Ako zvládnuť starostlivosť o náročnú starkú?
Dobrý deň,
budem veľmi rada ak by niekto poradil, prípadne napísal svoju skúsenosť a spôsob ako danú situáciu riešil. Možno nám to pomôže trochu zvládnuť situáciu či nájsť nejaké riešenie, ktoré momentálne nevidíme.
Ja ako vnučka a dcéra už sa na toto nedokážem pozerať ako psychicky zničeni, vystresovaní sú moji rodičia ktorí sa starajú o otcovu mamu (92 rokov). A začína sa to prejavovať už i na ich zdravotnom stave. Babka býva sama v dome keďže okolo seba sa ako tak ešte dokáže postarať i keď už to začína byť pre ňu náročnejšie, čo samozrejme chápeme. Snaha bývať s ňou samozrejme bola, no naši to psychicky vydržali 2 mesiace a tak teraz každý jeden deň za ňou rodičia chodia takmer od rána do večera sú tam stále, mamina pracuje takže ona chodí ked môže. Samozrejme nesedia pri nej 10 hodín keďže treba robiť aj okolo domu aj upratať dom, v záhrade porobiť atď. Najväčší problém je v tom že babka si nič neváži nič jej nie je dobré za všetko len všetkých buzeruje, stále si mrmle ako ju všetko bolí a my to nevieme ako jej je, vyhadzuje na oči veci ktoré už sú dávno za nami. Doslova zneužíva mojich rodičov. Napr. Keď je sama dokáže cez seba prehodiť duchnu ako náhle prídu naši chce aby ju zakrývali. Aby jej lieky presekavali napoli lebo ich neprehltne no iný liek ktorý je 2x taký veľký zje bez problémov. Keď náhodu idú ráno ešte nakúpiť a prídu napr o 11 hneď medzi dverami ich sprdne de sa toľko seru kde doteraz boli. Akákoľvek snaha o komunikáciu proste je už o nervy. Taký jogurt nechce ale iný a mohla by som sa tu rozpisovať donekonečna.
Na mieste tvojich rodičov by mi ani nenapadlo ku nej chodiť každý deň..Fascinuje ma,ako tu skoro všetci píšu,ako je takéto správanie úplne normálne u starých ľudí a bla bla,ale by ma zaujímalo,ako by to zvládali ony,keby dennodenne boli X hodín s niekým,starali sa o neho a okrem buzerácie by si od neho nikdy pekného slová nevypočuli,veď z toho by bol každý už na prášky a psychicky v kybli. Ja by som obmedzila návštevy,iné by bolo,keby bola ležiaca a nevládna,ale ako si písala,ešte sa o seba dokáže postarať..Máme niečo podobné u svokrovcov,svokrina mama ma 87 rokov a je to povahovo niečo podobné,na svokru nikdy nemala pekného slova,stále ju buzeruje,kritizuje,nič,čo svokra urobí jej nie je dosť dobrá..Babka býva sama v 2-izbovom byte,svokra ma ešte sestru a majú to tak,že 2 týždne má službu u babky jedna,dva týždne druhá,ale počas tých 2 týždňov tam svokra ide väčšinou 2,max.3-krat,prinesú jej nákup,prinesú niečo navarené aj na 2 dni,upracú a vybavené..Keby tam svokra u babky sedela celé dni,tak by už podľa mňa bola na psychiatrii zavretá,jej mama je fakt hrozna povaha..Takže byť tvojimi rodičmi,obmedzim návštevy,prídem tam max.3-krat za týždeň na nevyhnutný čas,prinesiem jej nákup,prípadne navarené,upracem,porobim v záhrade čo treba a dovidenia..Možno sa babka potom trochu uvedomí,keď jej nebudú stále pri zadku,minimálne tvoji rodičia budú na tom psychicky určite lepšie..
Tiež si myslím že by sa veci dali robiť efektívnejšie......rodičia môžu prísť každý deň na 3-4 hodinky a potom si ísť po svojom.
Môžu prísť ráno, pripravia raňajky, obed a večeru jej nechajú v mikrovlnke (za tie 3-4 hodinky môžu porobiť všetko čo treba).
Porozprávať sa s ostatnými že je to aj ich mama a teda mali by priložiť ruku k dielu. Aspoň raz za čas zastúpiť rodičov.
