Ako zvládnuť manžela, ktorý ma stále hnevá?
S mužom som 20 rokov, z toho 10 rokov manželia. Máme dvoch chlapcov 8 a 6. Muž má cca 7 rokov svoju firmu, veľa práce a tak ja som na deti sama, nepracujem, pomáham s formou a raz za čas brigáda, mladší nie je zdravý, starší adhd a poruchy učenia. S deťmi to je ťažké, ale snažím sa aby sme fungovali, aby sme boli šťastní. Muž zarobí, všetko kúpi, vie sa postarať o deti tak že navarí a dá ich spať, ak nie som doma (čo je Max 1x za rok) naposledy som bola vonku rok a pol dozadu, nemám už kamarátky, nemám kolegyne, mám len mamu. Posledné cca 3 roky má veľmi veľa práce, aj keď príde skôr, tak hneď Pc a rieši prácu, inak chodí tak 18:30 domov, s deťmi je denne Max hodinu a aj to po nich len kričí, chcel by stroje, ktoré spravia všetko na povel. Je večne podráždený, nepríjemný, na mňa nie je až taký ako na deti, ale akonáhle som ja v nepohode tak je on vytočený a nepríjemný aj na mňa. Ja nemám nárok byť smutná, nemôže mi byť zle. Ja musím držať všetkých v dobrej nálade, deťom dávať lásku aj za neho, on s nimi nedokáže nič bez kriku. Chcem ísť do práce, on mi nebráni, ale on sa nepostará o deti. Už som tak aj pracovala chvíľu a bolo to náročné, lebo ku všetkým povinnostiam pribudla práca a ja som nemala šancu to zvládnuť. Teraz keď poviem, že chcem do práce, tak mi povie, že aj tak to nezvládneš. Práve sme sa na tom pohádali a mne je hrozne z toho. Inak ku mne nie je taký
On mi prácu nebráni, hovorí, že kľudne môžem ísť pracovať a keď mu poviem, že ako sa budeme striedať keď bude treba k lekárom, či budú chorí, alebo pravidelne chodím s mladším na logopediu, chodíme často na neurológiu, tak to mi len povie že to sa dorieši, to on nevie teraz, on až tak deň pred termínom mi bude vedieť povedať (a pritom to tiež nie je isté) koľkokrát sme mali dôležité vyšetrenie, že mal byť so starším, všetko vedel dopredu, ešte v ten deň mu hovorím, aby vedel a zrazu on nemôže, že veď nechaj staršieho doma. No starší nie je vôbec zodpovedný, aj keď má 8 rokov (resp bude mať), on má veľký problém s pozornosťou, nevie obsediet ani pri tv, stále vymýšľa, on nemá pud sebazáchovy
Tu na koni su zeny idealne. Co sa nikdy nestazuju, ze toho maju vela, maju deti, velke domy, idealny pracovny cas a prip aj homeoffice, deti maju milion kruzkov a vsetko zeny s prehladom stihaju. Muzov maju, co zarabaju tazke prachy a robia manazerov a vzdy su k dispozicii k detom, zene. A aha, maju idealne manzelstva, plne pochopenia, sexu atd atd 🙂
To s tym cvicenim som ti nenapisala nahodou. Ja sama som mala taku poziadavku na muza, ked som bola na rd a doma nezamestnana chvilu. Odpoved mojho muza? Ved zober deti a chod cvicit s nimi. Aha, no uzasny oddych od deti na cviceni s detmi 😬 ked som ale nastupila do prace, kde zacinam skor ako muz bezne chodi do svojej prace, len som mu oznamila, ze rano ma deti na starosti on. A prenho to bola ako facka. On, co nikdy deti rano nikam nechystal, zrazu musel riesit organizaciu zaciatku dna, lebo ja som uz doma nebola. Poobede zas ten jeden den deti vyzdvihuje on. Proste som mu oznamila ze deti vyzdvihovat nwstiham, nech to poriesi. Oznam. Kratky, strucny. A riesi tie dni on.
