Ako zvládnuť toxické rodinné vzťahy?

Ahojte chcela by som sa asi iba vyrozprávať mozno prečítať si iny pohľad na vec. S blízkou rodinou nemam dobre vzťahy, v skratke manipulácia, urážanie sa, vsetko musi byt podla nich inak trest tichom/ohovaranie v rodine. Rodicia a sestra žili v zahraničí ked som sa tehotna vydávala, iba muž a svedkovia kvoli tomu ze ked som nemohla volat celu rodinu nevolali sme nikoho. Urazili sa na mna a sestra sa so mnou mesiace nerozprávala. Vraj ako som sa mohla vydať bez mamy a sestry. Rodicia robili vzdy medzi nami rozdiely, sestra bola vzdy top a pomáhali jej a mna doteraz iba kritizujú. Po prvom porode ked som si vypočula ako robim vsetko nanič som sa prestala zdoverovat napr so spánkom dieťaťa alebo plačom lebo som za vsetko mohla ja. Po druhom porode sa na mna urazili ze som nechcela navstevy - rodicia boli v pôrodnici potom az ku koncu 600n. Mala byt v rodine detská oslava ked som bola druhý den po porode a urazili sa ze som nechcela ist ani nepustila staršie dieta. Sestra sa urazila na viac krat, ze nemohla prist do pôrodnice ani domov po porode, az ku koncu 600n sme ich zavolali na obed. Porod bol pre mna hrozne náročný dlhy vyvolavany, ťažko som to znášala keďže muž musel byt doma s dcérou. Maly sa skoro zadusil uz prišiel lekár na akútnu sekciu lebo malému padali ozvy niekoľko hodín ale nejak ho potom zo mna dostali. Proste som nechcela žiadne navstevy a chcela som byt nejaký cas iba s detmi a mužom. Mala som nejake zdravotne problémy v tehotenstve a od polovice aj lieky na tlak a mala som sa šetriť. Moja rodina mi robila stale nejake stresy, nútenie a tlak do návštev, mama mi v 8 mesiaci tehotenstva vynadala/vykricala ze sa o dcéru nestarám dobre-nevarim jej dobre a sposobujem zdravotne problémy (nie pravda). Prianie o pokoj počas 600n som komunikovala dopredu, rovnako som povedala ze kedykoľvek chcú vidiet deti je pre mna fajn možnosť ihrisko pri dome ze sa mozeme stretnut na chvilu. Podotýkam so staršou dcérou vzťah nemaju nikdy nekocikovali nepomáhali na ihrisku boli 2x ked mala dcéra rok a pol aj to iba ked som to navrhla ja. Nevadi mi to zvládli sme to s mužom sami iba pre obraz to píšem. Rodicia ma ohovárajú po rodine kvoli tej svadbe a tomu ze som nechcela cestovať k ním na navstevu s par tyzdnovym babom, sestra ma ohovára ze jej nedovolím vidiet deti pritom ona mi napisala ze so mnou skončila a zablokovala ma. Nevedela som jej vysvetliť ze sa necítim ani fyzicky ani psychicky dobre na navstevy. Nikto z nich sa nezaujímal ako sa mam alebo citim. Sestra mi napisala ze mna vidiet nechce iba si ponosiť maleho. Neviem ja nemam vobec chuť ju vidiet. Mam na nich strašnú zlosť a zároveň som hrozne smutná z toho ako do mna sli ako osy pred pôrodom aj po. Nikto nic ze ako to zvládam s detmi 1r9m a novorodenec. Otec medzi prvými otázkami po porode ze ci maly spi v postielke a preco ho nedám do kocika spat. Proste vzťahy medzi nami su dlhodobo nedobre a napäté. Mne je vyčítané ze sa so sestrou nebavim napriek tomu ze ona preukázala nulovú empatiu voči mne a ona ma zablokovala a nechcela si veci vydiskutovať. Viete velmi ma to trápi pretože ja ich vnútorne nechcem vidiet ani sa s nimi kontaktovať. Ked vidim správu mam kŕče v žalúdku, som stal ako klbko nervov co na mna zas vytiahnu. Vyčítajú mi ze tam nechcem prist spat s detmi na vikend (su velmi male +fajciarska domácnosť a necítim sa tam proste dobre). Ked poviem ze deti su male syn ma 10 týždňov a ze neviemnsi predstavit u nich prespať skrz kúpanie uspavanie atd proste nie. Tak oni začnú vyčítať ze u svokrovcov ci mozeme spat ked u nich nie. Je mi z toho velmi ťažko lebo mužova rodina je skvelá, tam sa citim ako doma, prijatá, pochopená, nezhadzovana a nekritizovana. Svokra ked mi napisala ze ma ma rada a ze je stastna ze som taka aka som som sa rozplakala. Kolko krat mi napíše aka som dobra mama a manželka a ze mi je vďačná ako sa dobre starám o deti a jej syna. Od mojich rodičov som nikdy nic take nepočula, práve naopak. Ja viem ze som dobra mama, snažím sa najviac ako viem aby mali moje deti šťastne detstvo, aby sa vedeli za seba postaviť a nemuseli udržiavať nasilu toxické vzťahy len preto ze je to rodina. Len sama neviem ako sa zachovať pri mojej rodine, keďže udržiavam tie vzťahy iba kvoli detom. Je pre mna velmi ťažké nieco povedat rodicom narovinu, vzdy sa rozplacem proste to psychicky nezvládnem. Moj názor nikdy nebol dôležitý a musela som sa naučiť byt ticho aby bol pokoj v rodine. Dakujem za prečítanie, neviem co som tým chcela vyriešiť no poteší ma nejaký názor mozno ludi co to maju s rodinou podobne 🙂