Ako určiť hranice v rodine?
Ahojte dievčatá. Som V tazkej zivotnej situácii A potrebovala by som asi radu niekoho nezainteresovaneho. Mam 29 rokov A 8 ročného syna. Žijem s nim sama u rodicov.l od jeho narodenia. Rodičia mi vždy pomahohli, ale často to bolo A je o tom, že mi vrtajú do výchovy do takej miery, že to znášam len pre dobro v rodine. Kamenom úrazu sú moje dve sestry. Sú mladšie A "internátovo" ostrielane zo života. Čo ja poviem malému je smiešne alebo prísne. Mam ich rada ale V poslednej dobe mám pocit že som len akousi babkou v rukách všetkých naokolo. Mala som 2 vzťahy obe mi rozbili lebo sa báli že odídem z domu. Som vysokoškolský vzdelaná pracujem snažím sa A aj tak mam pocit že žijem iba v takej bubline do ktorej každý fúka. Zažil niekto niečo podobné? Ďakujem ☹
Stručné zhrnutie
- Chorobná naviazanosť rodiny na dieťa a časté zásahy do výchovy vedú k strate rodičovskej autority a diskusie odporúčajú vymedziť hranice a byť v ich dodržiavaní dôsledná.
- Praktické riešenia odporúčané v diskusii sú osamostatnenie sa cez podnájom, prenájom, garsonku alebo kúpu bytu na úver/hypotéku; tiež sa odporúča vážna rozhovor s rodinnými príslušníkmi.
- Ako zdroj na prácu s hranicami bola odporučená kniha "Hranice: Kedy povedať nie, kedy povedať áno" od Henryho Clouda a Johna Townsenda.
Najčastejšie otázky
Q: Ako konkrétne určiť hranice v rodine, ktorá zasahuje do výchovy dieťaťa?
A: V diskusii odporúčali "vymedziť si, čo si predstavuješ, a trvať na ich dodržiavaní", nemeniť pravidlá, nerobiť úľavy a byť dôsledná; tiež sa odporúčalo viesť vážny rozhovor so sestrami alebo rodičmi.
Q: Kedy je osamostatnenie so synom rozumné riešenie?
A: Viaceré príspevky radili osamostatniť sa ak rodina vykazuje "chorobnú naviazanosť" na dieťa alebo citové vydieranie, pretože dieťa potrebuje vidieť rodiča ako zrelý a samostatný vzor.
Q: Aké formy bývania ľudia v diskusii odporúčajú pre osamostatnenie?
A: Navrhované varianty boli podnájom, prenájom, garsonka alebo jednoizbový byt; ako dlhodobejšia možnosť sa spomínala kúpa bytu na úver alebo hypotéku.
Q: Ako môže spolubývanie s rodičmi ovplyvniť výchovu dieťaťa?
A: Viaceré príspevky uvádzali, že dieťa žije "v bubline", rodina mu môže dávať konkurenčné vzory a rodič môže stratitť autoritu; komentár konkrétne uviedol: "Dieťa má vnímať svojich rodičov ako zrelých a samostatných ľudí."
Q: Čo robiť, ak nemám dostatok financií na okamžité osamostatnenie?
A: Diskutujúci odporúčali preveriť možnosť úveru v banke, zvážiť postupné riešenia ako podnájom alebo menší byt a brať do úvahy, že hypotéka môže výrazne zaťažiť rozpočet podľa komentára o finančnej náročnosti samostatného bývania.
Q: Ktoré knihy alebo materiály na nastavenie hraníc boli odporučené?
A: Odporučená bola kniha "Hranice: Kedy povedať nie, kedy povedať áno" od Henryho Clouda a Johna Townsenda.
Závery z diskusie
Zhoda
- Osamostatnenie sa (podnájom, prenájom, kúpa bytu na úver/hypotéku) je v diskusii považované za hlavné riešenie na získanie rešpektu a samostatnosti.
- Nastavenie a dôsledné dodržiavanie hraníc v rodine je považované za kľúčové pre to, aby matka zostala hlavným výchovným vzorom pre dieťa.
Sporné názory
- Niektoré príspevky tvrdia, že spoločné bývanie rodiny prináša praktickú pomoc (varenie, starostlivosť o dieťa, šetrenie peňazí), zatiaľ čo iné príspevky tvrdia, že táto pomoc vedie k strate rodičovskej autority a treba sa osamostatniť.
- Niektorí označujú rodinné správanie za "chorobnú naviazanosť" a odporúčajú okamžité odstúpenie, zatiaľ čo iní považujú tento pojem za prehnaný a navrhujú najprv rozhovor a postupné kroky.
Otvorené otázky
- Ako získať konkrétne finančné podmienky (výšku úveru, mesačné splátky) pre kúpu bytu v danej osobnej situácii?
- Ako prakticky nastaviť a presadiť hranice bez okamžitého presťahovania sa?