Mali sme doma rovnakú situáciu, babka robila presne to čo píšeš a ešte viac. Otec sa o ňu staral, varil jej a ona sa bola schopná rozplakať, že také na obed nechce, sťažovala sa jeho súrodencom že sa o ňu nestará. Rukou rozotierala výkaly na obkladačky na wc a podobne. Otec to už nezvládal, mama to vzdala už dávno. Nakoniec sa otec rozhodol dať ju do domova dôchodcov. Nestihol to spraviť, babka zomrela. Musím povedať, že jej smrť bola vykúpenie pre celú našu rodinu a kto to nezažil nepochopí. My sme riešenie hľadali veľmi dlho, snažili sme sa ocinovi pomáhať aj my, jeho deti ale tiež sme to vzdali. Fungovali sme takto cca 4 roky. Držím palce a prajem veľa síl. Ten domov dôchodcov určite zvážte. Na mojom otcovi to nechali zdravotné následky dodnes.
Ešte dodám, že moja babka do teraz ľutuje, že nešla do DSS skôr. Neviem či je to súčasť stareckej demencie, ale mnohí stsrí ľudia sú vtedy veľmi panovační, rozkazovační a uhundraní. Nakoniec sú v DSS šťastní obaja. Majú sa tam s kým porozprávať, dá sa povedať, že so svojimi rovesníkmi, je o nich postarané, každý DSS ma zdravotné sestry, keď sa niečo stalo, hneď ich brali sanitkou do nemocnice na vyšetrenie. Možno by vaši viac pomohli situácii, keby zvoľnili prístup a návštevy by boli v režime ako má zvyšok rodiny. Potom by to asi aj babka pochopila.
Ale toto pochopí iba niekto, kto si takú situáciu zažil.
@tamitamitami a prisli by na to ze staci aj na dve.. a ked nemaju co upratovat staci aj na hodinu...
autorka, ty si predstav ze si stara, s plienkou, nevies behat ako srnka, ako si bola zvyknuta cely zivot, si komotna pomala a odkazana na to, ze niekto pride.. tiez by si bola nervozna, uhundrana :D
@simca06022011 my toto všetko chápeme preto s ňou trávime aj my dostatočny čas vnúčence s pravnucatami. Ale tiež je to súčasť staroby toto všetko a daň za vek ktoreho sa možno my ani nedožijeme. Keby ale človek vidí aspoň kúsok vďaky za to všetko a nie len tie hundrance 😅 možno by mal aspoň o kúsok viac energie a nebola by z toho celá rodina s nervami v kybli.
My mame doma nieco podobne,mam 90r babku,byba sama v byte,odmieta DSS aj opatrovatelku.nechce sa s nikym stretavat lebo ju vraj vsetci obtazuju ale zaroven vyplakava ze je sama.rodicia jej ponukli ze si ju vezmu k sebe,to odmietla lebo ona sa nikomu nebude prisposobovat a oni ju budu obtazovat svojou pritomnostou🤦♀️zaroven vyzaduje 24/7 opateru (nepotrebujr ale vyzaduje),neustale jej volat,alebo vola ona aj 20x za den-pritom otec tam chodi kazdy den.vyhraza sa ze zje lieky a otravi sa,vymysla si choroby,neustale bombarduje lekarov za hluposti a ti ju uz odmietaju aj vysetrit,casto je vulgarna aj na cudzich ludi😏
Sme v poradovniku do zariaddnia pre dochodcov,jednoducho uz nemoze zostat sama kvoli veku,lebo casto zabudne aj sporak vypnut ci vodu zastavit..
A nemohli by si vybaviť opatrovanie jeden z rodičov? Odísť z roboty.. Poberať opatrovateľský a dohodnúť sa aj na nejakej náhrade príjmu z dôchodku babky..
@macekovam myslim, ze to nie je riesenie, ked proste nemaju na to nervy.
máme 95 roč., ja hovorím že všetci "ľahneme popolom" len on tu zostane, čakať vďaku ani omylom, do DSS vôbec, opatrovateľku vôbec, lebo už ho nechceme, chceme aby zomrel, je pri zdravom rozume len sa chová ako rozmaznané decko, bývame neďaleko máme všade uňho kamery a zvonček na blízku opatrovateľskú službu v prípade potreby, ranajky mu podáme, obed, večeru, venujeme sa mu na striedačku, v celom byte sú kamery sledujeme na rozpis, okrem toho že je nevrlý tak hučí s TV že nikto pri ňom nevydrží
je to veľmi ťažká situácia. Starká má 92 rokov. Vo všetkej úcte a počestnosti, každý jeden z nás by chcel ostať doma. Osobne si myslím, že v dnešnej dobe romantická predstava....U vás, jedine zaplatiť opatrovateľku na väčšiu časť dňa. Osobne si myslím, že človek v tomto veku by nemal byť sám.
