Ako zvládnuť nezhody s partnerovými rozhodnutiami?

@beata_k mesiac.. preto si myslím, že je skoro na závery. Aj nadriadený si to myslí. A proste výsledky jeho roboty sú dobré.. len on vnútorne má z toho myšlienky a pocity, že to nechce robiť.. ale proste robota je odvedená dobre

Šla som do kancelárie na vedúcu pozíciu ( hoci podomnou boli len traja ľudia ) . Celý život zvyknutá manuálne pracovať . Čo sa týka soft skills , musím povedať ,že som prišla do stavu , kedy v práci chceli odísť dvaja ľudia . Po mojom príchode som situáciu upokojila ,a ani sama neviem ako , pôsobila som medzi štyrmi zložkami ako médium . Time management je tiež moja silná stránka . Dokážem pracovať na viacerých projektoch súčasne, a dovolím si povedať ,že stále efektívne.
Ale
Šťastná som nebola . Kôli mužovi som teda ostávala v danej práci . Chcela som tomu dať šancu , že možno časom si zvyknem . Nezvykla dom si ,a stále som cítila zvláštny tlak v sebe . Pri uzavierkach som stresovala ,aby všetko bolo tip top . Chcela som ,aby boli všetky strany vždy spokojné ,čo nie vždy sa dá . A to všetko som si niesla domov z práce . Po 4 mesiacoch som to vzdala . A mne sa veľmi uľavilo .aj muž videl ,že zrazu som ostala vysmiatejsia ,uvoľnenejšia .

Možno to bol u mňa rýchly skok ( nástup do práce z týždňa na týždeň po tretej materskej ,kedy najmladšia dcéra mala 1,5 roka ) . Netuším ,ale chápem tvojho muža ,že sa môže cítit nekonfortne v tom ,čo robí . Vždy si poviem ,neskusis- nevieš ... A ani Rím nepostavili za týždeň . Takže istú šancu veciam a príležitostiam treba dať . No keď to nepôjde ani po čase , netreba robiť veci úplne nasilu .

Panecku, mesiac je fakt kratulinka doba aby clovek robil take zavery.

@basulaak Vystavovať sa určitému diskomfortu, áno. Ale mal by to byť diskomfort, ktorý si človek vyberie sám, lebo mu to dáva zmysel. (diskomfort je napr. aj turistika, vie to byť namáhavé, ale ak si to človek vyberie sám, vie, prečo to robí, a niečo mu to dáva. Ak by ho niekto nútil k turistike, celé by to pretrpel, prefrflal a nakoniec by to vyčítal tomu druhému, že on tam ísť nechcel a mali rešpektovať jeho nesúhlas)

Dôvod môže byť aj iný, ste spolu v jednej kancelárii, potom spolu doma tak si začnete liezť na nervy. V práci ho pozoruješ ako pracuje a keď ešte k tomu pribudnú nevyžiadané rady tak sa môže cítiť že je škôlkar a ty jeho mamička.

Mesiac kľudne stačí na to, aby človek vedel, že niečo robiť nechce. A môže to byť podporené aj tým, čo píše maranco. Ste spolu v práci v jednej miestnosti, doma + ak ho masíruješ radami, lebo podľa teba je správne to, čo si myslíš ty, tak v ňom len a len podporuješ nechuť.

Uvedom si svojpravnost svojho manžela. Je dospely, pozná sa. Ty sa naozaj snažíš posúvať mu svoje vnímanie. To je ale tvoje nastavenie a kvality, nie jeho. Kamoska recepčná vedela počítať peniaze, a pritom sa na mna pozerať a hovorit so mnou. Mna by v takej situácii trafilo a mohla by som začať od znova!
Ty vieš robiť v klude určite veci, on nie - pochop to.
On nie je Ty, Ty nie si on. Ved nemusi robiť to iste do dôchodku! Ked on bude chcieť zmenu, urobí patrične kroky.

Ale niečo iné je, keď ty si sa rozhodovala spolu s mužom, pýtala si sa ho na názor, lebo si nebola rozhodnutá. Niečo iné je, keď by on už rozhodnutý bol, len ty ho tlačíš do iného rozhodnutia, lebo podľa teba je lepšie. Ale v podstate je to on, o koho ide, koho sa to týka. On je ten, koho rozhodnutie by malo byť v tomto prípade konečné.

@basulaak ale ja rozumiem tomu vystaviť sa diskomfortu. Celá moja kariéra bola položená na tom, že som pravidelne vychádzala z komfortnej zóny, prekonávala som sa, učila aj veci, ktoré ma v niektorých situáciách ozaj nebavili. Ale mala som ambíciu. Rovnako tak je nastavený aj môj muž. Ale muž autorky tie ambície nemá. Autorka vie, koho si zobrala a s kým žije. Mala by to akceptovať. Nie každý je ambiciózny ako ty, ja. Niekto nie je a je to v poriadku.

