nájde škrupinu od vajca tak ti ju chce hodiť do čela.... 🙄😨
no s týmto človekom to budeš mať ťažké... vieš ako sa zmení vzťah s príchodom detí????samozrejme k horšiemu 😉
ja si myslím že v každom zdravom vzťahu sú aj konflikty. Partnerstvá kde to občas nezahrmí sú v podstate také polomŕtve. My sa dokážeme tiež s mužom riadne chytiť a môj manžel ešte zvykne používať slovné spojenia ktoré ja bytostne neznášam ako napríklad - a čo ako teraz , sa mám zabiť ? no a zrazu ti to nevyhovuje, to si nevedela skôr ? Alebo bytostne neznášam keď mi povie - no áno pochybil som , som len človek , tak ma zabi ? Zväčša sa stane že jeden z nás v návale hnevu tresktne takú blbosť ako Brno a začneme sa smiať na tom a je po hádke.
Autorka , začínate spolu žiť a 95 % kompatibilita je super . Prídu ťažšie obdobia narodením dieťaťa , to zvykne zatriasť vzťahom . Ak máte pevné základy , zvládnete to . Otrkáte sa , hrany sa obrúsia a pokiaľ nie je úplny debil začnete spolu normálne fungovať.
Nuz práve príchod dieťaťa a ešte predtým tehotenstvo riadne zmení "partnerov" alebo jednoducho sa prejaví ich skutočná povaha.
Už to nie je len "cukrové, ružové" že idete kam chcete, robote, čo chcete a ste len dvaja. už sa to mení. Ty si čoraz menej pohyblivá, nevládzes to, čo predtým, on nechápe, čo sa deje (jeho šikovná vrtka zenicka, čo predtým makala a zarábala, odrazu sa začína ledva hýbať a peniažky tiež už neprináša)
A hup, prichádza jeho uvefomovanie, že je hlavne finančný ťahač on, že tiež už nebude všetko doma ako predtým, ani poriadok, ani jedlo, a to počkaj, keď príde dieťa. Dupľom nebude v centre on, a to ho nas***ie ešte viac.
Ste dvaja ľudia, ktorým sa úplne mení životná situácia. A bud si sadnete, rozumne sa porozprávať že on nemôže už čakať to, čo predtým, a zároveň že minimálne rok, dva bude len ba ňom financie a ty zase musíš pochopiť ze nie si jediná tehotná na svete a ze ani potom nebude len "ja a dieťa" ale stále ste hlavne partneri.
Lebo takýmto spôsobom sa o chvíľu budete hádať ako psy, a budú lietať nie len tie škrupiny (na tie by som sa vykašlala na tvojom mieste, sliepky to prežijú, a sorry, ale mať v komore mesacne smradlave škrupiny, to by som ja tiež vyhodila mužovi, keby to vymyslel)
Noo moj manzel je trosku podobny 😄😄 A to sme spolu uz 7 rokov, mame 2 deti, 3tie na ceste.. Je uzasny otec, detom sa venuje, poctivo zaraba peniaze, aj doma pomoze a takto reaguje co sa tyka neporiadku obcas a hlavne ked je toho nanho proste vela.. Ja som tiez cakam tretie, ledva sa hybem, nevladzem, a jeho vie vytocit, ze su rozhadzane formicky na pecivo.. Tiez ma to vie zamrziet, ale naozaj 95% casu je super, vieme sa rozpravat, zasmiat, mame spolocne nazory aj zaujmy, viem, ze ma lubi.. Skratka obcas vybuchne pre malickost, ale naozaj byva to v obdobi ked je toho nanho viac, ako teraz, ze praca, doma musi omnoho viac pomahat, plus dve deti.. Naucila som sa na to nereagovat, to je najlepsie, on si potom sam uvedomi aj sa ospravedlni.. Ak je problem naozaj iba v tomto, v klude sa s nim porozpravaj, vysvetli mu ako sa citis.. Casom sa to u nasho tatka trsoku skresalo, ale nikdy to nebude dokonale.. Ma to aj po ocinovi povahovo, aj jeho mamka cely zivot len kolo domacnosti behala.. Nuz ale myslim, ze v kazdom vztahu je nieco neidealne..
Nuz, vydrzat. Trochu sa premoct, ved nie si chora. Zrejme ste sa dlho nepoznali, ked si prekvapena z jeho vykyvov nalad.