Ano, trvalo to veeeelmi dlhu dobu a veeelakrat na mna moj muz skusal, ci nezoberiem deti rano ja. Uz skusal aj zmenu mojej prac doby, aby som stihala deti zaviezt. No neuspesne. Musel sa prisposobit. Mozno aj tvoj muz proste lwn potrebuje pocut oznam. Rano moze kludne deti zaviezt do skoly aj do rannej druziny, ved skoly su od pol 7. Ako si zariadi, tak ma. Ked chce byt na pol 8 v robote, musi deti zaviezt skor. Ale to aj ty by si si mala najst taku pracu, co sa ti bude dat vyzdvihovat deti poobede. Zas nemoze vsetko ostat na muza, len aby si ty mohla ist do prace.
@ajuga presne, zostala som prekvapená ako mi tu nakladajú, akoby som napísala, že chcem byť doma nezamestnaná, muž kvôli tomu aby sme vyžili , musí mať 3 práce a mne sa nepáči, že mi nepomáha ešte v domácnosti 🙈 pritom opak, ja chcem aby mal menej práce, nechcem aby prevzal upratovanie a varenie (pritom aj to je normálne) ja len chcem aby bol veselý, aby nekrical na deti, toto je hlavná pointa. Ja som mu aj povedala, že keď mu to vyhovuje, že sa o všetko postarám a chce mať žienku domácu, tak nech teda nekričí, tak nech je šťastný ale ak nie je šťastný on, nie som šťastná ani ja tak prečo máme takto fungovať.
Máš pravdu, začnem hľadať prácu a bude musieť sa prispôsobiť a možno bude šťastný konečne, že toľko nepracuje, alebo bude na tom ešte horšie 🙈😀 netuším. Keby naozaj nebol taký ukricany a podráždený, tak si poviem, ok, ešte budem doma a postaram sa a hneď ako sa zlepší situácia s deťmi tak sa zamestnam
A je tu este jedna rovina okrem toho co som ti pisala. Nemusi to byt tvoj pripad, ale popremyslala by som ci v tom nie je aj ina zena nahodou. Taketo celodenne odchody do prace, fitko, sluzobky, neustale podrazdeny. Zena ktorou si je uplne isty… kolko uz takych bolo, ze mali vela prace.. aj nas sused. Chodil neskoro domov, a pritom pracu koncil uz o 16 a potom chodil obstastnovat inu zenu. A doma ako cukrik. Ale zena ho obhajovala, ako toho ma strasne vela chudacik. Ale opakujem. Nemusi to byt vas pripad
Nevenoval sa mu otec, nemal prakticky otca, tak pre neho je rola otca cudzia. Takže máš len dve možnosti, skúsiť tú prácu a prinútiť ho prispôsobiť sa (ale nesmieš ustúpiť, lebo na to je on zvyknutý). Osobne si myslím, že nervov bude viac.... z jeho, ale aj z tvojej strany. Alebo si zvyknúť, že si matka v domácnosti, ktorá celú svoju energiu venuje napredovaniu svojich detí na úkor svojich snov a plánov. Ak skončíš pri tej druhej možnosti, tak pre tvoje dobro to musíš začať brať ako svoj životný údel a cieľ. (inak sa zblbneš)
@liv1 inak myslela som, že aj také mi tu niekto napíše. Ale nemyslím si, že tu u nás by mohlo ísť o neveru. Ja ho poznám, on by sa radšej so mnou rozviedol a išiel by si svojou cestou. Úprimnosť je pre neho najviac, on by sklamal sám seba keby náhodou podviedol. On žije proste prácou a milenka by mu uberala čas z práce 😆
Pohľadaj robotu na pár hodín denne, venuj sa aj niecomu svojmu, jazyky, krúžok ... Vozenie detí ...ja som sa napríklad dohodla s jednou momickou ...vozime si deti, chodia do rovnakej triedy, pár dní ona, pár dní ja v týždni. Skrátka skús si to doma zlahcit. Muža skús niecim potešiť. Aby sa domov tesil, vytvor dobrú atmosféru, aby vypol z tej roboty. Na ocot osu nechytis. Musis s medom. S láskou sa všetko da. Je to náročné, viem. Ale ak začnes hystercit, hádať sa nikam to nepovedie. Skús drahého poskrabkat po chrbte keď krici, obim ho, a slovami ukľudni. Haloo nekrič, ľúbime ťa. Chlapci podrastu, budú samostatnejší, práca tá počka. Prípadne pohľadaj niečo na kratši čas.
