Ako zvládnuť spolužitie so svokrou, keď to ohrozuje manželstvo?

Ja o mojej svokre napíšem raz knihu ako mi ubližovala. Ak chceš napíš mi súkromne viem co prežívaš ja som to sekla odišla od muža kvôli nej nech si zariadi priority keďže sa tváril že je všetko ok , bolo to strašne obdobie manželstvo sme zachránili nastavili pravidlá fungovania a odsťahovali sme sa mimo nej .. a všetko sa vyriešilo.

Ja tiez nevidim v tom ziadny problem, ziadny podstatny dovod si nenapisala, ak potrebujes nejaky cas pre seba, alebo sa ti nechce jej venovat, tak nech sa jej venuje tvoj muz.

Viem čo prežívas,prechádzala som skoro rovnakým životom.
Hovorím tomu 7 rokov v pekle. Až raz som si našla podnájom, pobalila sa a oznámila ,že buď ideme všetci preč ,alebo len ja s dieťaťom.
Dopadlo to dobre, už 5 rokov bývame inde a kúpili sme byt inde. Ten druhý sa predal.
Kebyže to neurobíme nie sme už spolu.
Okolie ťa nepochopi a aj manžel musí dospieť k tomu.
Držím palce a keď chces napis,lebo aj keď ťa druhí nechápu ,máš úplnú pravdu

Tým ,že ste si neurobili hneď od začiatku ako ti to bolo proti srsti hranice a pravidlá si práve svojim výbuchom spravila v rodine peklo. Svokra teraz nechápe čo sa deje , manžel je medzi dvoma mlynskými kameňmi a ty si za zlú. Na rozvod toto nie je. To je len tvoje sklamanie z celej situácie ,ktorá sa vyhrotila do nemilej scénky. No vysvetľovať teraz svokre po takom čase bude veľmi náročné aby sa neurazia a nebolo ešte horšie. Svokra nemá vysoký vek. Kľudne tu môže byť aj ďalších 20 rokov. A ak nemá žiadne záujmy či koníčky tak máš sa na čo tešiť. Tu len pekne zobrať rodinu na výlet. Ukázať jej že nie ste doma a bude to pravidelne. Porozprávať sa s manželom ako si to predstavuje on.

baby, ktoré ste to nezažili, tak to fakt nedokážete pochopiť.
Tu nejde o to, že jej neubližuje, nejde dokonca dovnútra, že čaká vonku. Pointa je tá, že čaká vonku, že už niečo čo by mohla si inak naplánovať, že sa musí zmeniť a brať už ohľad aj na ďaľšieho človeka. Že také to súkromie nie je.
Ja som už veľakrát vravela, že nejdem domov ale na .... /meno dediny/. Lebo som sa tam necítila ako doma. A to tiež nemôžem povedať, že som mala zlú svokru. Len takú, čo sa chcela ku všetkému tiež vyjadrovať, veľmi pomáhať, zachraňovať. Ale ja som typ človeka, ktorý musí dospieť k tomu, aby požiadal o pomoc, najprv sa to snažím urobiť svojimi silami a až keď to nejde, tak požiadam o pomoc.
Ísť vonku znamenalo, rýchly pohľad, či nikto nie je na ulici a rýchlo obliecť dieťa a ísť. Ak som mala šťastie, tak sa to zaobišlo bez zvyčajných rečí: " prečo si ho tak veľa/málo obliekla, a musíš ísť na prechádzku, už je tma/slnko, nemôžeš ho nechať tu spať,....."
ja viem, že chcela len pomáhať, ale ja som už tu pomoc nezvládala. Chcela som si robiť po svojom, bez stáleho vysvetľovania, prečo to tak robím.
V podstate to skončilo tým, že oni nechodia hore, lebo to maminka nechce a nie preto, že máme právo na súkromie. 😔
nie... žiadne vysvetľovanie nepomohlo... Snažila som sa vysvetliť, že potrebujem svoje súkromie, nech nechodí tak často, tak sa urazila pre istotu dva týždne vôbec neprišla, robila sa že sme vzduch, ohovárala ma babke, potom akoby sa nič nestalo, opäť v starých koľajách...
Ja som začala byť už alergická na všetko... Myslím si, že aj toto napomohlo ku krachu manželstva. Muž tomu nerozumel, ale pred rozhodovaním, že kde budeme bývať, bol komentár, že u našich vo vchode nie, lebo môj otec by bol u nás stále. Ale keď sa to týkalo jeho rodičov, tak už to bolo zabudnuté a bolo, že JA preháňam.

Kúpte svokre na Vianoce šteniatko. Malého psíka o ktorého sa bude starať, vyplní jej čas, nebude sama, bude s ním chodiť na prechádzky a nebude toľko času trávit u vás/s vami

@autor Ja ti úplne rozumiem, cez zimu berieme mamu k nám kvôli zdravotným problémom, je bez záľub, pasívna, s kamoškami ide len vtedy, keď sa oni ozvú, je naviazaná na nás, na mňa a môjho muža, "vyžaduje" čas tráviť s ňou, rozprávať sa atď. Keď idem niekde napríklad s kamoškami, je zjavné, že sa jej to nepáči, hoci nahlas nič nepovie, hľadá má v dome, keď som v nejakej inej izbe. Som z toho niekedy na nervy, a keď ideme raz za čas niekam s mužom, a necháme pristrazit deti, to môžu rovno ostať bez dozoru. Jednoducho ďalšie dieťa. Na druhej strane je mi jej ľúto, žiadna sestra si ju nevezme domov na zimu, občas jedna pomáha, že si ju vezme na víkend ale inak nič moc.
Cez leto býva sama v dome, je to cca 10-15 min od nás, to mám zas každý deň telefonát, kedy prídem.
O dennom stacionari s inými dôchodcami nechce ani počuť.
A samozrejme, vznikajú konflikty, lebo sa niekedy nezdrzim, a hocičo jej poviem, takže je to náročné a úplne ťa chápem.

Nechala si to zájsť dosť ďaleko. Neviem ,doteraz tam bola varená pecena a zrazu jej to chceš stopnúť. Prečo si si hneď neujasnila s mužom aj svokrou vaše fungovanie?

Ja som prišla o svokru vlani, a bola by som veľmi rada keby prišla k nám a rozprávali sme sa spolu. Nemám už ani mamu, je mi z toho smutno....

Pani , ne skuste sa rozvest , tim padom svokre ustupite miesto svoje. U mna tiez este horsia situacia , svokra zije s nama dom na nej , a muz maminkin sincek , u mba taka situacia ze len svokre zostalo lahnut medzi nama. A ja trpim ja bojujem ja muza ne dam. Lebo ked sme sami u nas vsetko super. Ked ona prijde od prijatela ku nam zas sa hadame. Ale aj tak muza jej ne dam. Treba bit silnou a kvapkat jej na hlavu , kral ma kralovnu, a ne mamu . U mna taky princip , bud ona mna alebo ja ju znicim. Ja vsetko jej robim napriek a ona mne tak i zijeme. Ale ona po porazke a dufam ze jej to dlho ne vidrzi.

Ako to dopadlo?