Ako veľmi váš partner rozhoduje o starostlivosti o dieťa?
Na úvod Vás baby chcem poprosiť, aby ste mi odpovedali na otázku a nekritizovali, neurážali a pod. ako je tu na MK zvykom...
Chápem, že každá z Vás má iné zvyky...iné stravovacie návyky....atď...tak poprosím naozaj nekritizujte, otázka znie iným smerom. Ďakujem 🙂
Pre vysvetlenie mojej otázky,.. zaujímalo by ma, ako to funguje u Vás. Ako a koľko sa Váš partner "mieša" do starostlivosti a výchovy dieťaťa. Aby ste ma správne pochopili...uvediem pár príkladov ako to je u nás a som zvedavá, čo vy na to... emoticon Vopred ďakujem.
Dcérka má 17 mesiacov, od narodenia dojčená na požiadanie. Čo u nás znamenalo niekedy aj každú pol hoďku-hoďku. Niekoľko dní hádok kedy som si vypočula (od priateľa aj svokry) ako malú prepchávam, ako jej nemám dávať toľko mlieka, že za koliky ktoré mala môžem ja, lebo ju prepchávam, nesmiem ju toľko dojčiť lebo bude TUČNÁ! Keď sme sa ešte pred pôrodom bavili o kúpaní, že vanička sa položí na práčku a tak sa bude malá kúpať, tak som bola nenormálna, lebo ju mám kúpať vo veľkej vani, kde si dám vaničku ...na moje argumenty, že je to nepohodlné a mám len jedny kríže som dostala odpoveď, že "niečo vydržíš!!!" Nakoniec sa kúpala na práčke... emoticon Niekoľko dní hádok kvôli kočíku, lebo kočík má byť v kočikárni a ja mám dieťa dať do vajíčka, zobrať potrebné veci a ísť do kočikárne, kde ho preložím a tak idem von, a potom cestou naspäť znova vajíčko... Kočík tiež nakoniec je v byte a nie v kočikárni... emoticon
Keď som malú "učila" papať spolu so mnou (to už tak na cca rok), tak cirkus, lebo dieťa sa má odložiť do postieľky kým ja sa najem... Večné hádky kvôli jedlu, lebo toto nesmie, tamto nesmie... ja nie som mamička, ktorá nedá dieťaťu do 3 rokov čokoládu, alebo hranolku... to, že občas zje kúsok, lebo zje naozaj len kúsok, predsa nedostane na obed tanier plný hranoliek, jej nijako neublíži a som zástancom toho, aby dieťa ochutnávalo jedlo rodičov, čo odporúčajú aj odborníci. No lenže keď oni boli malí, tak také veci určite nejedli !!! lebo im mama dávala LEN to čo MÓŽU !!!! .. oni na 1,5 roka uuž chodili BEZ PLIENOK!!! mne malá pred mesiacom ešte vrešťala na nočníku...ja som názoru nenútiť, nechať tak...pomaličky začala naňho sadať, a až bude pociťovať nutkanie a bude vedieť zadržať čo zatiaľ nevie, tak bude chcieť aj na nočník piškať... ale zas ja som zlá, lebo ju zanedbávam, malá bude zaostalá atď...lebo im sa mama viac venovala... a takto by som vedele pokračovať a pokračovať... Čo sa týka svokry, tak tá nežije s nami, žije mimo SR...my žijeme samy. a ešte by som rada dodala...čo sa týka financií...oblečenie, hračky, voľnočasové aktivity...to všetko platím sama...jediné na čo partner prispieva je strava malej a za ten 1,5 roka by som vedela spočítať na prstoch mojich rúk, čo jej kúpil :/ ale aj toto je nepodstatné, lebo ona nepotrebuje hračky atď ale jej stačí dostávať lásku....
