Ako zvládať, keď sa dospelým deťom nedarí ako ste si predstavovali?
Ahojte, ako zvladate ze starsie deti idu v zivote inym smerom ako ste si predstavovali? Deti myslim dospele 18+, ked vidite, ze nie su take uspesne a stastne ako ste si vysnivali. Ja podporujem ze sa hladaju, inu inym smerom ako by som chcela ale v kutiku duse ma to mrzi. Som stastna ze su zdrave, ale v zivote priemerne, nemaju velke ambicie, vidim ako sklzaju do vsednosti zivota. Plany ktore mali postupne opustaju a idu do odborov ktore su slabo platene, su narocne na psychiku a vyzaduju celeho cloveka, ucitelstvo a zdravotnictvo. Zmierili ste sa s tym? Snazite sa este usmernovat, radit alebo to nechavate uplne na nich. Nemaju este rodiny ani velke zavazky typu hypoteka, mam pocit ze ani nechcu, ze im staci prezit v stereotype. Ja mam pocit ze v ich veku sme mali sny, tuzby. Oni nejako nic. Skola, praca, domov. Obcas s niekym na kavu, sem tam za kulturou, trochu sportu, prechadzka a inak doma, obcas s kamosmi na nejaku akciu. Este ked boli teenageri tak mali kopec planov a postupne ich to opustilo.
Celkom ma prekvapuje ako vyzdvihujes korporat. Nieco som si v nom odzila a tych ludi, ktori nevedeli co so zivotom, tak isli na istotu do korporatu boli plne oddelnia. Podporila by som obe deti a ked to beru ako nieco co musia dokoncit, tak by som na tych skolach hladala a ukazovala im to dobre, kde sa tym vedia dostat a ako vedia byt prinosom. Urcite z teba citia, ze nie si nadsena a to ich demotivuje este viac a citia sa mozno este viac strateni. Niekedy staci od mamy pocut nieco pekne a moze to nakopnut, nie len lamentovanie.
To, čo opisujete, nie je len obyčajné sklamanie. Je to tichý, no bolestivý proces smútenia za nesplneným potenciálom iného človeka. Projektujete do svojich dospelých detí vlastnú predstavu o úspechu, dynamike a „správne prežitom“ živote. Váš vnútorný motor funguje na základe ambícií, rastu a prekonávania prekážok a keď sa pozriete na ich tichú rutinu, školu, prácu a domov, máte pocit premárnenej šance. Paradoxom je, že zatiaľ čo oni si vyberajú oblasti ako učiteľstvo či zdravotníctvo, teda profesie, ktoré spoločnosť bytostne potrebuje, hoci sú vyčerpávajúce, vy to vnímate ako „skĺzavanie do všednosti“. Ich generácia vyrastala v inom svete, než v akom ste formovali svoje hodnoty vy. Pre nich nie je „všednosť“ zlyhaním, ale často bezpečným prístavom a formou tichej vzbury proti vyhorenému tempu, v ktorom sa naháňali veľké sny za cenu straty radosti zo samotného žitia. Sú zdraví, fungujú, žijú svoj život len nie podľa vášho scenára. A práve tu vás to bolí najviac: držievať v ruke pero od scenára, ktorý už nemôžete režírovať. Uznajte rozdiel medzi ich životom a vašimi projekciami. Učiteľstvo a zdravotníctvo nie sú známkou nedostatku ambícií. Sú to mimoriadne náročné odbory, ktoré si vyžadujú obrovskú mieru vnútorného nasadenia a odolnosti. To, že nevyzerajú ako manažéri v korporátoch alebo ľudia s hypotékami na krku, neznamená, že prežívajú menej hodnotný život. Možno len nechcú platiť daň za ambície, ktorú ste vy museli zaplatiť. Vystúpte z role záchranárky a tichej kritičky. Využite silu imaginácie a vlastného priestoru. Skúste presmerovať pozornosť späť k sebe. Pozrite sa na to, kde vy sama vnímate vo svojom živote nenaplnený priestor, ktorý sa podvedome snažíte zaplatiť ich úspechmi. Keď deti prestaneme tlačiť tam, kam nechcú ísť, uvoľníme tým obrovské množstvo energie pre vlastný život. Možno sa vám ťažko prijíma rozdiel medzi tým, čo ste im priali, a tým, čo si ony samy vyberajú. A niekde v pozadí môže byť aj strach, či raz nebudú svoje rozhodnutia ľutovať. Vaša predstava úspešného a naplneného života nemusí byť ich predstavou šťastného života. To, čo vy