@melanta máš pravdu, asi to bude aj o mojom egu. Niektorí o ňom pochybovali, niektorí ho podporovali, ja som samozrejme bola na strane podporovačov a teraz proste koniec, po mesiaci to vzdal.
Ale aby bolo jasné, nie som nejaká kariéristka ani nič také, mám len obyčajnú kancelársku robotu, ani z neho som nikdy nechcela mať nejakého extra vysoko postaveného človeka. Len toto mi prišlo pre neho ozaj zaujímavé, že by ho to mohlo aj baviť. A on si to úprimne myslel tiež... Len po tom mesiaci to už tak nevidí.

@0silvia0 áno..

preco sa potrebujes s tym vysporiadavat? ved si kludne mozes mysliet, co si myslis.. ze muz robi chybu.. na to mas pravo.. nemusis s tym byt 'vysporiadana' v zmysle, ze to prijmes, ze je to tak ok.. len sa 'vysporiadaj' s tym, ze je to jeho rozhodnutie a ty mu do toho nebudes zasahovat, lebo je to jeho vec a ty tu nie si na to, aby si riesila jeho veci, 'vychovavala' ho a ukazovala mu, co je spravne.. na to nech si pride sam a nech sa aj kludne myli, je to jeho cesta.. ak to teda vasu rodinu financne ani inak neovplyvni, tak je to ozaj len jeho osobna vec

Ale to je tvoje vnimanie, ze on tu novu poziciu zvladne, ze na to ma…Jeho to mozno nebavi alebo citi ze to nie je pre neho. To ze teraz nejaku ponuku nevyuzije neznamena ze uz na veky vekov skysne tam kde je.
Asi by si nechcela aby do prace chodil s nechutou a vystresovany..?

@melanta tak im drzim palce nech to spolu zvladnu vymysliet tak aby dobre bolo. Moja rada by mu znela nefnukaj a makni, zvladnes to. Mozno by mi o par ďrokov podakoval. Mozno nie. Kto ho vie. 😀

@reanda presne s týmto sa potrebujem zžiť čo píšeš.. že proste je to jeho cesta a možno aj jeho omyl.
Len mám také strašné nutkanie sa do toho nejak vkladať.. a toto potrebujem nájsť nejaký balans medzi tým vypočuť si aj jeho, aj mať iný názor a neobíjať mu ho o hlavu 🤣🤣

Dáva aspoň trošku zmysel, čo sa tu snažím povedať?

možno aj to zohráva úlohu, že teraz budete 24/7 pri sebe nonstop. Možno to nie je len kancelársky typ a potrebuje sa hýbať. A tebe to bude akože medzi kolegami blbé, že sa ti chlap vráti do výroby?
Ja napríklad tiež nie som ambiciózny typ a vadilo by mi, keby ma niekto tlačil do niečoho, do čoho sa mi nechce a na čo sa necítim.

@lucitta9 no práveže ja sa obávam že skysne tam kde je..
Nastúpil na tú dielňu viac menej hneď po strednej, je tam 10 rokov a toto je druhý pokus keď to v rámci firmy, s ľuďmi, ktorých pozná, s produktami a procesmi ktoré pozná skončilo neúspešne.
Aká je šanca, že sa dokáže začleniť do nových procesov, produktov a kolektívu v úplne inej firme? A že sa do toho vlastne bude chcieť pustiť? On sám hovorí že by sa mu do toho nechcelo

Nie každý je vodcovský typ a chce viac. Ak je spokojný na nižšej pozícii nech robí tam.

Boze zena, ved ho podrz. Na to si manzelka, aby si v takychto situaciach stala pri muzovi a povzbudila ho. Na kazdej o level vyssej pozicii je ten zaciatok tazky, ale musi sa zabehnut, musi si zvyknut, ze musi viac zabrat. To je len sposob ventilovania momentalnej frustracie. Moj muz po VS, ked prvykrat zobral manazersku poziciu, co som sa napocuvala, ze sa moze na to vy.rat, ze mu bol cert toto dlzen, ze mu tie prachy za to nestoja atd. feedback od nadriadenych super ale on doma len nadaval, ale vydrzal, ustal to a z tychto skusenosti co tam nabral, tazi dalsich 20rokov praxe. Drzim palce.

@0silvia0 ale tak o tom treba hovoriť ak by bol to problém že sme často spolu.. ale to nehovorí...
Nebudem sa tu hrať na chrumkavú, asi áno, asi to trošku budem brať ako aj svoje zlyhanie..

@ivana11155 ja sa snažím.. ja sa úprimne snažím.. takmer každý deň keď sa doma ľutoval a opúšťal som sa snažila ho podporiť, povzbudiť, aj v robote prakticky pomôcť.. ale akoby sa mu úplne vyplo racionálne zmýšľanie a len sa zacyklil..
Ja mám tiež v práci náročnejšie obdobie, kopec roboty, dosť veľa energie ma stálo seba držať pokope a asi mi už došla energia držať nás oboch, keď nevidím žiadne výsledky, ani maličké zlepšenie v postoji iba sťažovanie sa ľutovanie..