@aurinia keďže máme doma autistu, tak vermi, že viem ako sa správať. Nehovorím, že vždy všetko s kľudom riešim, ale muž príde do pokojného prostredia. Nebolo to tak vždy, bola som troska, na dne svojich síl, keď boli obaja chlapci malí a starší viac doma chorý ako v škôlke, do toho mladší úplne neverbálny, epi záchvaty, záchvaty hnevu a ja sama s nimi až do večera, aké teraz to tak nie je. S deťmi som sa naučila fungovať, máme pravidlá, tabuľky, učím ich správaniu, ľudskosti. Aj keď jasné, že je plač, krik ale vieme to už vyriešiť, chalani sa vedia urobiť, objať, snažím sa aby keď príde muž domov tak bol kľud, aby prišiel do pokojného prostredia ale často to dusno a hystériu spraví on. Jeho vytočí, že omrvinky pri jedle (ktoré upracem ja) nedajbože vyliaty pohár, to nadáva synovi do neschopných a ja vždy iba kľud ocinko, Paťko to nespravil naschvál, dáme utierku a on si to poutiera. Stále ho musím krotiť
tvoj muž sa nezmení.
mrzí ma to.
@zuzanapjat veľakrát som nad tým rozmýšľala, že budem proste žena v domácnosti, že sa s tým zmierim, len na čo som študovala, bola v zahraničí kvôli jazykom, keď stretnem niekoho známeho tak zámerne sa vyhnem, lebo mi je trápna otázka, že kde pracujem. Synovi klamem, že chodím do práce, lebo sa už vypytuje, v škole riešili aké povolania majú rodičia, aké by chceli oni a pod. No je mi smutno z toho ako som dopadla. Doma som už dlho, už aj moja úroveň komunikácie upadá, už by som ani nechcela na manažérsku pozíciu. Proste niečo, kde sa budem cítiť potrebná, trochu aj hrdá na seba
Tak ty si písala, že naposledy si bola vonku s kamoškami rok a pol dozadu. Cvičiť nechodíš lebo sa nedá s mužom dohodnúť.
Tak cvičiť sa dá chodiť aj doobeda, s kamoškou pôjdeš a k deťom príde opatrovateľka.
Ja som chodila do práce a presne takto som riešila, keďže často som bola sama.
Alebo sme sa dohodli rodicia spoluziakov. Jedny viezli tam, druhí späť .
To, že muž kričí a nadáva deťom je ďalší problém.
Máš jasne povedať, že si to nezelas a má svoju nevôľu komunikovať normálnym spôsobom, je dospelý.
Ak chce robiť dusno, tak sám sebe, vy odchádzate do inej miestnosti. To k tomu, že stále sa mu niečo nepáči.
Nespis v noci? Ako chceš potom fungovať 8 hodín v práci? Lebo ja som zažila dlhodobé nespanie a teda nedá sa to dlhodobo udržať.
A prakticky zavedte zdielany kalendár tam píš. Vyšetrenia, kontroly,všetko....Ak vidíš, že je nespolahlivy, tak proste zaplatíš opatrovateľku na nutný čas.
A prácu doobeda si určite nájdeš ako dobrovoľník. S tým môžeš začať ako dobrovoľník.
@janage jeden syn chodí na jednu stranu mesta, druhý na druhú stranu mesta, nemám kamarátku s ktorou by som si dohodla takéto odvozy. Nemám kamarátku ani s ktorou by som išla cvičiť doobeda, resp. ja ani cvičiť nechcem chodiť, nie som športovkyňa. Chcem len aby nebol toľko nervózny, aby toľko nekrical a keď má veľa práce a nezvláda to, tak chcem ísť do práce ja, mať normálnu prácu. To, že pôjdem doobeda pracovať, tak nič sa tým nezmení, on bude aj tak chodiť domov až 19:30 a aj tak bude podráždený
Casty jav… muz rastie a ty doma zakrpatievas… psychologovia maju na to aj nejaky odborny termin, picitaj si o tom… cim budes viac zakrpatievat, tym bude bariera medzi vami vacsia. Starostlivost o dve deti je pre mna iba vyhovorka…bude si ta vazit menej a menej… s tym suvisi aj tvoja izolacia. Nerozumiem zenam, ktore sa dobrovolne vyberu takouto cestou. Nechcem rozhodne do teba kopat, skor ti otvorit oci, ze aj v ociach okolia sa tvoj status takymto sposobom velmi znizuje. Doba je ina a dava nam moznosti, o ktorych nase mamy nesnivali, tak to treba vyuzit, nie sa zahrabat a prezivat. Treba mysliet aj na buducnost, lebo syndrom prazdneho hniezda bude pre teba velmi bolestivy.
