Ako zvládnuť situáciu, keď partner ochorie psychicky?
Keď vysadil lieky tak neviem neviem.
Skúsenosť nemám ale držím vám všetkým trom palce, nech to zvládnete ♥️
Uf, mňa dorazil koniec, že máte mesačného synčeka, to je záťaž na človeka a vzťah ak aj vzťah funguje a obaja sú zdraví.... Prečo sa mu to stalo? Píšeš že predtým športoval, ukončenie kariéry a zrazu pocit že sa nevie uchytiť v živote alebo niečo iné? Rodičia a rodina jeho nemá psychické problémy? Ak nechce lieky, nech aspoň nejaké psychologa, kauča, nájde si niečo čo ho baví napríklad trénovanie detí a tak...
Ja poznám mladú ženu, ktorá dostala psychózu, ale berie lieky a žije "normálne"
Koľko je odvtedy čo sa to stalo?lieky nesmie prestať brať!!neviem poradiť skús ísť k jeho psychiatrovi aj, keď teraz máš malé dieťa a máš to náročné.Podla toho čo čítam bol na seba dosť prísny, pedant, cieľavedomý?
Kludny,vyrovnany, perfektny clovek po vsetkych strankach neochorie psychicky len tak. Nieco to spustit muselo. Nejaka trauma z minulosti? Travu neskusal nahodou? Toto je taky stav,ze bez liekov tazko ocakavat zlepsenie. Ale ano,psychicka choroba zmeni povahu cloveka,vidim to na sebe za tie roky. Predtym som bola nonstop vysmiata, zabavna. Uz to zo mna tak prirodzene nesrsi...Ale hovorim si,ze su aj horsie choroby. Kazdy mame nieco,comu musime celit. Nezijeme v krajine jednorozcov a duh.
Mňa by zaujímalo, či doktori hľadali aj príčiny. Lebo z úplne normálneho človeka bez akýchkoľvek predošlých indikácií sa zrazu stalo toto, čo je dosť zvláštne. Spravili MRT, CT (prasknutá cievka, nádor...)? Robili test na Borreliu, Bartonellu...? Prajem veľa síl a rýchle uzdravenie
Bez liekov to bude len horšie a horšie, psychická choroba je doživotne, ty musíš vedieť či chces takto s ním žiť
AK IDE O SCHIZOFRENIU LIEKY BY SA MALI BRAT CELOZIVOTNE. INAK SA PSYCHOZY VRACAJU.
Aká je tam diagnóza? to je základ, ak schizofrénia, čo na popis sedí, tam to žiaľ bez liekov nepôjde.
Koľko má rokov a čo sa stalo, že sa mu takéto niečo spustilo?
Pretože, čo poznám prípady (bipolárna porucha, hraničná porucha, schizofrénia), začalo sa to prejavovať v období puberty.
Môj presne toto dostal. Áno, bol iný a každý to videl. Pri liečbe sa vrátil ako bol predtým. Akurát už má vysadené lieky tak uvidíme či to bolo jednorazové (vtedy mu to spustilo veľmi veľký stres). Tvoj má akú dg? Lebo keď sa ešte nevrátil späť tak liečba by mu prospela. Navštevuje aspoň psychológa?
Možno mu tie prvé lieky nesadli, keď bol spavý a pribral. Nevieš ho znovu dostať do nemocnice, aby mu nastavili liečbu, ktorá mu lepšie sadne?
to ze prestal brat lieky, okamzite hlas jeho doktorovi.
zaroven si aj ty najdi psychologa, ktory bude pri tebe, aby si danu situaciu, co mate doma, zvladala.
to ze ho syn motivuje, vyuzi. nech sa snazi pre toho maleho, nech berie lieky aby sa tie incidenty viac nestali, aby s nim mohol byt sam, aby bol s nim syn v bezpeci, aby mohli spolu hrat futbal o par mesiacov/rok
Otázka je, či má dg psychickú poruchu, chorobu, alebo bol hospitalizovaný pre akútnu psychózu, ktorá môže byť jednorazová (drogy, akútny stres, dlhšia insomnia). Proste to je základ, aby si sa vedela odpichnúť. Psychológ nie je zlá voľba. Potrebné je uvedomiť si, že si zodpovedná za malé dieťa.