vnímate ako stereotyp a premárnený potenciál, môžu ony prežívať ako pokoj, stabilitu a dostatočne dobrý život. Skúste namiesto ďalšieho usmerňovania prejaviť skutočný záujem o to, čo prežívajú. Pýtajte sa, čo ich v práci teší, čo im dáva zmysel, po čom túžia a čo im možno v súčasnosti chýba. Nie preto, aby ste ich priviedli späť k svojim predstavám, ale aby ste ich lepšie spoznali také, aké sú dnes. Niekedy musíme ako rodičia odsmútiť aj svoje nenaplnené predstavy o živote našich detí. Pretože dospelé deti už nepotrebujú, aby sme im určovali smer. Potrebujú vedieť, že ich máme radi a rešpektujeme ich aj vtedy, keď si vyberú cestu, ktorú by sme si pre ne sami nevybrali. Keby ste vedeli, že vaše deti sú spokojné, vnútorne naplnené a majú dobré vzťahy, ale nikdy nedosiahnu úspech, ktorý ste si pre ne predstavovali, dokázali by ste ich život považovať za vydarený? Možno práve v odpovedi na túto otázku sa skrýva rozdiel medzi tým, čo potrebujú vaše deti, a tým, čo sa ešte potrebujete naučiť pustiť vy.
@bjnr Toto generovala AI?🙂
Sama mam dceru ktora od malicka tuzila byt ucitelkou, teraz zistila ze ju bavi chemia tak este zvazuje medicinu - proste dva top platene odbory na sr 🙈 ale ja ako matka ju samozrejme podporim, poviem +|- ale o svojom zivote si bude musiet rozhodnut sama.
Na druhej strane moja mama nie je spokojna s nicim, podla nej zijem pod uroven pritom my sme ani zdaleka nemali to co mam ja teraz…(nebudem pisat co a ako ale bezny slovensky standard to ani zdaleka nie je, uz len splatena hypo na 4 izbovy byt v BA je nadstandard)
Takze mozno by stacilo prestat to tak riesit, bud rada ze si vychovala slusnych ludi, ktori su samostatni a ked su statsnu tam kde su tak sa tes s nimi aj ked podla tvojich kriterii to nie je dost
@anonym_autor necitam vsetky prispevky, ale za seba... mam dve dcery 18+, starsia je z nasich dokopy 4 deti, najmudrejsia, najsikovnejsia, a moje zlaticko...a ide takisto k profesii, z ktorej si ty sklamana, ucitelstvo.
No ja teda sklamana absolutne nie som. Som na nu kazdy den pysna, stastna ze ju mam, strastna z toho, ze nasla odbor co ju bavi a naplna. Casto si volame, do podrobna mi referuje co robi, ake ma skusky, ucenie, zazitky v skole. uplne ma to prenasa do mojich vysokoskolskych cias. Ani na okamih by ma nenapadlo, byt z toho nestastna.
druha dcera sa ucila horsia, isla "len" na kadernicku skolu, a teraz tesne po skole pracuje "len" ako predavacka v supermarkete...Opat, som na nu kazdy den hrda, hrda ze s predpokladmi ktore mala ako dieta s poruchou porozumenia a reci, s omeskanym vyvojom a auti crtami, sa takto vypracovala, a to myslim bez ironie. Zvladla ZS bez asistencie, zvladla zmaturovat na jednotky a jednu dvojku. Zvladla si najst sama pracu, a zvlada samostatny zivot, vztah, i odlozit si peniazky na svoju dalsiu buducnost. Ma plany, na ktore si chce zarobit.
Deti nemaju plnit nase ambicie, tvoje asi aj citia tvoju znechutenost, aj ked to skryvas.
Ajnked sa tu znovu objavili komentare aka si nepodarena mama, ja ti rozumiem.
Ako ucitelka zacinam byt alergicka na slova poslanie, ci nadsenie pre pracu, pretoze tie mi skutocne ucty nezaplatia. Nehovoriac o postaveni ucitela v spolocnosti. Ak by som mala naoazj midre a sikovne dieta, tak by som tiez nechcela, aby sa zahrabal v skolstve a nech si vztahovacne mysli kto chce, co chce. V dnesnej dobe ist dobrovolne do skolstva je pre mna samovrah. A to pisem ako ucitelka, ktora si plni svoje povinnosti svedomite a dovolim si tvrdit, ze ucim s nadsenim v ociach deti, ale je nivember a ja sa citim ako vyzmykana spongia do poslednej kvapky. Takze nie, nechcela by som, aby moje dieta malo toto povolanie a tiez by ma to mrzelo. A v zdravotnictve je to predpokladam podobne.
