Aký vzťah si starí rodičia s vnúčatami vybudujú, taký budú mať. Súhlasíte?

Mam pocit, ze je to tak v kazdej rodine co poznam...vzdy sa jedna rodina starkych zaujima viac o vnucata ako druha. A potom sa cuduju. Nie je sa comu. Nevytvorili si vztah, tak tam proste nie je. Nutit deti, toboz ak su dospele, povazujem za hlupost. Skor im vysvetlit, ze je dedko osamely a sem tam by ho mohli potesit navstevou...ale laska sa nasilu vynutit neda. Ani ta k dedkovi. A manzel nech ti nic nevycita, su to aj jeho deti a jeho rodicia, mohol/moze to riesit aj on...nie obvinovat teba. Ake jednoduche...

asi tak..... ☹ ale ak ukazes sovjim detom ze sa ty dokazes postarat o deda resp.ho navstivit mozno aj spolu s nimi....aj ked bol aky bol-oni to uvidia a na starost sa postaraju oni o teba -treba ist prikladom

vztah stary rodic - vnuca podla mna ovplyvnuje velmi vela faktorov: vzdialenost, vztah rodicov ku svokrovcom atd atd. Neda sa zovseobecnovat. Mna vsak na tvojom prispevku najviac zaraza ze manzel nieco vycita tebe. Ked mu to vadi tak nech to riesi on. Nech sa on porozprava s detmi, nech on ide za otcom a ukase vasim detom co od nich chce. Ty by si vycitala tvojmu muzovi ze deti nechodia za tvojimi rodicmi? Ja by som muzovi pomohla, podporila ho, ale nechala by som to hlavne na neho.
Inac, verim ze aj sa vztahy daju zlepsit aj po istej dobe. Ale musi byt zaujem na oboch stranach

Tomu sa hovori Kto co seje to bude žať

Ak sa stari rodicia o nich nezaujima v case ked o nich vnucata stali tak potom co chcu teraz ? Oni su dospeli a oni sa mali snazit budovat si vztah s vnucatom ..
A neni to len matke ci otcovi ... co ak stari rodicia robia velke rozdiely jedno vnuca bravaju na zahranicne dovolenky a druhe nevezmu ani na zmrzlinu?

Proste vztah sa musi pestovat a to nejde len pri zaujme z jednej strany ... Deti nenutim ani dospelych by som nenutila
a ked sa bude manzel alebo dedko stazovat pripomenut ze nech si vola tie druhe vnucence, ktorym sa on venoval. Naco teraz vola k sebe tie odstrkovane a nechcene? Leda ze sa im chce ospravedlnit... lebo oni boli deti a on dospely ked sa to dialo.

nechápem , prečo to manžel vyčíta tebe. Boli/sú to jeho rodičia a aj jeho deti. Keď mal taký záujem na tom, aby tam chodili, mal ich tam brať a snažiť sa on , aby sa vybudoval vzťah. Teraz by som povedala manželovi nech sa s deťmi porozpráva on. Ja by som ich teda do ničoho nenútila, lebo aj deti si určite všimli, že k ostatným vnúčatám sa správali inak.....a to sa mohlo deti veľmi dotknúť.

no bohužiaľ, čo dedo zasial, to teraz žne 😒 😒 😒 😒 . Nech sa manžel s týmto láskavo na teba neobracia, tebe tiež nebolo príjemné, keď boli vaše deti prehliadané a v popredí boli ostatné vnúčatá . Nech sa realizuje dedko s nimi. S deťmi by som sa porozprávala, vysvetlila by som im, ako sa asi cíti starý, osamelý človek, ale rozhodnutie nechaj na nich a rešpektuj ho, tvoj manžel tiež.