@portret7 presne si to vystihla. Ja mu stále hovorím, že on má priestor rásť a ja nič. Keď ja som pracovala a študovala, tak on robil robotníka za minimálnu mzdu, ja som ho dokopala aby so sebou niečo robil. Ja som mala v pláne materskú len max 2 roky, potom sa vrátiť do práce, boli už aj jasle vybraté a zostala som neplánovane tehotná keď mal syn necelý rok a pol a od začiatku tehu boli komplikácie tak už som do práce nenastúpila. Zase som mala plán že mladší pôjde do našiel a ja do práce, no žiaľ ako bábätko dostal prvý epi záchvat, po 3 rokoch predĺžený RD a už to išlo so mnou takto. Človek si môže plánovať, no čo som mala robiť, syna mi nikde do škôlky nechceli vziať, až teraz od septembra je v škôlke na pol dňa
Vaša situácia je taká, že muž sa nestotožnil s rolou otca (a otca zdrav. znevýhodneného dieťaťa) a ty si sa nestotožnila s rolou ženy v domácnosti bez práce adekvátnej vzdelaniu. Nielenže musíš mať trpezlivosť voči deťom, ale aj voči cholerickému nervákovi, ktorý robí scény pre nič. Nielenže deti ho začnú odmietať, ale aj tebe bude čochvíľa vadiť jeho prítomnosť, ktorá ti neuľahčuje nič a len ti pridáva na strese. To je celé na manželskú poradňu. Keby si zohnala niekoho kto ti bude schopný pomôcť s deťmi tak takého chlapa nepotrebuješ v skutočnosti vôbec. Lebo je ako železná guľa na nohe.
To kričanie po deťoch je každý deň? Stále je muž taký nervózny? A ako on reaguje, keď sa o tom bavíte sami dvaja? Hovoríš, že k tebe je dobrý. Ma záujem s tým niečo robiť, teda uvedomuje si, že on ma problém?
A ta jeho práca…nemôže byt za tým workoholizmus? A teda pozerať sa na celý tento problém ako problém so závislosťou.
Mala by si vedieť, že to, čo ti napísala portret "v očiach okolia sa tvoj status znižuje" je skutočne niečo povrchné až smutné. Okolie nemá čo riešiť a hodnotiť tvoj život. Presne aj pre takéto názory si pridávaš na strese a nedôvere v seba samú. Kedysi sa okolie pozeralo na pracujúce ženy krivo, dnes na ženy v domácnosti. Si matkou dvoch náročných detí, ktorej manžel nijako nezľahčuje situáciu a skôr pridáva na strese. Okolie je to posledné čo by ťa malo trápiť. Nemáš život, aký by si si priala? No, to sa stane každému komu sa narodí choré dieťa. Nemáš svokru a zrejme ani matku, ktorá by ti pomohla. Nemáš oporu v manželovi ani v nikom na svete a teba má trápiť pohľad okolia? Kto z okolia by s tebou menil svoj život? Asi nikto...
Tak bud mu zabezpečiť opateru alebo ostaneš doma. Alternatíva, ktorú chceš ty silou mocou, aby muž zmenil svoj postoj a podieľal sa na starostlivosti o deti. To je ale minimálna šanca, že sa stane po toľkých rokoch.
Požiadaj ho o rešpektovanie tvojej potreby pracovať ako ty rešpektujem tu jeho a nech on navrhne riešenia aby ste sa dohodli.
Opatrovateľka by vám naozaj pomohla v tomto smere.