Tak milé maminky, rada by som vedela Váš názor a skúsenosť. Vopred ďakujem
prepáč, ale ja takémuto spolužitiu nerozumiem. V prvom rade neviem, prečo sa do všetkého mieša tvoja svokra, kto ju podrobne informuje o každom tvojom kroku? Predpokladám, že tvoj partner, ako je možné, že nestojí na tvojej strane, keď si jeho partnerka? Prečo riešite, kto na čo prispieva? Ja som stará škola, ale keď žijeme spolu, keď máme spoločný stôl a posteľ, tak je spoločné aj hospodárenie. Vy ste sa nikdy nebavili o tom, ako budete vaše dieťa vychovávať? Nikdy si si nevšimla, že jeho pohľad na určité veci je úplne opačný , ako tvoj? Inak, na čo ti je taký partner, z ktorého máš len nervy? Vy nemáte normálne spolužitie, vy spolu v kuse bojujete. Čo tak kompromis, aspoň občas, aspoň v niečom....Keď som mala malé dieťa, možno som mala šťastie, že sme sa takmer vo všetkom zhodli, ale obaja sme boli toho názoru, že pre nejakú blbosť si nebudeme kaziť doma pohodu. Ale ako som už písala, mali sme spoločný byt, spoločné hospodárenie, spolu sme rozhodovali aj o výchove nášho dieťaťa. No vy akoby ste nežili spolu, ale vedľa seba.
prvé čo ma po prečítaní napadne je : Načo ti je ten chlap? Manželia nie ste..nevadí mu že máte dieťa ,ale požiadať o ruku a zosobášiť sa nie(mozno tak urobil neviem ale pises ze ste priatelia), mozno niekto povie staromodne ale ak ma dieta 1,5 roka manzelia nie ste financne ti prispeje max na stravu malej a ostatne financujes ty , tak naco ti ten chlap je? A o com chce rozhodovvat ked to co pises je nepochopitelne..
My sme s manzelom zohrany tim av 99% mame rovnaky nazor, co sa tyka stravy, obliekania, vychovy kupania..atd. A ak nieco chce niekto inak sadneme si vysvetlime si a vezmem jeden ci druhy argumenty pre a proti..a na zaladne toho sa dohodneme.
U nas sa kupalo vo vedierku na stole v kuchyni. Presne aby nam obom neodisli krize.
Kocik ci golfac ci velky (aj ked sme skor nosili v satke ci nostiku) su v byte, aj ked mame kocikaren a vsetky maminky u nas v panelaku to tak maju. Niektorym tak deti spia aj doma v kociku.
Co sa tyka stravy, stravujeme sa zdravo, vela zeleniny a ovocia. Ale ak obcas mame nezdrave a dieta to chcelo ochutnat, ako napr spominane hranolky - dostala 2-4ks a viac ani nezjedla. Cokoladu deti jedia
cca asi od 1 roka , ale nie casto a nie vela. Aj napriek tomu ze vedia kde v spajzi je a ze tam je..same si nezoberu , opytaju sa a aj tak skor prefruju domacky upeceneho brumika ci ovocie a piskoty.
Ale som nazoru ze dieta ma moznost ochutnat aj nezdrave vecia s mierou, leb ak bude jest len zdrave veci a pride do isteho veku ,aby nebol roblem ze nude chciet lne nezdrave veci...
Cize zdravo s mierou a rozumom.
Co sa tyka plienok je to individualne, starsia odplienkova cez den v noci v 1 - 1,2 r, mladsia odplienkovana cez den aj v noci 2,2-2,4 roka. (a to mladsia nocnik vobec, ona rovno na velky zachod)
Co sa tyka dojcenia obe boli dojcenie na poziadanie, pre dieta nie je mlieko len jedlo aj pitie a diktovat mu ze a napit az za 3hod..je divne.Ak ma byt dojcenie plnhodnotne ma byt na poziadanie.
Starsia sa dojcila do 4.5r a mladsia vyse 2.5 r, ale pyta sa na mliecko ci moze ked babo bude..🙂
Kym som docitala tvoj prispevok, tak som si stale myslela, ze pises o svokre. A to bolo o tvojom priatelovi ? To on si pamata, co do troch rokov jedaval, ze sa v 1,5 roku pytal ....??? No to asi nebude z jeho hlavy, zrejme ho niekto riadi a ty to nie si. Nedavno som tu citala vychovne rady a jedna z nich bola "never radam a nepocuvaj zenu, ktora ma deti starsie ako 20 rokov, lebo uz davno zabudla ake to bolo, ked mala deti male"
rozhodujeme obaja. on je plnohodnotny rodic rovnako ako ja. kde bude kocik a vanicka. ty si ju daj na pracku, on nech si ju da do vane a mas. kocik - ak nezavadzia v byte, tak ho maj tam, ak je to pohodlnejsie.
