Ako zvládnuť pocit vyhorenia pri starostlivosti o deti?

@ivik4 urcite nie

@jaskolka ja si to uvedomujem a preto urcite dalsie deti mat nebudem. A z toho mi je smutno. Uz som to tu pisala viackrat

Najdi si nejake dalsie deti na strazenie zabijes 2 muchy jednou ranou zaijes si ake je ti starat sa o 4/5deti naraz, ale ak zistis ze to nie je pre teba tak s tym skoncis a nikomu si neni nicim zaviazana.. Ak mas pocit ze to zvladnes s prstom niekde a zivot je jedna velka hitparada chod do toho....

Sranda, ja som vždy chcela tak jedno a nakoniec mam tri 😅 Milujem ich, ale viac už rozhodne nechcem, stačilo. Je to celkom zaberák, fakt, veľký rozdiel oproti jednému. Tým chcem povedať, že je jedno, čo si chcela kedysi, ide o to, co zvládaš a chceš teraz. Načo sa prepínať? Ja by som dobrovoľne tretie neplánovala, ale za darilo sa nám. A nakoniec nás vlastne najviac posunulo vo viacerých smeroch, ale bolo veeeelmi veľa takých chvíľ, keď som bola na pokraji síl. Aj som popri ňom niečo pracovala z domu, lebo to bolo cítiť aj finančne... Nesil nič, ono to možno aj tak zariadi osud...

Kľudne sa choď vzdelávať, dorob si školu ako učiteľka v mš,zš, vychovávateľka a budeš mať koopec deti, ktoré ťa budú mať radi a budú na teba spomínať a navštevovať ťa aj keď budú dospelé, ak im dáš do života radosť a lásku.

Vyhorela si z detí? A.kde.je manžel? V zahraničí?

No ja nemám ani jedno, ani nechcem, tak to budem už nadobro stratený prípad 🙂 Aj pri 4 deťoch môžeš v starobe ľutovať, že si ich mala toľko a ani jedno za tebou nepríde, nestará sa. Lebo aj toto sa stáva. Moja babka mala šesť a zaujímalo sa len jedno - moja mama, V tejto dobe 4 deti? Radšej venuj všetok čas a energiu tým dvom, vychováš z nich úspešných ľudí, podľa mňa ľahšie ako keby si ich mala 4-5. Ide predovšetkým o kvalitu, nie kvantitu.

Čo sa stalo s tvojim manželom? Píšeš, že na deti.si.sama

Aj ja mam dve deti , niekedy ma prepadaju myšlienky , že už nebudem mať to také male bábätko v perinke 🥰🥰 je mi to aj ľúto hrozne . No potom prídem do reality a vravím si načo?! Fakt už by som nemala silu starať sa o male bábätko , vstávať v noci 5krat , nosiť dve deti do skoly s kočiarom . Učiť sa s nimi a venovať sa aj bábätku .A hlavne tato drahá doba 🤦🏾‍♀️ a áno som asi aj trocha sebecka , nechcem znova pribrať 20 kg , nechcem sa báť čo ak sa niečo stane , nechcem sa znova točiť okolo plienok a počúvať ako bábätko plače kvôli niečomu a ja nebudem vedieť čo sa deje 🙈 a hlavne som sama na deti pomoc od muža minimálna takže by som bola len otrokom a to fakt nechcem .

@kika147 mam to rovnako. Ale mne by ta drina ani nevadila, ak by som mala cas aj na nabratie sil.
Muza mam doma ale bud pracuje alebo robi okolo domu.
Ale asi na mna nieco lezie, neviem, vcera aj dnes som sa proste sebecky poobede hodila do postele a konecne sa trochu vyspala. Najmladsie ma este niekolko krat za noc budi

Neviem prečo si myslíš, že stačí mať 2r zahul a potom to bude ľahšie.Neviem mne sa zdalo ľahšie, keď bola dcéra mala

Áno, mám len jedno nie som dobrá vzorka🙂nevyvivaj na seba tlak načo to je dobre?
Možno ho ešte budeš mať rodia ženy aj vo vyššom veku.To máš len nejaký spleen tak isto To môže byť ľúto x veci, že nie si riaditeľka, nemáš dom...len strielam.Upla si sa na nejakú myšlienku a bicujes sa

@luccija jedno mam uz starsie a s nim je to uz uzasne. Preto viem ze ten prvy rok neznasam, prebdene noci, neustale place…