@anonym_0d503b ano, pochopila si o co mi ide. Ze maju naviac ako na VS ktore si vybrali aby nimi lahko presli. Na druhej strane som rada ze skolu v pohode stihaju, maju aj dost volna. Ale modlim sa nech idu zo skolstva a zdrav.prec. Ja uznavam ze su to potrebne a velmi narocne povolania ale ako pises poslanie a nadsenie hypoteku nezaplatia. Ak by si nasli partnerov z podobnych odborov tak ostanu asi navzdy v detskych izbach 😃
Celkom ma prekvapuje ako vyzdvihujes korporat. Nieco som si v nom odzila a tych ludi, ktori nevedeli co so zivotom, tak isli na istotu do korporatu boli plne oddelnia. Podporila by som obe deti a ked to beru ako nieco co musia dokoncit, tak by som na tych skolach hladala a ukazovala im to dobre, kde sa tym vedia dostat a ako vedia byt prinosom. Urcite z teba citia, ze nie si nadsena a to ich demotivuje este viac a citia sa mozno este viac strateni. Niekedy staci od mamy pocut nieco pekne a moze to nakopnut, nie len lamentovanie.
@anonym_48c865 ja nelamentujem, normalne sa o tom doma rozpravame, deti isli na skoly ktore ich nebavia, preto aby mali VS a boli este studenti, nie preto ze sme ich do toho tlacili ale nechcelo sa im este naskocit na fulltime pracu, to mi povedali same, to ze su studenti mi nevadi, plne podporujeme, vadi mi ze s prospechom aky mali na gymku si nevybrali nieco lepsie, tazsie. Teraz maju kopec volneho casu tak k tomu brigaduju. Mne to pride ako premarnena prilezitost ziskat lepsie vzdelanie a tym aj lepsiu poziciu na prac.trhu. Preto ma to mrzi. Ale jasne ze som rada ze studuju a neskoncili niekde v Lidli za kasou. Cakam ze ma zhejtujete lebo ved aj za kasou moze byt clovek stastny.
O vzdelani sa dost vela bavime, vidia ako sme makali my s muzom a co sme vdaka vzdelaniu dosiahli, financna stabilita je pre nas jeden zo zakladov dobreho zivota, nie je to vsetko, ale nemusiet denne riesit peniaze je dost oslobodzujuce.
@anonym_autor moja dcéra je zdravotná sestra a syn učiteľ a ja som strašne hrdá mamina že moje deti majú práve tieto povolania a napľňajú ich😍
este ti chcem autorka napisat..ze svet sa meni.
Dnes uz nie je zivot ako rovna ciara, ze clovek dostuduje a dalej pracuje len v tom co vystudoval. Nik nevie, ako sa mu zivot zvrtne, poznam x ludi , co aj v zrelom veku zmenili svoje smerovanie, externe vystudovali uplne ine odbory, ako tie co dostudovali v mladosti. Niekto v zivote neskor spomali, niekto zrychli, ti co boli v mladosti ambiciozni a vykonni, mozu neskor vyhoriet a spadnut do problemov, financnych ci psychickych, ...mnohym karty zamiesa spolocnost, vztahy, ci ich osud zaveje do inej krajiny.
po case si povieme, ze nase obavy boli smiesne a zvytocne.
@anonym_48c865 ja nelamentujem, normalne sa o tom doma rozpravame, deti isli na skoly ktore ich nebavia, preto aby mali VS a boli este studenti, nie preto ze sme ich do toho tlacili ale nechcelo sa im este naskocit na fulltime pracu, to mi povedali same, to ze su studenti mi nevadi, plne podporujeme, vadi mi ze s prospechom aky mali na gymku si nevybrali nieco lepsie, tazsie. Teraz maju kopec volneho casu tak k tomu brigaduju. Mne to pride ako premarnena prilezitost ziskat lepsie vzdelanie a tym aj lepsiu poziciu na prac.trhu. Preto ma to mrzi. Ale jasne ze som rada ze studuju a neskoncili niekde v Lidli za kasou. Cakam ze ma zhejtujete lebo ved aj za kasou moze byt clovek stastny.