strava - v tom veku naozaj hranolky a cokoladky nepotrebuje, ale prezije to a nie je to smrtelny hriech, pokial to nebude pravidelne. v tom veku dieta moze jest viac-menej vsetko co dospeli, akurat nie tak korenene.
ked uz teraz ratas, co malej kupil doteraz, co bude neskor, ked pridu väcsie vydavky ako su len plienky?
teraz sa hadate pre hluposti, co budete robit az pridu prve problemy - vzdor, atd.?
sadnite si spolu a dohodnite sa. ty sa nestavaj do pozicie "ja som matka, kto je viac", ale zamysli sa aj nad tym, ci nemoze mat priatel v niecom pravdu. priatelovej matke slusne povedzte, ze sa jej niektore veci netykaju, ona si svoje dieta (deti) vychovala, tak nech necha vas vychovavat vase. 😉
Nie je to normálne.Prepáč moju uprimnost.Možno je to všetko nejaké znamenie aby si začala uvažovať či to budes vsetko tolerovat alebo nie.Drz sa😉
Z toho mi vyšlo len jedno......si úplne nepodarena matka, takže manželovi zajtra povedz, že na materskú ide on. Ty sa začni správať, ako on. Myslím, že si natrafila na otca roka. Určite v niečom potrebujes radu, ale toto je na búdku......vsak z teba spravia debila. Draahy nech sa začne správať normálne, vsak to je psycho.....držím palce 🙂
No tak ked by mi mužíček na všetko hovoril ako to robím zle...tak nech sa páči, strčím mu decko do ruk a može mi to ukazať ako to mám spravne robiť a ja so sadnem na gauč - lebo som to pochopila tak, že on ta len kibicuje ale ruku k dielu nepriloží alebo áno? čo sa týka penazí tiež by som s ním urobila škrek - (ak by normálne rozhovory nepomahali) Dieťa nepotrebuje len jesť...oblečenie čo, z času na čas hračka. Nebud taká submisívna. Mne by taký chlap liezol na nervy, toto celé mi vyznie ako ponižovanie a rieši si na tebe nejake svoje komplexy. Takže určite si treba vykomunikovať svoje predstavy o výchove aj financiách, ale iným štýlom nie tak že chlap sa ,,vozí,, po žene.
s mojim muzom mame dve deti.. su nase spolocne a tak ich aj vychovavame - spolocne.. tak isto mame spolocne financie, pretoze mame spolocne byvanie, spolocny zivot, spolocnu rodinu - neviem si predstavit to delit..
do toho, co jedia a co nie - sa nejako extra nestara, pretoze mi doveruje, ze robim to najelepsie co viem a robim vsetko pre dobro nasich deti.. /momentalne je to nieco ako moja praca - tiez mu nerozpravam do jeho rozhodnuti v praci, ci boli zle alebo dobre/ a este ma napadlo, ak mame na nieco odlisny nazor, rozpravame sa o nom a vysvetlujeme si, preco si myslime, ze zrovna nas nazor je ten spravny.. ak sa aj tak nezhodneme, tak hladame kompromis..
s tvojim muzom sa skus uprimne a polopatisticky porozpravat, trocha zosuladit rozhodnutia vo vychove dcerky, pretoze rozlicne nazory na vychovu vacsinou vnasa zmatok do deti.. teraz je to mozno iba o papani a kakani, ale neskor sa nebudete zhodovat v zasadnejsich veciach a to uz bude problem..
U mna je to tiez nepochopitelne, hlavne podiel cinnosti ci uz financnych alebo tych co sa tykaju starostlivosti...nikde som nevidela spomenuteho partnera...skor vycitky tvojej svokry---clovek by mal mal pocit ze zijes s nou a nies so svojim partnerom...osobne si myslim, ze partner je ti na nic, resp. akoby si ho ani nemala, ved vsetko co si vymenovala robis sama...dala si to ako otazku, preto je tazke vydedukovat vsetky suvislosti...mna by napr. aj zaujmalo aky je tvoj vztah s partnerom, aky je jeho vztah k dietatu, ci to ma vsetko zmysel ak si na vsetko sama, lebo je pravda, ze nie kazdy chlap sa k istym cinnostiam ma, ale aspon by to malo byt vyvazene niecim inym napr financnou pomocou alebo prejavom lasky k tebe, dietatu.......ak to vo vztahu chyba a chlap je tam len na ozdobu tak potom na co...