Ja som tiez vzdy chcela 3-4 deti a mam 2 a myslim ze je to viac ako dost. Muz sa na mne vzdy smeje ci teda nechceme este tretie/štvrté. Ja uz nie. V inej rodine aa mi to pacilo, mne uz viac netreba

Autorka, ty stále hovoríš o tej fyzickej stránke - že máš ledva silu na dve a chcela by si 4 deti.
A máš aj financie apsoň pre tieto dve? vedela by si sa o ne postarať úplne sama keby sa niečo stalo? Lebo si na ne “sama” nie je úplne pravda, keď máš pracujúceho manžela. Treba sa aj nad týmto zamyslieť pri počte detí. Myslím, že také samoživitelky majú čo robiť s dvomi zdravými deťmi…

A čo keby si svoju túžbu naplnila ako pestún alebo profesionálny rodič? Je to “zamestnanie” a zároveň čas s deťmi.

Ja som chcela tiež veľkú rodinu, kým som sa hrávala s ,,bábikami,,...jak sa mi narodil malý, mam pocit, že som mala ostať pri bábikach 🤣🤣🤣🤣 ale nie..úplne chápem čo prežívaš..tiež strašne túžim po druhom, ale jednoducho neviem, či by som to dala..

Uplne ta chapem. Ja som deti ani nechcela. Ked som mala 34, tak som mala prve. A popravde odvtedy by som aj dalsich 5 chcela 😄 pre mna uzasny pocit a neskutocne som stastna. Verim, ze sa mi este aspon jedno podari. Moc by ma to potesilo. Tych 5 totiz nestihnem kvoli veku a zdraviu. Aj 2 deticky su krasne. Ja by som sa druhemu potesila. Mozno sa ti podari 3 casom. A aspon budes mat tie 2 vacsie a budes mat vacsiu pohodu s tretim 🙂

Ahoj...poviem ti takto ...ja mam dve deti teraz som vydatá takže sme na to dvaja. Momentálne som už skoro 2 roky na MD . Jedno mam s manželom a druhé som sama vychovala ( jeho otec nemal záujem). Prvý syn má už 11 rokov a druhy o mesiac 2 roky.... Ja mám 32 rokov ale cítim sa úplne VYHORENÁ niekedy...môj chlapček ešte neprespí celú noc a budí sa niekoľko krát za noc....a môj manžel by tiež chcel ešte jedno dieťa a ja netúžim opäť nespať a polovicu veci robiť niekedy keď spia...je to niekedy naozaj boj...a ozaj nemám skoro žiadnu chvíľu pre seba ...takže asi toľko...

Kde majú po 3-4-5deti? Akurat v osadách. Ja vidím 1-2 deti okolo.

Úplne rozumiem, mám to podobne. Dve deti, vyčerpanie.. napriek tomu ešte vnútorne túžim po ďalšom a myslím, že nie som jediná (aj keď v tejto diskusii očividne áno). Podľa mňa je to u žien prirodzený pocit.

Musela som 3 krát skontrolovať rok tohto príspevku 😶 Lebo mať 4,5 detí som zažila asi iba u mojich starých rodičov. Vtedy bolo bežné mať toľko detí a hlavne po vojne. Ale v dnešnej dobe je situácia, že každým rokom sa rodí menej a menej deti. Niektorí nechcú vobec, okolo mňa majú 1 maax 2 deti. Neviem si predstaviť mať 4 puberťákov a každému kupovať mobily, tony oblečenia, všetky nepotrebné veci, ktoré pred 50timi rokmi neboli...ver mi, ludia vedia prečo chcú menej a menej detí. Doba je rýchla a nemala by si to najľahšie s tak veľkou rodinou. Užívaj 2, je to viac než dosť.

