Ako vyriešiť problémy s matkou?

Ahojte, pisem anonymne kedze to je pre mna dost citliva tema. Mam 24 rokov, teraz v juni som odstatnicovala, akurat nastupujem do roboty. Problemy v rodine uz mame dost dlhu dobu. Zacalo sa to v prvom rocniku VS (sice mensie problemy boli aj cez SŠ, ale vyriesilo sa to). Takze som bola v prvom rocniku, privat a stravu mi platili rodicia, ale ked som potrebovala nejake peniaze navyse (napr. oblecenie, kozmetika, kino a pod.) tak z toho boli velke hadky, ze uz som dospela, mala by som ist robit, oni ma nebudu dalej zivit (musim dodat ze na VS som ist nechcela - skolu mi vybrali rodicia a tlacili ma do toho s tym, ze oni na to vtedy nemali, nech aspon mam krajsiu buducnost, ok. pochopila som to. Ked som bola cez vikend doma, som pocuvala len reci ohladom penazi a aka som ja sprosta, ze mama by ma radsej vyhodila a ze ma ani nechce vidiet. Po prvom semestri som isla na brigadu, platila si intrak, stravu a podstatne veci. Ist do baru alebo zabavit sa som nemohla, kedze som bola bud v robote alebo som na to nemala dostatok penazi. Ked nastali casy, ze som kvoli rozvrhu nemohla ist robit, tak ma podporovala babka. Od rodicov som ziadne peniaze nevidela uz skoro 5r. Mohla som mat meniny, narodeniny, vianoce, ziadne darceky (nie ze by som to potrebovala) ale ani mi nezagratulovali nic. Vsetky hadky vyvolava mama (otec s nou mat hadky nechce, takze vacsinou ked sa hadame je bud ticho alebo odide). V poslednej dobe uz je to hroza s nou. Mala som dost tazke zdravotne problemy (1500 eur som minula na lieky). Denno denne pocuvam, ze naco som doma, preco sa neodtahujem, ked nieco navari ona nemozem si z toho dat, ked kupi nieco co ja viem bud slane alebo sladkosti tak si to radsej necha v aute a pod. Priatela mam, lenze kvoli korone stratil robotu a zacina tiez teraz ako ja. Velmi rada by som sa uz odstahovala, lenze do januara na to financie mat urcite nebudeme. Nechcem aby ma zivila babka (nedostane boh vie aku velku sumu mesacne) ale som na nu odkazana. S priatelom sme spolu iba vikendy, kedze robi v zahranici, samozrejme jeho tiez bezdovodne nema rada. Odkedy sme spolu (rok a pol) sa mu ani nezdravi, je k nemu drza a ani ho nepozna, to ma tiez dost stve, ale tym ze sme cez vikend u nich mam viete kde. Do konca januara to s nou musim vydrzat lenze neviem ako. Komentare typu porozpravajte sa o tom si nechajte, snazila som sa 5 rokov. No stale som ja ta blba ktoru ani nechce, podla nej som najhorsi clovek na svete, akoby ona vravela nepodstatny odpad. Doslova sedi na peniazoch a mojho bratranca podporuje vo vsetkom (hlavne financne). Co sa s nou mohlo stat ze odmieta vlastnu dceru? A to som jedinacik, nerozprava sa so mnou aj ked ano tak ma s prepacenim vypicuje do krvi. Nepraje mi rodinu, nepraje mi dieta, na nasej svadbe co si uz planujeme pritomna byt nechce a podobne.. Podla kamaratov a rodiny nie som zly clovek, vsetko bolo podla nej aj ked som bola mladsia a to bola dost prisna na mna. Ja uz tie jej reci pocuvat nechcem, a nikto v rodine jej na to nic nepovie kedze sa jej boja. Podla mna ma dost tazke psychicke problemy, no neviem ako to mam riesit.