Uplne suhlasim mne moja starka ako desatrocnej povedala ze som ku..a a nas vztah?nevidela som ju asi 6-7rokov chodila som tam mozno raz za rok co chcela to mala v decembri zomrela a mne to neprislo neak extra luto zato druha starka bola anjel chyba mi kazdy den pomaly 15rokov

Nedá sa nanútiť láska. Dokonca ani záujem. Aj mne teta vyvolávala, prečo nechodím k babke (môj otec už nežije) že je osamelá. No a? Čo mňa je do toho? Pre mňa je to neznáma osoba. Ako decko som tam bola minimálne. Záujem žiadny a deti boli preňu len starosť ak nie priam utrpenie. Aj to každému na počkanie hovorila. Takže ak potrebovala niečo nakúpiť a doviezť, tak som to urobila ale vtedy, keď to vyhovuje mne, ja nie som služba "potraviny domov". A tým to haslo, zložila som veci a išla hajde. Vraj čo by ma to stálo, keby som sa s ňou chvíľu porozprávala, zašla na obed a na kávu. No stálo by ma to môj drahocenný čas, ktorý nechcem mrhať na ľudí, ktorí o mňa do istého času ani nezakopli. Tiež by ma to stálo nervy a duševnú pohodu, pretože ak niekto dokáže vycicať energiu je to moja babka. Deti sú investícia. Ona neinvestovala lásku ani do vlastných detí, takže ani na vnúčatá neostalo.

Donútit dospelé deti sa nedá nijako. Ak to tak necítia tak ich nepresvedčiš. Skusila by som im iba vysvetlit, že aj ked možno nemaju až taký vztah k dedovi, nech sa z času na čas prekonaju, že niekedy je lepšie ak budu oni "vacsimi a mudrejšimi" lebo že aj dedo tu nemusí byt dlho a aby im potom nebolo luto, že už nebudu moct na tu navstevu ist.
Ak to maju tak, že by im nechýbal ani keby zomrel tak to potom neovplyvniš, to je absencia vztahu a za to si bohužial možu starí rodičia sami. Ja som mala užasných starých rodičov a volam si s nimi denne, s jednou stranou. Z druhej strany mam iba babku, ktorá bola fajn ked som bola dieta, ale ako som odišla na VŠ mi nikdy nezavolala, ja som zozačiatku volala, aj navstevovala ale po rokoch ma to omrzelo, že iba moja iniciatíva. Chapem, že človek je starý ale ked jedna starká nedokáže ked prežit bez toho aby vedela ako sa máme tak sa to asi da. A manžel nech im to nevyčíta, nech chodí prvom rade on tam a ked dedo chce aby prišli vnučence nech im to povie, nech im zavola. Najhošie je ked to budete riešiet cez viac osob, typu, že chodte tam lebo starký chce, to nie, ja tiež mam rada ked mi to človek povie ten čo to chce a nie cez iné osoby 🙂

@svano suhlasim s tym, ze laska sa neda nanutit. Ale nesuhlasim s tym, ze za vzniknuty stav moze vylucne ten chudak dedo. Na problemy vo vztahu treba vzdy dve strany. A nikdy, naozaj nikdy, nie je vinovata len ta jedna.

Si si napriklad ista, ze je to iba o dedovi a k tebe (alebo k tvojim rodicom) by sa synovia zachovali inak? Alebo otazka, preco svokrovci nejavili zrovna zaujem o tie tvoje deti? Velmi lahko moze byt na chybe aj povaha vnukov a ked pride rad na teba, tak ta budu mat na haku tak isto. Vobec by som nebola prekvapena, keby sa scenar zopakoval, len neviem, na koho to zvalis potom. Synom by ste mali skusit dohovorit, ze co je to rodina. Hlavne vo vlastnom zaujme. Donutit ale nedonutite.

