Babka a vnúčatá
Ahojte, aj vy máte také necitlivé , alebo ako to nazvať, svokry, alebo mamy ? Hlavne čo sa týka vnúčat, že nevidím žiadny reálny záujem o vnúčatá, ani ich von alebo na výlet zobrať, ani sa s nimi niečo zahrať. Proste akoby ani neexistovali ? Ale potom vyplakávajú ako málo vidia vnúčatá, že tam skoro vôbec nechodíme, ale však načo, keď neni záujem a aspoň s detmi si ideme na výlet a užijeme si ten víkend naplno, ako sedieť niekde kde si ich ani nevšimnú.
Dá sa to nejako zmeniť ? Alebo má to niekto tiež tak ? Chodili by ste tam nejako pravidelne ak by to bolo takto ?
Ako moja svokra. Čo by moja mamka dala za to, aby bola so svojimi vnúčatami.Skypujeme každučký deň, aby ho aspoň videla. Ja aj sestra žijeme v zahraničí, takže naše deti majú k dispozícii len babky z druhých strán. Tá "naša" nemá záujem. Pre ňu je problém dozrieť na malého aj na hodinu, keď potrebujem ísť k lekárovi. Zvykla som si teda všade brať aj drobca so sebou. Lekár, fitko, nákupy, bazén. Vždy dvojka.
Ja si to neviem predstavit. U nas z oboch stran je zaujem. Ja urcite tiez budem chciet vidiet svoje vnucatka. A co s nimi robi ked ste tam?
My mame z oboch stran take babky a prezili sme to, skor to skodi im, ako nam. My si vieme zivot zorganizovat plnohodnotne aj bez nich a nareky, ze nas casto nevidia povazujem za falosne, keby sa zaujimali, tak by videli aj kazdy tyzden. Ja si neviem predstavit, ze by som raz taka babka bola, ale viem, ze to nie je nic vynimocne, su take, zmenit sa sotva daju a postupne to cloveka aj prestane trapit.
viem si to predstavit, pretoze to tak bohuzial mame z muzovej strany. akoze su aj svetle chvile, ale vacsinou je to uplny nezaujem. zo zaciatku som mala aj snahu nieco s tym robit, ale uvedomila som si po niekolkych pokusoch, ze to vyznam nema. musi chciet aj druha strana a tam ten zaujem proste chyba.
Casto tu na MK citam ze babky nemaju zaujem, obtazuje ich kontakt s vnucatami atd. Je to velmi smutne a fakt nvm preco to tak je. Ja som mala milujuce a starostlivé babky, moie deti ich maju a myslim ze aj ja sama budem super babka. Neviem si predstaviť ze by to malo byt inak.
ako sa vravi nova doba. najlepsie je vyplakavat ale realne preto nieco urobit, ani za toho pana. tak potom sa niet co cudovat, ze tie vztahy stoja za gros.
poznám to, a nie, nezmení sa to. Ak teda dotyčný starý rodič nechce... Prestala som čokoľvek čakať, návštevy zrušila a žijeme aj bez nich. A deťom v istom veku aj tak došlo ako to bolo. Aspoň z mojej strany majú starí rodičia záujem.
Bohužiaľ moja svokra je rovnaká vyplakava ako málo je s menšou, staršiu učí v škôlke tak s nou je stále. Býva asi 5 min od nás keď jej hovorím ze však prídi na kávu tak počúvam ako ona nemá čas koľko má doma práce aj že toho má veľa v škôlke, úprimne už to neriešim. Moja mama býva 100km od nás keby mohla by tu bola u nás stále, alebo by si ich zobrala na víkend len moje decká samé tam nechcú musím tam aj ja chodiť a to sa mi nechce 😅.
Ano, my to tak mame zo strany mojich rodicov. Stale by chceli, aby sme k nim chodili, ale ked prideme, tak zaujem minimalny. Tiez nas to velakrat zamrzi, ale uz sme si na to zvykli. Navstevujeme ich cca 1-2x mesacne. A zo strany manzela uz mame len svokra, ktory sa ani len netaji tym, ze ho pritomnost malych deti obmedzuje a otravuje. Tak sa s nim stretavame par krat rocne.
či budeš chodiť je na tebe, ale rozhodne nečakaj že sa zmenia - žite svoj život a hotovo. Kto chce, sa pridá...
Taký pekný príklad - svokrovci tiež nariekali, a napriek tomu, že bývali od nás 4 km, tak nikdy neprišli hoci sme ich volali. Môj otec, keď cestoval 12 hodín zo zahraničia sa vždy zastavil aspoň na hodinku a až potom išiel domov. Mama by dala aj posledné keď vidí, že dačo potrebujú. Vrátane času teda...
Tak u nás je to aj aj. Svokra radšej navarí, natlači do nich aj keď nemajú hlad, ale hrať sa s nimi nevie.
Moja mama sa zas s nimi rada hrá. Takže u nás je oboje.
Ale ako spomínam, tak spomínam, naše babky sa s nami tiež nehrali. Nikdy. Ale vidieť nás chceli, videli a bolo dobre. Takže asi takto si to predstavujú aj vaši, vidieť, ale nemáte robotu s nimi. Žiaľ.