- Aké dlhodobé psychologické dopady má na dieťa, ak vyrastá v rodine s intenzívnym zásahom viacerých dospelých?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
podnájom, prenájom, garsonka, jednoizbák, úver, hypotéka, citové vydieranie, chorobná naviazanosť, nastavenie hraníc, naučená bezmocnosť, kniha "Hranice" (Henry Cloud, John Townsend)
Miesta a osoby
Henry Cloud, John Townsend
@lilianka010 Jednoducho sa odstahuj a to vyriesi tvoje problemy.
A to ze je tvoja rodina na maleho "chorobne naviazana" je blbost.
Ak chcu prist na navstevu, nech sa paci nech pridu. Ale ty si urcujes kedy a budes pani svojho casu.
Dovtedy budes len otrok ich manierov.
@katarinapekna v tomto prípade nie je podstata problému kto v koho dome/byte žije.
hranice sa niekedy tazko urcuju :/
tiez mam 29 a 6r zijeme s manzelom vo vl.dome o ulicu dalej od rodicov. Na navstevu su vitani, ale aby mi riadili zivot... to pardon teda
Je ťažké zhrnúť osem rokov do jedného odstavca. Nemyslím si že som nezodpovedna tým že som U rodicov. Kto také niečo zažil vie to pochopit. Každopádne Ďakujem za vaše ohlasy. Občas je fajn vypočut si názor od človeka čo nieje do situácie zainteresovaný.
pokial to vyzera na ich chorobnu naviazanost na syna, to uz je citove vydieranie - nemozes ist zit samostatne so synom, lebo oni by trpeli....
ved neostane prazdny dom, ty sa osamostatni a hotovo
syn potrebuje ako vzor vidiet hlavne schopneho, sebavedomeho a samostatneho rodica. To musis byt ty.
Ved predsa stale budete v kontakte, moze s nimi byt hocikedy, ale ty mu potrebujes ukazat, ze prenho si hlava rodiny ty. Aby si nebola casom prenho len jedna zo spolubyvajucich vo velkej stastnej rodine bez hranic
@katarinapekna co mas za problem?
ak som dobre citala, zakladatelka na seba a syna vie zarobit sama
nie je prva ani posledna, co byva s rodicmi
tu je problem skor naviazanost rodiny na jej syna, pripadné citove vydieranie a pokial zakladatelka nie je typ cloveka, ze doslova drbne rukou po stole a povie stacilo, tak sa jej to samozrejme riesi tazsie.
nikto nie sme dokonalost sama o sebe, aby sme vedeli situacie v zivote riesit na prvy raz dobre, resp. hned ako je to treba.
kazdy mame pravo na svoj nazor.
a nie, nie je to úsmevné.
@lilianka010 Budes mat onedlho 30 rokov a okolo okruhlych narodenin zvykneme bilancovat, ci sme na spravnej zivotnej ceste a plati to dvojnasobne, ak na nej nie sme. Chces takto zit min. dalsich 10 rokov? Ak nie, tak zacni konat, aby si sa co najskor osamostatnila. Daj si pozor, aby sa tento tvoj pocit nepremenil casom na tzv. naucenu bezmocnost, kedy budes mat odpovede uz len na to, preco to nejde.
S tou chorobnou naviazanostou tvojej rodiny na tvojho syna ... neviem preco, ale mam pocit, ze do vychovy zasahuju viac ako by mali a to z dovodu, lebo ti neveria, ze by si to zvladla aj sama a lepsie ako oni. Ak samostatne byvanie z nejakeho dovodu neplanujes, tak s urcovanim hranic vramci rodiny to nebudes mat jednoduche, najskor si musis vybudovat respekt, co pri tvojej poddajnejsej povahe s ochotou sa prisposobovat je na dlhu trat. Ale poradim ti jednu dobru knihu:
Hranice
Kedy povedať nie, kedy povedať áno
Henry Cloud, John Townsend
Ak je niekto chorobne naviazany ako ty pises, tak to asi nie je nic pozitivne a dobre,., aj preto by si sa mala osamostatnit.. aby neboli chorobne naviazani ale mali zdravy vztah
@lilianka010 tiez ti odporucam sa osamostatnit ak je to v tvojich moznostiach. Kvoli Tebe, synovi, aj rodine. Ak su chorobne nanho naviazani, moze to mat zle nasledky do buducnosti aj pre nho. Tazko sa tiez osamostatni a uvedomi, ze svoj zivot musi budovat sam a nenechat sa unasat rodinou. A predpokladam ze vztahy mate take ze rodine nic nebude branit vas navstevovat alebo vy ich. Aj pre Teba to bude dobre, skrz situacie, ktore spominas, ale aj skrz moznosti najst si partnera bez zasahov rodiny. Drzim palce.. zivot mas len jeden, aj tvoj syn, takze nevahaj ho zit podla seba.. druha moznost tu uz nebude.