Ak by partner nebral lieky, odišla by som od neho.
Musí sa ďalej liečiť, nie len vyhodiť lieky a tváriť sa aký je zdravý.
Vyšetrili ho poriadne? Lekári majú aký názor na jeho zdravotný stav? Nájdi si psychologickú pomoc aj pre seba. Držím veľmi palce. Ak je fyzicky všetko ok, tak neviem či veríš na také ako posadnutie. Ak veríš, tak napíš do správy a ja pošlem kontakt na pána, ktorý vám pomôže bezplatne na diaľku. Nemáš čo stratiť.
Treba vediet aku ma dg, ako dlho berie lieky, ked ho velmi utlmuju, mozno staci zmenit lieky, urcite neprestat brat, moze sa to vratit a zhorsit. Deti vedia byt silnym motivom sa snazit, u mna tiez boli zachranou.
Je mi to ľúto. Verím,že mu spravili aj iné vyšetrenia ako sa spomínalo vyššie. Máme susedu , ktorá zostala úplne pomätená z mesiaca na mesiac, nevie čo robí. Našli jej nádor. Samozrejme tým Ťa nechcem strašiť,ale treba vylúčiť aj iné veci, ktoré by to mohli spôsobovať. Držím palce
@carter30 Nádory sú veľmi časté, najmä ak to príde “ z ničoho nič”. Duševné choroby majú počiatky často už v puberte, oni tiež neprídu len tak mirnix dirnix.
Bez liekov to nepôjde, co mu vlastne spustilo tu psychozu? Ja by som mu ich aj primiesala do jedla, keď sám odmieta.
Ja som psychicky ochorela. Bola som aj na psychiatrii a dostala som lieky. Zo začiatku som ich brala poctivo ale vnímala som, že to už nie som ja. Správala som sa iracionálne ale nevedela som to ovládať.
Nemohla som vyjsť z domu, prišla som o prácu...
Čo mi pomohlo? Psychiater mi položil jednu otázku. Viete príčinu toho, čo to mohlo spôsobiť?
Keďže ma lieky len tlmili a nič neriešili, začala som premýšľať , ako z toho von.
Lieky som vysadila a snažila zmeniť to, čo bolo príčinou, spúšťačom choroby.
Trvalo to dva roky. Ale stálo to zato.
Dnes je to 15 rokov a veľmi si dávam pozor, aby sa to neopakovalo.
Lieky sú dôležité, aby bral, inak sa psychóza môže vracať napr. keď bude mať silný stres...keď nechce lieky, nebolo by riešenie aby raz mesačne alebo raz za 3 mesiace chodil na injekciu, keď je to pri jeho diagnóze možné?
Máte mesačne babo? A toto vsetko sa kedy stalo s priateľom? Predpokladám, že ešte pred splodenim dieťaťa.... No bola by som veľmi opatrná, keď prestal brat lieky, tak by som sa bála o seba aj o dieťa.
Moja mama kedysi tak ochorela, mala velky stres v praci a sikanu, doma s otcom tiez nic moc, depresiu neriesila az sa dostala do paranoidnej psychozy... bola aj v nemocnici.. bola som malinka tak nepamatam ako sa z toho dostavala ale potom uz v zivote fungovala normalne. Ale dodnes berie lieky ale len malinko. Nemyslim si ze by ju nejako tlmili. To ta tlmi, meni ta choroba.
Tak ako ti rádia iné baby - lieky brať musí, a mala by si vedieť, o akú konkrétnu dg ide. Ak mu lieky nerobia dobre ( nadmerne utlmenie a spavost), povedať lekárovi, mal by zmeniť liečbu. Ono ten stav sa nezmeni.zo dňa na deň k lepšiemu, chce to veľa času, a veľa skúšania ( liekov, prípadne zmenu lekára, ak sa vám nezdá). Ale to zlepšenie možné je. Držím palce
Autorka tu včera dala príspevok, ale neodpísala ani raz.