Napr. ja osobne tvoju vychovu odcenujem, ze papas s malou, ze ju nenutis na nocnik atd...podla mna je to najlepsia cesta pre puto teba a tvojho dietatka...som rada ze si sa nenechalo ovplyvnit "dobre" mienenymi radami.....
ahoj tak čo sa týka finnancií ked som s priatelom začala bývať stále mi hovorim, že on chápeže som teraz doštudovala že nič nemám že on je chlap a on a o nás postará, kým som bola tehotna vyložil výplatu na stôl, každému som vravela akého mám dobrého chlapa a aké to majú ťažké tie čo majú držgroša...no a dnes mám to isté, od kedy som skončila školu mal milion vyhovoriek prečo musim prispieť na domácnosť aj ked som nemala z čoho to už bolo tesne pred pôrodom od pôrodu akoby uťalo, nedá ani na jedlo nič vôbec nič, vraj môžeme byť radi, že sme v jeho byte zadarmo, malá má 8mesiacov za tento čas jej kupil jednu jedinu vec - kocky na Vianoce aj to som ho musela prosiť. Do starostlivosti sa nestará, ak má priblblé poznámky okamžite ho zruším, namalú neprispieva nestará sa o ňu nehrá sa s ňou tak čo jeho do toho? Svokra sa občas stará ale ignorujem ju, ja neviem či si už nepamätá ako sa starala o svoje deti lebo niekedy sa až za hlavu chytám čo to vraví....Tak kúpanie na pračke sa to do kedy darilo? Ja by som už teraz nemohla moja malá je tak silná tá by skončila na zemi, ale máš pravdu ked som bola zohnutá k vani brutálne ma bolel chrbát, teraz už sedí tak si kludne môžem sadnúť na vaňu a vystrieť sa. Ja kočik nosím po schodoch v rukách a pohodička, poobede mi zaspí len v ňom v kočíkárni ho nenechám. Prečo nemôže jesť s tebou pre boha? Veď čím skôr sa naučí jesť s tebou tým lepšie, kým jem malá fňuká kým je ona fňukám od hladu ja 😀 nedaj sa!
Ahojky. Mne chcelo par ludi zasahovat do vychovy mojho dietata hned od zaciatku. Zarazila som to hned od zaciatku. Boli z toho hadky, ale ja som bola kludna a vychovavala som si dieta podla seba. Lebo moji svokrovci su toho nazoru, ze jej treba vsetko dat, vsetko jej treba dovolit, lebo ona je este mala. No kam by sme dosli.....vychova je len namne. Manzel je stale prec. Volny cas travime malokedy spolu ako rodina. Peniaze mi dava, kupi malej co potrebuje. Mala papava somnou za stolom, ucime ju papat v kruhu rodiny. Ty sa nedaj. Drz sa
no tie financie aj mna zarazili, my máme s mm iba jeden učet, chodia tam všetky príjmy a potom spolu hospodárime. ale chápem že su rodiny s dvomi učtami, myslím že aj tam sa dá nejako dohodnuť na spoločnom hospodárení. myslím že vy to máte zvláštne podelené, hlavne ked vezmem do uvahy fakt, že berieš iba rodičák.
a k tej výchove, aj mne rodičia aj drahý dosť kecali do výchovy. aj hádky za to boli, a niekolko týždnové nerozprávanie sa.
mm je prehnane uzkostlivý čo sa týka malého. raz kýchne a už mu meria teplotu, hladá sirupy a háda sa so mnou, že je to moja chyba, že je chorý. na to som mu neraz povedala "nech sa páči tu máš kartičku a chod s ním k dr" jasné že nikam nešiel, to len mna posiela sa strapnovať kvoli jednomu soplíku...ešte ked bol maličký mával často koliky, aj na pohotovosť sme stále museli chodiť, to moja mama a drahý ma vždy tak vystresovali že som nebola schopná normálne uvažovať.