Poviem ti to z mojej vlastnej skusenosti. Vztah k starym rodicom (teda hlavne k mojej babke) nemam vazne ziadny. Ako decka sme tam uz neznasali chodit- bolo to pre nas ako za trest a ďto sme tam fakt chodili kazdu chvilu, avsak babka vela daval nasim bratrancom a seternici po tajomky a este im povedala ze utekajte si schovat, aby sme to ja s bratom nevideli - to som samozrejme vtedy nevedela (povedala mi to az v dospelosti mamka, ktorej pri takychto situaciach vzdy trhalo srdce. Ja si pamatam vzdy ked som bola mala tak som si vycitala ze babku nemam rada (teraz viem, ze to bol iba "odraz jej osoby v zdrkadle a mohla za to ona"), ked sme tam boli nevravim postarala sa navarila buchiet narobila, ale nikdy to nebolo take- uprimne a s laskou. Ked som bola aj statsia- od cca15 vyssie vzdy ked sme prisli skritizovala noje vlasy ci uz farbu ci dlzku, vzdy to bolo zle (pritom som neexperimentovala s farbami ze by som mala vlasy zelene, ruzove atd len normalne odtiene), vzdy som bola pre nu tucna.... No a teraz mam ja deti... Starsia k nim chodi s mojimi rodicmi (chodi tam rada- ona chodi rada ku kazdemu, uvidime ked bude starsia zatial ma iba 3 roky. A dvojicky tam bili prvy krat pred 2. Narodeninami (tym je to tiez jedno🙂). Ale ja osobne tam nechodim, iba koli tomu, ze musim- ze sa to patri. doslova odpocitavam sekundy, samozrejme velke teatro usmevov a vsetkeho musi byt... Stastna som ked z tadial vypadneme je to cele falosne a na silu (aspon som rada ze nas Dedo sa tesi mojim detom on ma vzdy dojme- on ma srdce na spravnom mieste, ma slzy v ociach vzdy ked nas vidi). Najviac ma mrzi ze vlastna babka neprisla ani ku mne na 30ku. (Nevhodi na ziadne narodeniny ale myslela som ze na okruhliny pridu- bez darcekov bez vsetkeho, len zazelat vsetko dobre, posediet, dat si zakusok a kavu (ja si na dary nepotrpim). Nuz takze je to tak ako si kto zaseje, tak ma. Moje decka napriklad svokrovciv zboznuju a to ich vidia iba par krat do roka lebo byvaju 450km od nas, takze chodia tak raz za 3 mesiace (svokor castejsie ue na dochodku). Manzelovi treba povedat, ze deti maju vlastny rozum- nech sa s nimi porozprava on. Nutit by som ich nenutila k nicomu

mala som len starkych z otcovej strany- dedo som myslela ze nezije nikdy sa o no nevypravalo,az ked tatka zomrel som sa dozvedela ze zije len nema zaujem .. a babka- ta vzdy uprednostnovala zvysne vnucata,,, mna vnimala ale to bolo asi vsetko.. no napriek tomu som tam s otcom zo slusnosti chodila... ale len do puberty potom uz samozrejme nie a nik ma nenutil .. ked tatka umrel ona sla par rokov na to do starobinca a tam zostala sama-jej milovane vnucata sa na u vykaslali a nemaju cas synovia to iste.. ja za nou zajdem ked som doma na sk co je raz za rok a aj to stale len spomyna na svoje milovane vnucata a vdaka demencii i mna pomenuva sem tam Simonka-co je jej druha vnucka a nie ja.. no co uz s nou.. ja mam svedomie ciste ze som ju pozrela ona rada ze tam dakto je a aspon ju moja mala videla i ked si ju pamatat nebude ... kto co chce to ma...