Takže toto je už druhý krát, čo mal šancu posunúť sa "vyššie" a druhý krát povedal nie. To si mohla hneď v úvode napísať, to je dosť podstatná informácia. Ktorá len a len potvrdzuje fakt, že on toto robiť nechce. Ty ho povzbudzuješ, ale ty ho povzbudzuješ v tom, čo chceš ty. Nie v tom, čo chce on. Takže vlastne mu len robíš zle. Je mi ho ľúto. Aj ho chápem, že sa ľutuje. Už druhý krát robí prácu, ktorú robiť nechce a ty ho tlačíš do toho, aby v tom pokračoval, lebo podľa teba je to správne takto.

Na začiatku to trochu vyzeralo o tvojom egu, partner ako produkt čo chceš predať 😂 Ale ako si napísala o tej dielni, celú situáciu vidieť z iného uhla. Nie každý musí mať závratnu kariéru ale chcieť sa trochu posúvať schopnostami a finančne by malo byt samozrejmosťou. To že muž ostáva 10 rokov v komfortnej zóne kde má veget, fajn pre neho. Ale nie každá žena je super cuper feministka čo si na seba naloží horu úloh ktoré by boli veľa aj na stádo koní a všetko zvláda ľavou zadnou, ešte cvičiť stíha 😂 Takže chápem tvoje rozčarovanie. Nie je príjemné byt "slobodná matka" vo vzťahu kde sa automaticky očakáva že ty budeš tá čo vždy potiahne, popracuje na sebe, vystúpi x krát z komfortnej zóny keď bude treba len aby chudáčik partner nepocitil diskomfort .

@slobodnamaminaj asi aj to je chyba že ho porovnávam so sebou.. a situácie pri ktorých sa ja nerúcam aj keď nie sú jednoduché a on sa pri tomto poskladal..

A je to hnusný postoj, to mi je jasné.. ale máš pravdu v tom čo píšeš

@melanta nie nie.. ten prvýkrát to bolo ešte pred tým ako sme boli spolu.. a on to druhýkrát zobral a druhýkrát povedal nie.. ale boli to "povýšenia" na úplne iné pozície.. a to je to že s oboma súhlasil, úprimne, sám bez mojich zásahov. Až potom, po nejakom čase sa začal sťažovať a chcel sa vrátiť späť na štartovnú pozíciu.

Pri tomto mi napadlo.. môj kamarát robil IT-čkára, plat slušný, ani 8 hodín nemusel sedieť v práci. Ak bolo hotové, mohli ísť domov. Napriek tomu, jeho to fakt nebavilo a radšej robí technika, síce to má špecializovanú prácu, avšak manuálnu. Ak musí nejaké papiere vypĺňať, strašne ho to nebaví.

ja z tohto celého cítim, že si z neho sklamaná... ani tak nejde o konkrétnu prácu, ale o to, že si o ňom mala inú predstavu a sklamalo ťa aký ozaj je

@katka700 akože deti nemáme a hovorím finančne normálne vychádzame (aj keď MK by povedal že sme určite na hranici chudoby 😂😂) ale hej, ja proste mám a potrebujem prácu kde si trošku vybijem mentálnu energiu a trošku si potrápim hlavu.. a on to očividne takto vôbec nemá.. v tom sme iní, čo som doteraz asi až tak okato nevidela a vlastne to nie je nič hrozné a neprekonateľné, čo by vadilo v našom vzťahu po pracovnej dobe.. len také konštatovanie

Len asi ma trošku zamrzelo (?) že proste ja som to v živote nemala často jednoduché, ale proste som sa pozbierala a fungovala, a on sa tu teraz kvôli tejto práci tvári, že nikto nemá na svete takú náročnú robotu a situáciu ako on a nikto nie je taký vyčerpaný. A ja chápem že je vyčerpaný a chápem že začiatky sú ťažké. Veď som si tým prešla. V absolútne neznámom meste, 250km od domu, kratučko po škole, v robote, ktorú som nikdy nerobila, bývala som sama a učila sa, ako fungovať v domácnosti, 20 ročná žaba.. ale proste nezrútila som sa ani som si takú možnosť nepripúšťala. Ale tým tu teraz nechcem vyvolávať pocity, že ja som tu neviem aká hrdinka. Lebo nie som.. ale proste.. och neviem ako vyjadriť svoje rozporuplné myšlienky a pocity.

@lucka_ke možno.. akože ide aj o prácu a o to ako to bude vyzerať pred ľuďmi (povrchné, trápne, viem).. ale asi som ozaj čakala, že bude trošku silnejší a nezosype sa takto... Nechápem, nezosypal sa pri dosť zlých správach o zdravotnom stave niektorých v rodine ale z tohto áno.. nedáva mi to zmysel.