malý bol dosť nervák, a bola som aj ja podráždená, neskor som si k nemu našla cestu a zistila ako na neho. a tento prístup som aj u ostatných zaviedla. možno sa im to zo začiatku nepáčilo, (napr. "To robíš zle, a my sme to robili inak, a iné deti by si toto nedovolili, alebo prečo mu to nedovolíš, ved mu to daj... apod.) naši už zistili že pre malého je prvoradé čo poviem ja alebo mm, a ked sme u nich malý niečo chce, opýtaju sa ma či dovolím, alebo sa ma rovno malý spýta.
a ešte k tomu nočníku, moj sa naučil ked mal takmer 2,5 roka. dieťa na to musí samé prísť, netreba tlačiť, skor či neskor sa to naučí, o nič nepríde.čo sa týka kupania, my sme mali vaničku vo velkej vani a na pračke prebalovací pult, ja som nechcela dieťa prenášať cez chladnu chodbu. ale myslím že to je absolutne nepodstatná vec, nech si každý urobí ako mu to vyhovuje. kočík sme mávali v kočikárni, nemáme výťah tak som hore nosila iba vaničku, ked dobre pribral to bola makačka 😝 nákupy potom riešil drahý, no a čo sa týka hračiek, tak najviac mu kupuje mm, vždy povie že on tolko nemal ked bol malý tak nech má aspon jeho syn, a to sa mi velmi nepáči, lebo si to malý ani neváži, a už ani nevie s čím by sa hral...
Odpovedali ti zatiaľ len "baby", tak aspoň jeden názor od "chlapa". Manželka je s dcérou doma, ja sa snažím zarobiť peniaze, preto má rozhodujúce slovo v tomto ona. Pokiaľ narazíme na problém dohodneme sa ako budeme postupovať, aby to bolo jednotné. Naša dcéra má 2roky a 3 mesiace, ale už v tomto veku vníma jedotnosť a nejednotnosť nás, rodičov. K ničomu sme ju nenútili, chodiť začala sama, keď sme jej predstavili nočník, tak sama prestala kakať do plienky a počkala na nočníček, neskôr k tomu pridala aj cikanie a teraz počas dňa nemáva plienku, len keď ide spinkať, ale aj to pomaly asi budeme rušiť, pretože sa začína budiť a pýtať na nočníček. Čo sa týka stravy, manželka si to naštudovala, aj tu sa poradila a vytvorila harmonogram ako sa budú jednotlivé potraviny skúšať. Dcéra už má vytvorený režim, kedy papa a sama naň upozorňuje, keď však niečo jem a ona to chce ochutnať, overujem si, či nenaruším to čo vyskúšané má a čo nie, ak by náhodou bola na niečo alergická, aby sme to zachytili včas, tiež už ochutnala hranolky, bábovku, orechový koláč a zjedla mi jeden rezeň, hoci jej mäso nechutí 🙂 . Čo sa týka financií, sme rodina, tak zdieľame spolu všetko, starosti, bolesť, radosť, smiech aj financie. Výchova je tež spoločná a s drahou máme vydiskutované názory na riešenie jednotlivých problémov vo výchove. Maličká je napríklad teraz v období vzdoru a už zistila, že zbytočne trucovať sa nevypláca. Príklad, kázal som jej, aby sa išla obuť (ešte si síce nevie obuť topánočky, ale vie kde ich má vyberie ich a rozopne), povedala že nie, ok, ja som sa obul a odišiel som von, ju som nechal stáť doma (manželka varila). O chvíľu bolo počuť krik, malá sedela pri skrinke, a snažila sa sama obuť, aby mohla ísť von až potom som jej pomohol obuť sa išli sme von... Pokiaľ niečo podobné spraví drahej polovičke, reakcia je rovnaká a tak už teraz vie, že trucovaním nič nezíska.
Kritizovať Vašu domácnosť nechcem, ale dovolím si upozorniť, Vaše nezhody sa budú stupňovať, preto by bolo dobré, aby ste si s priateľom sadli a porozprávali sa vecne sargumentami a čo najmenej emóciami...