PS: to že starká hundre treba brať s rezervou ( i keď rozumiem tomu, že je to ťažké)
@mariska1989 kedysi mama mojej kamošky tiež “zaťala zuby”, keď si zobrala k sebe 90 ročnú babku. Babka bola podobnej povahy ako tuto babka zakladateľky, starala sa o ňu asi 5 rokov a totálne jej to podlomilo zdravie, vyčerpalo ju to, najmä psychicky, hoci sa neúnavne starala, po smrti babky sa zložila a dodnes sa z toho úplne nevyhrabala. Nastal istý druh vyhorenia, čo generácia našich mám a starých mám podľa mňa nepripúšťa, že ideš nad svoje kapacity.
Moja mama sa starala sama o svoju mamu ( moju babku),kedze otec nam medzitym zomrel a ja so sestrou sme boli na intrakoch mimo bydliska. Mama sa kazdy den strachovala,ci nenajde mamku mrtvu,ked sa vrati z prace domov. V noci malo co spala,lebo babku bolo treba polohovat a odniest na wecko...Mama rano do prace, poobede s babkou. Ja som sa neskor vydala,ostala na materskej. Starala som sa o babku cez den ja, mama chodila do prace...tak som mala aj babku,aj deti...nebolo to vzdy ruzove a ano,aj nasa babka sa spravala velmi podobne ako Vasa. Len moja,hoci nevladala chodit,presedela cele dni pri kociku s mojimi detmi...nikdy na to nezabudnem...mala svoje maniere,ale rozum jej fungoval...na wecko som ju vozila....takze rozumiem Vasej situacii...no cez niektore veci sa preniest da...
@namornicka áno aj to je pravda ale veľa závisí koľko kto znesie . No tu by som fakt vo veľkom asistenciu riešila . Tiež sme malí babku no nie v takom veku ale nedožitých 85 .tiež bola miestami hirsye jak dieťa , tvrdohlavá , vymýšľala s jedlom raz jedlo chutilo druhý raz už mi ho nenos a takto to šlo dlho ... Ale keď už človek myslí na minulosť až z detstva tak treba rátať že čas sa kráti .
Vychodisko je cez pracovne dni v tyzdni opatrovatelku z obce alebo sukromnu na par hodin, obedy na donasku a cez vikendy navsteva
vasich a prace okolo domu, tie tiez nie su na kazdy vikend si myslim, podla potreby cez tyzden odpratat sneh, resp. nieco neodkladne. Tvoji rodicia sa znicia pri nej, lebo je tak naucena z minulosti, treba mysliet aj na seba.
Pri tychto radách je veľmi vidieť ten rozdiel, kto to nezažil sa starať o starého človeka, doslova tí starí ľudia vysavajú životnú energiu, ja som si takto privyrabala ešte popri štúdiu VŠ cez leto a stačilo mi, vôbec sa nečudujem, že tí, ktorí to robili dlhodobo sa už z toho psychicky nevyhrabali. Také reči, že brat jednym uchom dnu a druhým von alebo že si to netreba brať k srdcu môžu písať iba ľudia bez skúseností.
Za mňa vybaviť opatrovateľku na 8 hodín cez den. Babka ma 90 koľko majú tvoji rodičia predpokladám že 70. Ľudia v 70tke bežne umierajú, vedia o tom tvoji rodičia? Viem že som odporná ale aby piatim ľudom ničila život jedna stara baba nie je ok. Mala umrieť ako všetci normálni ľudia do 90tky. Neumrela? Tak nech sa trápi dalej jej vec. Musíte si všetci upratat v hlavách. Videla som veľmi veľa ľudí ktorým jeden umierajuci človek zničil ich život a starobu vecsinou sa teda svojej staroby nedožili lebo ich ta polomrtvola odkraglovala.
@katkami123 ja už dlhšie uvazujem že si kupim velke farebne slúchadla a budem ich nosiť na hlave aj bez zvuku len aby videli že tie kecy nedávam.
Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za každú radu či skúsenosť. Skúsime poriešiť čím skôr opatrovateľku aspoň na pár hodín denne, dúfam že aspon kúsok to pomôže.
