Ako tráviť posledné chvíle s blízkymi?

@balerina2025 ďakujem

aj mne môžeš 🙂

Ahoj, mozes aj mne napisat, presla som si tym nedavno

Pred odchadzajucim som sa spravala normalne.hlavne aby citil moju opateru a lásku .V sukromi som plakala.Povedala som vsetko co som este chcela a mohla...hlavne to ďakujem .

Kludne mi napis

@janinah presne toto nam povedal lekar, neplacte pred nim. ich to velmi boli ked vidia ako sa bojime.
su ludia ktori o tom chcu rozpravat ais mozno starsi, co maju deti a musia sa doriesit zial veci, a su mladi ludia co sa naozaj nevedia s tym zmierit ....a nedokazu o tom rozpravat
su rozne fazy prijatia choroby a nie to este , ked to ide rychlo.
najprv ludia su sokovani
smutni
potom je tam aj odpor prijatia choroby

neviem presne poradie
zial u nas si nestihol ani prejst fazami, tak rychle to bolo

je ine ked niekto je chory par rokov a je ine ked niekto je chory par tyzdnov :(

@heminepa presne, vek.

@mauduska
@jennky13 ako to zvladate ja stale smutim.

Spravala som sa ako vzdy s laskou,uctou,aby clovek citil,ze ho mam rada a ze je lubeny. Plakavala som potajomky,nie pred nim. Raz sa mi ale stalo,ze som to nevydrzala a rozplakala som sa to bolo asi tyzden,dva pred smrtou. Ja som sa ale nedokazala slovne rozlucit,len skutkami. Ak sa na to citis,povedz vsetko,co pre teba znamena,podakuj sa a podobne.

@balerina2025 smutit je potrebne

@jennky13 viem.

@balerina2025 travila som s nim cas, ale rozpravali sme sa uprimne o svojich pocitoch. Mali sme cas si povedat vsetko, co sme potrebovali, objatie, bozky boli toho sucastou.
Ale mam tu vyhodu, ze ja verim, ze sa nelucim navzdy, len docasne. Moji blizky odisiel (li) ako krestan, takze nasa rozlucka je len docasna a este sa uvidime.❤️

@jennky13 my sme na to cas nemali. zial.

@balerina2025 u mojej mami som ani ja nemala a ona bola mojim najblizsim clovekom , u otca uz ano, ale s nim som si budovala vztah tazsie, ale na konci jeho zivota sme sa mali radi.

@jennky13 ❤

Normalne ako bezne, jasne ze mi bolo luto, ale to nikto nevidel a nepocul. Snazili sme sa rozpracat o prakzickyvh veciach, spomienkach ako sa ma ci je v poriadku co robime a tak. Bolo to 5 mesiacov, ktore som sa s nim snazila byt co najviac a rozlucili sme sa, ze som ho pri poslednom vydychu drzala za ruku.Je to tazke a bolestive, ale aj pekne.

Normálne ako kedykoľvek predtým, moja maminka žila 50 dní, zomierala na nádor na mozgu. Spomínali sme na minulosť, riešili sme jej oslavu 60-ky. Aj keď sme vedeli že nedožije. Proste správať sa normálne a v súkromí to je už iné. Ale zvládli sme to v júni bude už dva roky ako mama zomrela.