O vzdelani sa dost vela bavime, vidia ako sme makali my s muzom a co sme vdaka vzdelaniu dosiahli, financna stabilita je pre nas jeden zo zakladov dobreho zivota, nie je to vsetko, ale nemusiet denne riesit peniaze je dost oslobodzujuce.
@anonym_autor 🤣, prepáč,.smiešne mi je, " vidieť makať rodičov" to má byť ako pre nich nejaká výzva. Vôbec neviete ako prežívajú vaše deti, to že ste sa hnali za peniazmi a stabilitou. Možno nechcú robiť to isté, lebo nechcú skončiť ako vy. Hnať sa za peniazmi a tvrdo na sebe makať. A načo je to dobré? Pre vás to zmysel má.pre nich nie. Ja som právnik a pre svoju dcéru by som radšej chcela pokoj, duševné zdravie, minimalizmus, šťastie ( ak je to možné) a rozhodne nie tu drinu, ktorou som prešla ja. Život pretečie pomedzi prsty rýchlo a najdôležitejší je individuálny pocit spokojnosti a šťastia a nie " makať na sebe a mať peniaze".
A ty aky mas zivot nadpriemerny? Deti velmi ovplyvnuje aj socialne prostredie v ktorom vyrastaju a ak vyrastaju v priemere tak budu aj ony take bez ohladu, na tvoje vysvnivanie. Ak chces aby boli ine mala si ich vychovat v inej spolocnosti, kde by podchytili inu mentalitu a mozno, by to malo vacsi uspech a viac by sa prisposobili tomu, co chces.
@anonym_e93a61 myslis? Toto mas overene alebo len z tvojej hlavy? Skutocne ma to zaujima preto sa pytam.. myslis ze clovek musi byt v spolocnosti ambicioznych ludi aby aj on sam bol? Moj muz vyrastal v priemernom prostredi ale vychytil sa..ale to moze byt samozrejme iba vynimka.. prostredie vzdy taha hore alebo dole, to urcite ale zase podla mna ak raz v sebe nemas ten drive tak dieru do sveta neurobis nech mas okolo seba hocakych ambicioznych ludi
Myslim, ze sa na to pozeras z velmi obmedzeneho uhla … studuju a pracuju. Mozu mat xy predstav a ambicii, ale mozno je to tvoj pristup, preco sa o ne nepodelia. Nie su to uz naivni teenageri na gympli, kt budu svojej mame vesat na nos vsetky svoje ciele a plany….. najpravdepodobnejsie preto, aby ta nemuseli pocuvat… ty a manzel ste uspesni ,.. v niecom… na financnej urovni. Tvoje deti su ina generacia, motivuje ich nieco ine … nevyrastali v 90tkach kde statusom bolo video a nejaky dovezeny mercedes z DE … ina generacia, iny pohlad na svet, ina komunita ludi … vyrastli, su dospeli slusni ludia …oni si svoj zivot zariadia … len ty ides podla zabehnutych klasickych standardov ludi stredneho veku, ktori vidia len jednu spravnu cestu … skoncit VS, zarobit, zobrat hypo a zalozit rodinu ako kon s klapkami na ociach, len aby bezal jednym smerom… Skus ich podporit v tom, co robia … oni z detskej odidu … ale nemusia zit rovnaky zivot ako ty … po skonceni VS sa mozu zo dna na den zbalit a odist do Australie alebo na Mars (ber to z nadsazkou) alebo ist robit zdravotnika do Afriky ….
@anonym_0d503b ano, pochopila si o co mi ide. Ze maju naviac ako na VS ktore si vybrali aby nimi lahko presli. Na druhej strane som rada ze skolu v pohode stihaju, maju aj dost volna. Ale modlim sa nech idu zo skolstva a zdrav.prec. Ja uznavam ze su to potrebne a velmi narocne povolania ale ako pises poslanie a nadsenie hypoteku nezaplatia. Ak by si nasli partnerov z podobnych odborov tak ostanu asi navzdy v detskych izbach 😃
@anonym_autor a mozno pojde syn po skole montovat sadrokartony, dcera si otvori upratovacie sluzby a budu zarabat konecne podla tvojich predstav.