@nienna3 áno, na mňa je dobrý, občas nepríjemné odvrkne, ale to mu poviem a hneď je v pohode. Vie sa ospravedlniť, uznať chybu, kúpi mi len tak kvety, alebo si niečo objednáva tak aj mne. Večer mi nohy masiruje, alebo chrbát, víno pripraví a kecame, rozprávame sa o všetkom, nemá problém si vypočuť keď mu poviem, že zase zle reagoval a aj to prizná, že to prehnal
@zuzanapjat mamu mám, len pracuje ešte a stará sa o babku, ale naše deti má rada, len postrážiť ich si netrúfa sama. Občas večer príde povarovat, keď už spua a ideme na večeru, to je tak max 1x za 2 mesiace na hodinku a pol
@pleja to je ďalšia vec, ktorá ma trápi
Hodinka a pol raz za 2 mesiace je skutočne nič. Proste situácia je taká, že máte náročné deti a kým ty si realite musela prispôsobiť celý život, tak manžel viac menej nemusel na svojom živote prispôsobiť nič. Aspoň by ťa mal zamestnať, aby sa ti rátali roky do dôchodku...
@anjelicek26 rozdiel medzi tebou a autorkou je, ze vy ste s muzom tim, podla tvojich komentarov aj v inych temach. Kdezto tuto to vyzera, ze aj keby hromy blesky bili, muz nepojde po deti ani ich nezanesie. Nepodrzi manzelku ani len ked ma blbu naladu, nieto aby si vybehla sama aspon nakupit.
A suhlasim s autorkou aj o tom kricani. Mna tiez vie muz vytocit, ak ja som s malou cely den, brnka mi po nervoch, ale ovladam sa, vysvetlujem, dohovaram atd. a on vypne pocitac pride k nam a jeho mala vytoci do 10 minut a uz po nej skrici... tak halo.. mne to tiez vadi... aj pre mna je niekedy lahsie skriknut, ale sa ovladam 90% casu a to ma male obdobie vzdoru ako z knizky. Jej muz ma byt s detmi "len" hodinu denne a hned zjape...
Autorka v škôlke je dieťa krátko chápem, ale staršie už chodí do školy koľko, že stále nepoznáš rodičov? Zo svojich vlastných skúseností ti poviem ak skutočne chceš pracovať nájdeš aj s mužom spôsob alebo sama s financiami čo on zarobí. Moje deti zvlášť druhé bolo vecne choré, stále niečo. 12 rokov v podstate. Bez pomoci či už muzovej či opatrovateľky to nedáš.
Polož si otázku Čo konkrétne ty chceš? Napíš si odpovede.
1. pracovať
2.osobnostne rast
3. Aby muž nesiril doma nervozitu
4. Aby sa u vás doma nenadavalo deťom
A porozpravaj sa s mužom ako sa viete dohodnúť Aby to fungovalo.
Keď nadáva kvôli rozliatym vode v kľude sa spýtaj hneď na mieste či takto aj klientom nadáva alebo asistentke alebo kolegom.
Ja chápem, že ty chceš aby sa on zmenil. Ale ty musíš začať zmenou od seba. Oznám o týždeň začínam chodiť ako dobrovoľník tam a tam, deti nemozemv tom čase zabezpečiť, čo navrhuješ?
Ak povie, že to budete riešiť potom povedz , že v pohode, ale nech ráta s tým, že ty v tom čase nebudeš k dispozícii. A dodržať to
Celá táto situácia je o tom, že zatiaľ čo on napĺňa svoje potreby,tie tvoje naplnené nie sú. A jeho to nezaujíma resp. To berie že však všetko funguje tak čo tej žene vadí? Véd jej povedal, že keď chce nech pracuje.
A jasne ze pri t9m sa ma postarať o deti však on nemôže. Ty síce tvrdíš, že to chceš inak, ale stále sa prispôsobiš jemu. Nastav zrkadlo, že teda aj on nech kľudne pracuje koľko chce, ale utorky a štvrtky sa stará o deti on.
Nebude doma vybavujem operku a vybav.
Na otázku čo robí cudzia žena u vás doma odpovieš, to co nemoh on. Stará sa o deti keď obaja nemôžete, resp. Sa ne neho nedá spoľahnúť že s nimi bude
Super, že aspoň takto funguje. Na tom sa určite dá stavať. A ako berie ten vzťah s deťmi? Nevadí mu, že s nimi netravi čas? Keď mu to vyčítaš, tak sa nesnaží aspoň krátkodobo s tým niečo robiť? Ale keďže viete podľa toho čo píšeš spolu komunikovať, tak len dookola mu pripomínať čo ti vadi, aby chápal aký veľký problém to je.
@ajuga oprava: mám pol dňa čas (píšem už rýchlo a nekontrolujem 🙂)