Tak môj manžel sa podieľa na starostlivosti a výchove našich detí rovnako ako ja... už od narodenia (okrem toho dojčenia, do ktorého mi teda on vôbec nekecal... zato moja mama a jeho mama-moja svokra mali takú snahu, akože kometáre typu medzi nami ženami...napr. keď ste boli malí, tak my sme vás toľko nedojčili) .....
a ako sa "miešal"? ... aj takto...😉
naše deti ako bábätká kúpal, prebaľoval a neskôr aj kŕmil ...nerobilo mu to problém a nerobí dodnes ... samozrejme, že aj my dvaja sme niekedy riešili názorové rozdiely na „niečo“ , ale vždy sme sa dohodli ... a určite to neboli rozhodnutia typu...“toto sa musíš teraz urobiť tak, lebo tak to robila moja mama“ ... ale od rodičov sme si nechali poradiť, resp. vypočuli sme si ich názor ako sa to robilo kedysi...ale tak, či tak sme sa rozhodovali spolu na základe svojich vlastných úsudkov – prevažne môjho, lebo ako matka, ktorá je doma s deťmi, predsa len skôr vycítim a vidím denne, čo tie naše deti potrebujú a tiež viac sledujem všetky možné infošky, týkajúce sa starostlivosti a výchovy ...
takže u nás je to tak, že sa „miešame“ spolu do starostlivosti a výchovy našich dvoch ratolestí 😉
môj manžel sa do výchovy našich detí nemieša. On ich jednoducho vychováva rovnako ako ja a má na to rovnaké právo ako ja, takže sa nemieša (to slovo mi príde trochu smiešne pri výchove spoločných detí-miešať sa môže akurát tak svokra". Našťastie máme na to rovnaký názor a keď nie, tak sa o tom porozprávame a spravíme kompromis...
Tie deti sú neni len tvoje a výchova len na tebe. Aj otec má právo vychovať a je jedno či je v práci alebo je dieťa iba celý deň len s tebou. Podľa mňa máte rozdielne názory na všetko, akurát že pri výchove je to viac vidieť.
Vela veci sme mali dohodnutych vopred neskor smd to vydiskutovali co sa tyka stravy s tym problem nie je a nebol kedze jedla tipu hranolky, pribinaky a kinderka u nas nie su...nevravim ze to nikdy nemala ma 2 roky ale hranolky skusila raz to je nechuti zemiaky celkovo s kinderko dostala 1x pred txzdnom odhryzla vyplula a viac ju nezaujimalo....inak je vsetko co my ohladom inych veci ako kde bola vanicka a tak bud sme sa dohodli slebo ked som kupala ja bolo ako som chcela ja ked on kupal tak ako vyhovovalo jemu, co sa plienok tyka ma 2 roky a plienky ma aj cez den to ju nesilime ma nocnik posadime ju tsm rano inak ide vtedy kedy chce.... aj tak este nevie kedy cika povie az ked to urobila zial nemus8me byt vo vsetkom vpredu a najsikovnejsi ale necgsvame ju aj bez plienky.a co sa spavania tyka ma rezim dany mnou chlap musi suhlasit lebo 5 veceroc zo 7 je v praci a ja vstavam skoro do prace
Osobne tam vidím vplyv jeho matky. Myslím, že ťa tvoj manžel porovnáva so svojou "mamičkou", ktorá všetko robila najlepšie - aspoň v jeho očiach.
Tvoja otázka znela: "Ako veľmi Váš partner rozhoduje o starostlivosti o dieťa?"
Starostlivosť o dieťa bola skôr moja záležitosť- kedy jesť, prebaliť, uložiť, učenie na nočník, atď. Do toho mi manžel nikdy nič nehovoril a nevyčítal. Tak nejak mi dôveroval a ja som dôverovala jemu, keď sa staral o drobca on.
Výber škôlky, voľnočasovej aktivity, prípadne kúpa oblečenia, hračiek atď - to bolo skôr na dohode.
Ak sme sa v niečom nezhodli pristúpili sme ku kompromisu.
Vždy je to o komunikácii. Skús sa s manželom porozprávať. Požiadaj ho, aby ti viac dôveroval. Držím palce 🙂