Ja by som na tvojom mieste bola spokojná s ich smerovaním. Skôr by som si ťukala na čelo, keby ich snom bol korporát. Pomáhajúce profesie sú nesmierne náročné, slabšie platené, fyzicky a psychicky vyčerpávajúce, ale na sklonku života si človek uvedomí, že to, čo robil malo naozaj zmysel . Ja stále hovorím, že sú to povolania , ktoré keď robíš s láskou a vkladáš do nich kus seba , tak si zabezpečuješ " nesmrteľnosť " v spomienkach tých, ktorým si pomohol. Každý z nás si spomína na učiteľku, ktorú mal rád, aj na pôrodníka, ktorý priviedol na svet jeho deti, opatrovateľku, ktorá ho striedala v starostlivosti o chorých rodičov,atď .Sú to ľudia , ku ktorým sa v myšlienkach vraciaš aj po rokoch. Preto by som na také deti bola hrdá . Peniaze nie sú všetko.
@anonym_autor 🤣, prepáč,.smiešne mi je, " vidieť makať rodičov" to má byť ako pre nich nejaká výzva. Vôbec neviete ako prežívajú vaše deti, to že ste sa hnali za peniazmi a stabilitou. Možno nechcú robiť to isté, lebo nechcú skončiť ako vy. Hnať sa za peniazmi a tvrdo na sebe makať. A načo je to dobré? Pre vás to zmysel má.pre nich nie. Ja som právnik a pre svoju dcéru by som radšej chcela pokoj, duševné zdravie, minimalizmus, šťastie ( ak je to možné) a rozhodne nie tu drinu, ktorou som prešla ja. Život pretečie pomedzi prsty rýchlo a najdôležitejší je individuálny pocit spokojnosti a šťastia a nie " makať na sebe a mať peniaze".
@anonym_45decd
Nezáleží na ničom, hlavne že žijeme v totálnom pokoji, v lese, pestujeme vlastné bio-myšlienky a deti necháme, nech radšej meditujú pod stromom, než aby zažili čo i len sekundu produktívneho tlaku. (Kým, samozrejme, právnický honorár a zdedené portfólio platia účty).
pohlad z opacnej strany - mam oca, ktory je plus minus ako ty. som nadpriemerne inteligentna, jazykovo vybavena, v skole mi vsetko islo a nemusela som sa ucit. a on si vzdy predstavoval, ze budem mat neviem aku uzasnu pracu, budem vela zarabat a budem uspesna... nezvykol to hovorit nahlas, len obcas nieco utrusil, ale ja som vedela, ze toto by si pre mna predstavoval. vystudovala som (aj kvoli tomu) skolu, ktora ma sice vobec nebavila, ale mala "potencial". na skole som zistila, ze toto ja robit proste nebudem. po skole som zacala ucit na gymnaziu a popri tom som poobede tahala este druhu pracu, lebo na skole som nezarobila takmer nic. a citila som, ze on je tak trocha sklamany, ze si pre mna predstavoval nieco lepsie. (inak, dobre tu niekto poznamenal, ze ten isty postoj mozno budes mat aj pri partneroch svojich deti - moj otec rozhodne ho ma.) dorobila som si ucitelstvo na VS a ucila som, az kym sa mi nenarodilo dieta. popri tom som stale mala svoju druhu robotu (ktora tiez nie je podla jeho predstav, ale mna bavi, aj ked je casovo narocna a nie az tak dobre zaplatena). teraz uz robim len tuto druhu robotu, lebo je velmi flexibilna a popri malom dietati je to velka vyhoda. nie, nezarabam strasne vela, ano, sedim obcas dlho do noci pri robote, ale bavi ma to, som stastna a spokojna. a nie je prave to podstatne?
@anonym_autor
U nás doma, keď som vyrastala, sa moji rodičia riadili príslovím „peniaze sú razená sloboda“. Mala som komfortné detstvo a povedala som si, že sa tým budem riadiť aj ja. Myslím, že sa to podarilo – teraz robím len vtedy, keď sa mi chce, lebo nemusím. Aj moje deti mali všetko, čo chceli, a tiež chodili na tie najlepšie súkromné školy. Skoro budú musieť pracovať takisto len vtedy, keď sa im bude chcieť.
PS: Ja ich nefinancujem, aj keď je pravda, že zdedia dosť.
A teraz si všetci predstavme deti, ktoré možno máte aj doma - choré fyzicky, choré psychicky.. ktoré sa nikdy nikam neposunú 👁️a majú iba sny...a musia mať niekoho pri sebe, inak by neprežili