@autor Nechapem Naco 92 rocna si drzi zahradu na ktorej este cele dni musia robit dalsi dvaja ludia? Co tam pestuje? A co tam robia teraz v zime?
(keďže treba robiť aj okolo domu aj upratať dom, v záhrade porobiť atď.)…
Vidim riesenie v DDS, predat dom a z toho to financovat alebo z toho kupit garsonku a prestahovat babku niekde blizsie v tvojim rodicom.
Dalsie riesenie zrusit zahradu, najst opatrovatelku na 4 hodky denne. Vy tak na hodku vecer nakup, skontrolovat, porozpravat sa. Naco tam cele dni sediet, to je ako cakanie na smrt.
Opatrovatelka, stacionar trosku odbremenit rodicov. Toto robila pribuzna synovi az raz si povedal ze dost. Dal ju do zariadenia a frflala aj tam. Presne buzeracie za blbosti typu ze zle pokosil a polievka malo ochutena... On sa chcel venovat vnucatam a nie pocuvat nadavky.
O opatrovateľku môžeš požiadať mest(obec) alebo si môžeš niekoho nájsť len tak. Napríklad dajakú mamičku, čo už dáva dieťa do škôlky a ona je doma na rodičáku(čiže štát za ňu platí odvody).
Stari ludia su horsi ako deti v obdobi vzdoru- tam mas nadej ze sa to bude casom zlepsovat, u starych ludi je to len a len horsie. Obdivujem a sklanam sa pred ludmi, ktorí takych ludi opatruju. Mozno by pomohla ina cudzia opatrovatelka- tam by si mozno "nedovolila" to co k svojim detom.
Ono je to tak, že kto sa najviac stará ten je najhorší. My tiež máme starkú 93 ročnú, takže viem o čom hovorím. Rozpisovať sa nebudem lebo je to viac menej o tom istom čo v predošlých príspevkoch. Človek je na jednej strane rád že ich má, ale na druhej strane aspoň teda mňa, rozhovory s ňou psychicky vyčerpávajú. Všetko je zle, každý je zlý, niečo sa spravi je to zle, nespraví ešte horšie. Keď sa dozvie že sme boli napr v kine tak sa smeje na tom, ideme na chatu smeje sa že sme boli na dovolenke. Nuž čo už, bohužiaľ to patrí asi k tomu veku
My sme toto zažili s našou babkou, a najlepšie riešenie a jediné riešenie je dať ju do domova
Chcela by som sa vám veľmi pekne poďakovať za každú jednu radu a skúsenosť. Začali sme riešiť v obcí opatrovateľku na pár hodín denne tak dúfam že sa to vybaví čím skôr 🙂 a že zatiaľ to aspoň trošku pomôže a odľahčí to celú momentálnu situáciu. ☺️
Nech to dobre dopadne a hlavne, aj tvoji rodicia už nie sú 30-tnici, musia myslieť tiež na svoje zdravie a na oddych.

Ahoj, my sme to riešili DSS, tam ale nebola iná možnosť, lebo sa naozaj nemal kto starať. Môj dedo popil, takze sa veľmi DSS bránil, lebo nechcel prísť o svoj “komfort”, ale babka išla prvá, lebo mala veľké zdravotne problémy, padala z postele, aj z dedka psychické problémy, bola viac v nemocnici ako doma. Tým pádom, že bol potom dedo pár mesiacov sám, zmenil názor o 180 stupňov a zrazu chcel ísť uz aj on. Vaši robia chybu v tom, že babku denno-denne obskakuju, robia čo jej na očiach vidia, to sa popri praci nedá. Takze babka nemá dôvod na zmenu názory, keď jej je takto dobre. Babka by mala byt na chvíľu sama, aby pochopila, že očividne iná možnosť nie je. Lieky nech jej pripravia do organizera, toľko si ho otvoriť a užiť to dokáže uz aj sama, prikryt dekou sa tiež zvladne sama. Zároveň, jej stav sa bude iba zhorsivať, ak ju bude treba časom polohovať, meniť plienky, aby mala dozor 24/7, dá niekto z vasich výpoveď pre to v praci? Treba to babke vysvetlit a vaši tam môžu prísť kszdy 3. deň na hodinu s tým, že uz nevládzu, majú prácu a svoje povinnosti. Navyše, na DSS sú dlhé čakačky, aj 2 roky, rok aj pol. Aj keby ste papiere vypísali, môžete čakať ešte dlho predlho na voľne miesto. A to u starého človeka, uz včera bolo neskoro, take niečo odkladať.