Keď bude brať lieky všetko bude ok. Ja som v roku 2020 tiež skončila s psychozou v nemocnici. Od tej doby som si našla priateľa, teraz už manžela. Ja som začala medzi tým študovať VŠ, pracovala som v zahraničí (práca s ľuďmi), tetujem a kupujeme momentálne dom. Nemám to ľahké, lebo samozrejme pociťujem side efekty.. ale dá sa žiť aj s chorobou, nebudem klamať aj ja som už vysadila lieky pár krát, ale to nie je riešenie. Je to proste na celý život
@marsmykkok jeho otec ma bipolarnu poruchu
@unicornlady áno viem, bola som veľmi zaneprázdnená a chcela som si príspevky prečítať a reagovať na ne v kľude

Môjho snúbenca hospitalizovali pre akútnu psychózu. Robil vlastne všetko čo si predstavíte, keď sa povie, že sa niekto zbláznil - mal bludy, bizarné chovanie, v noci ako mátoha chodil, kričal nezmysly, podozrieval ma z vecí ktoré som neurobila, mal oči ako maniak, nejedol, za všetkým videl hrozbu, už začínal byť nebezpečný a bolo to celkovo veľmi desivé.
Pár mesiacov strávil na psychiatrii, odvtedy je úplne iný. Z liekov bol najprv silno tlmený, spomalený, jednu vec som mu musela opakovať 5x, aby to urobil. Veľmi pribral, skoro vôbec sa nehýbal. Bol priam prilepený k posteli. Iba spal. Ubíjalo ma to dívať sa naň. Podotýkam že to bol mimoriadne aktívny človek. Karate, yoga, fitko, futbal. Futbal dokonca hrával 15 rokov a bol talentovaný. Spoločenský, komunikatívny, veselý, dokázal sa porozprávať aj s bezdomovcami. Keď nám raz jeden taký klopal na dvere v aute a mal na mňa sexuálne poznámky, on iba ignoroval a v pokoji poznamenal, že je to vlastne chudák človek a že mu ho je veľmi ľúto. Nenechal sa ničím vyprovokovať. Skrátka úplne vyrovnaný, sebavedomý, mierumilovný, typ čo vidí v každom len to dobré. Plynule ovláda viac jazykov, mimoriadne inteligentný, príjemný, proste úplne slniečko.
A láme mi srdce keď sledujem aký je teraz. No najhoršie na tom je, že absolútne odmieta pomoc. Vysadil lieky, a veľa sa nezmenilo. Musím ho ťahať z postele, napomínať ho aby si poupratoval po sebe, aby sa osprchovať. Predtým ak si nevydrhol jazyk po umývaní zubov, neurobil si skincare a neosprchoval sa, ani nevkročil do spálne. Každé 3 týždne barber ktorý mu ešte aj upravil obočie, depiloval nos a uši. Po cvičení šiel do sauny, alebo na masáž. Keď som ho spoznala, dbal o seba poctivo, držal pôst tak že aj 3 dni nejedol. Bol to prejav, že je vnútorne zdravý. A jeho láskavosť ho robila ešte krajším.
Neviem si rady, hoci som mladšia o 8 rokov, mám pocit že som veľmi zostarla. Trápim sa preň. Chýba mi kto bol, a nemôžem mu to povedať lebo by to bolo ze ho nemilujem teraz. Pravda však je, že je to pre mňa depresívne. Jemne ho motivujem, nech sa ide so mnou prejsť, je však tvrdohlavý a keď to urobím nie tak jemne, urazí sa že ho neľúbim. Pritom ho milujem a keď bol na psychiatrii, každý deň som sa modlila za jeho návrat.
Je ľahko podráždený, neverí si, keď sa upravím ak ideme von, tvrdí že som attention seeker (toto totálne nesedí s jeho povahou) a proste nič, nič sa mu nechce. Dakedy naňho pozerám iba v šoku, že vysloví veci ktoré mu nie sú podobné. A je to preto tak ťažké. Akoby bol ďaleko, a pritom tu. Chýba mi kto bol. Bojím sa, že sa už nevráti do normálu. Máme mesačného synčeka, ktorého miluje, vraví ze iba preňho teraz žije. Je to jediné, čo ho prinúti vstať. Ale chcem, aby ho syn videl v jeho skutočnej povahe, nie túto bezduchú schránku.
Mali ste niekto blízkeho, čo takto psychicky ochorel? A vrátil sa do normálu?