súhlasím. Moje deti majú takýto vlažný vzťah k svokrovcom, hoci bývame cca 300 metrov od seba. Svokra je komplikovaná osoba a počas 20 rokov, čo som s mojim mužom, vždy, keď sme s ňou mali problém my /jedno z akého dôvodu/, prestala komunikovať so svojimi jedinými /v tom čase/ vnukmi. Jednoducho ich aj dva roky nevidela, potom ako sa s mojim mužom a svojim synom udobrila, znova akoby sa nič nestalo, venovala sa deťom. Keď bola pre nich babkou /t.j. ked sa nehnevala/, bola im naozaj dobrou babkou, brala ich na výlety, mala na nich trpezlivosť, venovala sa im, starala sa, mali ju radi. O to horšie, ked sa zrazu odula a deti boli ešte malé, vysvetliť im, prečo zrazu babka nepríde, ani na vianoce, ani na narodeniny a meniny. Jednoducho, nič, ani sms. Ja som to s ňou viackrát preberala a žiadala som ju, aby do našich dospeláckych problémov neťahala deti - nič nepomohlo. Aj teraz, jeden syn mal 20, druhý 18 a babka s dedom ani obraz, ani zvuk... Postupne si zvykli a prestali to riešiť, ja tiež. Ale naozaj neviem, ako by som ich nútila ak sami nebudú mať potrebu, navštevovať a starať sa o týchto starých rodičov. A nesúhlasim s maslenkou47, k mojim rodičom majú krásny vzťah, otec je vozíčkar a bez toho, aby som ich posielala za nim chodia a postarajú sa, sú starostliví sami od seba - idú s nim von, prikryjú dekou a pod.
Bohužiaľ, i v rodine sa nájdu zakomplexovaní ľudia, ktorí si svoje frustrácie riešia cez deti - cez deti trestajú ich rodičov a okolie, a tým nemyslím len moju svokru, robí to aj moja kmotra, na škodu sebe i svojim deťom.

Ahojte neda mi aby som neprispela sem, tato tema je stvorena jak premna, 😢 ani moje deti nerada chodia k mojim rodicom, uz len k mamine, lebo otec ten zomrel v lani ,nas otec bol vzdy taky chladni z mojimi detmi aj bratovimi, ale sestrine deti zboznoval, dal by prenich aj zivot ale nase deti to vzdy pocitili ze ich starky nema rad, a teraz ked uz neni tak sestrine deti zacinaju vystrcat rozky ,a mamina im to dovoli nezakazuje im aby sa spravali ako vnucata, oni nie oni si myslia ze ich moj otec miloval tak maju vecsiu moc u maminy ako my jej deti. viem aj to ze to mamina je navine ze to dovoli a nespravi nic preto aby ich usmernila. a kvoli nim som teraz z maminou pohnevana. aj som jej povedala vies co mamina? ked vnucka ti je viac ako ja tak ja sem nemusim ani chodit, a ani som tam nebola skoro 1rok. ale stary rodicia vedia spravit neplech to je 100 percentne 😢

Ahojte, no u nás to tiež bola kapitola sama o sebe, ja som môjho prvého muža vyhodila ešte ako tehotná, lebo ma podvádzal, potom sa po roku ku mne vrátil, lebo som mu chcela dať kôli synovi šancu, ale nevyšlo to, nedalo sa mi mu odpustiť, lebo ma nechal v štichu, keď som ho najviac potrebovala, boli sme spolu asi 3 roky, a potom definitívne rozvod. Moji bývalí svokrovci bývali asi 15 m od plota školského dvora, kam chodil môj syn a nikdy neboli po neho v družine, a pritom by mi to pomohlo, lebo som sa mala čo obracať, keď som bola so synom sama. Dnes má syn takmer 19, jeho starému otcovi museli amputovať prsty na nohách, majú veľký dom - víkendový, kam potrebujú pomoc a hundrú, že im má chodiť vnuk pomáhať, ale ja nevidím najmenší dôvod, a on nemá k nim vôbec žiadny vzťah, takže tam ani nechce chodiť, o pomoci ani nehovorím. Po minulé roky tam chodil asi 3 x do roka, a teraz tam nebol asi 1,5 roka. Len si zavolajú, aj to musí volať on, keď už mu jeho otec dohovorí. Takže úplne súhlasím, že vzťah starí rodičia a vnúčatá sa buduje roky...