Autorka, úplne ťa chápem, som na tom rovnako... vždy som chcela mať veľkú rodinu a tri deti. Poznám tento koncept rodiny zo svojho okolia a vždy som to tak od detstva chcela mať- stále plný dom, tri deti je u mňa totálny ideál...tých dôvodov a argumentov mám veľa a o to viac,že sme veľmi malá rodina, sama nemám súrodencov, manžel má len jedného súrodenca, od ktorého deti "nehrozia", takže moje deti nemajú v podstate ani žiadnych strýkov, tety, bratrancov, sesternice...o to viac som chcela im tú našu mini rodinu rozšíriť, aby tu pre seba mohli byť, aj keď nás tu už nebude. Aj ja mám "len" dve deti, sú úplne úžasné a veľmi by som chcela to tretie, ale rovnako ako ty cítim, že tieto dve sú už mojou maximálnou kapacitou. Vekovo, zdravotne, psychicky i fyzicky, časovo, ale aj bývaním či finančne. Nechcem zachádzať do detailov, ale ak by som mala mať ešte jedno dieťa, už veľmi nemám čas to odkladať a vekové rozdiely medzi nimi by boli veľmi malé, už teraz je to riadny zahul,lebo mi/nám dávajú extrémne zabrať, fyzicky, psychicky i časovo. Máme dievčatko aj chlapčeka, ktorých sme vždy chceli,takže ak by sme mali dve deti rovnakého pohlavia, skôr by ma to nútilo sa ešte pokúsiť. Takto si hovorím, že mám dve zdravé,krásne, šikovné, múdre (a divoké) deti, iní toľko šťastia nemajú, tak na čo pokúšať šťastie ešte do tretice? Už mám svoj vek a čo ak nebude zdravé? To sakramentsky ovplyvní nielen náš život, ale aj život našich detí. Stojí mi to za to riskovať? Tak sa utešujem aspoň tým, že s dvoma deťmi je to v mnohých smeroch jednoduchšie, mám na ne viac času, viac sa môžem každému z nich individuálne venovať, nepotrebujeme väčšie auto, budeme si môcť dopriať viac finančne, výlety, dovolenky budú jednoduchšie a lacnejšie, budem vedieť lepšie zabezpečiť prípadnu logistiku rozvozu na krúžky, ale zabezpečiť ich aj materiálne do budúcna a tak by som mohla pokračovať. Autorka ty píšeš, že prvé dva roky sú ťažké. Áno, sú, ale ani tie ďalšie roky to z hľadiska zabezpečenia starostlivosti a istých štandardov nebude jednoduché, popri práci bude treba riešiť rozvozy detí do škôlky/školy, odtiaľ, prípadne krúžky, aspoň prvé roky na základke sa s nimi učiť...keď nemáš niekoho,kto ti s tým pomôže, tak je to jednoduchšie riešiť s dvoma deťmi ako s troma...plus pamäť je krásne selektívna, vidím tie nádherne fotky našich, keď boli bábätka a je mi do revu,že už nikdy nezažijem tú nádhernú vôňu bábätka, ako spinká s ručičkami nad hlavou...už pri prvom dieťati ma chytala táto nostalgia a tešila som sa na druhé a až v realite druhého dieťaťa sa mi začali vynárať tiež spomienky na to,ako ten drobec plače a ja vlastne ani neviem prečo, lebo je prebalený, napapaný atď. Nehovoriac o druhom pôrode, kedy som jasne mužovi povedala,že na tretie sa už v živote nedám nahovoriť, lebo toto už nikdy viac nechcem zažiť. A voilá- moja úžasná selektívna pamäť potláča tieto hororové spomienky a navráva mi,že však to nebolo až také hrozné, však som to prežila ja aj dieťa...a dalo by sa o tom písať ešte veľa, ale zhrniem to už: autorka, úplne chápem tvoje pocity, ja som sa s tým už ako- tak zmierila (aspoň sa snažím učičíkať tými racionálnymi dôvodmi, ale tiež sa bojím, že to raz budem ľutovať a bude už neskoro). Ale ešte si občas hovorím, že čo sa má stať, sa stane a možno sa nám šmykne, všetky tieto racionálne dôvody budú v ťahu a ja sa z toho budem veľmi tešiť a jediné, o čo sa budem zaujímať a za čo sa modliť, bude, aby bolo zdravé (vlastne ako pri prvých dvoch 🙂).

Velka rodina sa nerovna stastna rodina. Preco by si mala ľutovať nieco, co nevieš ake by bolo.
Ano, je to pekna myšlienka, ale tak neda sa mat všetko. Treba dat do poriadku hlavne seba, tu a teraz, nevies co bude zajtra o rok, 15. Uzivaj si prítomnosť a ked budes mat cas na takéto myslienky, radsej chod urobiť nieco pre seba, citaj knihu, sportuj, spi, chod na masaz, vlasy,... Sama vies, ze si unavena. Chod si lahnut a nepochybuj o sebe, pracuj na sebe. Navyse, nic nie je definitívne.