Áno, máme to tak. Naša 9-ročná dcérka je pre mojich svokrovcov vzduch, od narodenia. Nikdy si ju nevzali ani na jediný deň, nikdy ju nevzali na žiadny výlet. Nemajú záujem sa stretávať, nezaujímajú sa, ako sa jej darí. Sú pre nich dôležití iba kamaráti a zvyšní súrodenci s deťmi. Nechápem, ako to môže ľudská bytosť takto robiť, že jedného preferuje a druhého ignoruje. Pritom naša dcérka je ich biologická vnučka, narodená v manželstve, nie je vyženená. V okolí mám aj rozvedené maminky, ktorých rodičia od nových partnerov milujú nevlastné vnúča a prijali ho do rodiny za svoje.
Nie, nedá sa to zmeniť, sám ich syn - môj muž, ich obhajuje, že treba pomáhať jeho ostatným súrodencom a ich deťom. Vôbec mu nevadí a ani ho nebolí, ako našu dcérku odstrkujú. Pritom ja mám už iba otca, lebo maminka, ktorá našu dcérku milovala, nám zomrela, keď mala malá 3 roky. A otec sa stará aj o prababičku (teda spolu so mnou), takže nemá priestor na to, aby vynahradil mojej dcérke chýbajúcu pozornosť a lásku z druhej strany rodiny. Trápi ma to. Niekedy menej, niekedy viac. Ale život nie je spravodlivý. Nezmením to, keď sa tým budem zožierať. No som si istá, že raz, keď bude treba jednému z nich utierať stareckú okandenú riť, tak nás začnú kontaktovať. Ale aké požičaj, také vráť...
Inak keď rozmýšľam, ani so mnou sa starké nehrávali, ale vtedy reálne nebolo času.. samé prišli raz do roka ale keď sme prišli my, tak mali nachystané kadečo, rozprávali sme sa, so starou mamou cez letné prázdniny na výlety, hrali sme karty, robili mnoho vecí spolu...a tam vzťah bol.
Dnes sú aj rôzne vymoženosti, aj čas, aj auto má takmer každý ale napriek tomu sa nedá a prázdne reči ešte žiaden vzťah nestvorili...
u nas nie z obidvoch stran je zaujem o vnucata niekedy aj moc :D :D ale nie v dobrom,,,ale ak nie su zvyknuty sa hrat neviem niekto mozno neni typ ze sa hrat s detmi nieze by ich nemaali radi
.
Ja som babka uz 10 rokov. Za ten cas mam dalsie 3 vnucata. Vsetky u nas, v meste. Uz som vela krat pisala tu do diskusii, co pre nich robim. Preto sa nebudem opakovat😉
Ak uvediem, ze by som za nich aj dychala, vyjadrim tym vsetko😀
No mne pripadá smiešne ze každá tu píše ze len svokrovci nemajú záujem. Druhí starí rodicia áno.
@bagre no nasi babkovci a dedkovci sa s vnucatami.ani nehraju, ale ani nerozpravaju. Ze by sa ich opytali ako bolo v skolke, skole, co zaujimave prezili, ako sa maju...nic. Proste len navarene do aleluja je vzdy a aj kolac napeceny, sladkosti nakupene, a to je vsetko co vedia ponuknut tym detom. Viem ze niektori nie su typy na hranie, ale to ze s nimi ani nekomunikuju mi pride smutne. Max sa zasmeju ked deti vymyslia nieco vtipne a pridu sa ukazat.
@slavkajurko tak to tu vobec vsetky nevravia na svokru, vsak aj na vlastnych rodicov, niektori na oboch starych rodicov.
Ja mam taku svokru, uplne ,,dlabe" na nasu dceru a na nas vlastne tiez...ale uz ma.to netrapi, zo zaciatku to bolo mne velmi lutp kvoli dcere, ale dnes uz to neriesim
Máme z mužovej strany. Nevadi, aspoň nie sme nikomu dlžníkmi
Aj u nás to tak je, ani moja matka a ani z exovej strany, nič, nula bodov, ale je mi to jedno, chodíme si kade tade a podla seba, nič by nám do života nedali, a takto mame super zážitky, z rôznych výletov, víkendových pobytov atď. Mame super partiu, spolu travmie čas.
Čiže ich predstava je, že tam budete jazdiť x kilometrov a potom naháňať deti po dome, aby nieco nezničili, nezhodili, len aby sa ony mohli pochváliť pred susedmi že "mladí prišli"?
Tak ono treba možno pátrať v ich minulosti. Z mojej rodiny mám skúsenosť, že kto zažil pomerne uvoľnenú výchovu plnú lásky, vie sa s deťmi viac "bláznit" a hrať. Ako ti, čo mali studený odchov. Aký majú vek a zdravotný stav? To tiež môže hrať rolu.
no veď preto som písala, že ani so mnou sa síce nehrali ale napriek tomu vzťah vybudovali... dodnes mám v pamäti vôňu kvetov zo záhrady, chuť pudingu ktorý robila starká a v ňom vždy zapichnutá fialová lyžička, koľko sme sa spolu nasmiali
@bagre ved toto, ze da sa aj takto jednoducho vybudovat krasny vztah.u nas tiez jedna babka, bola chora, nevladala ale vzdy sme s nou radi isli na dvor pomahat k sliepkam, zajacom, na nedaleke ihrisko, kazde rano ku nej do postele sa rozpravat, vecer tiez, cez den nas vozilauz ako velkacov na takom kociku a ucila riekanky...ale nevypekala a ani nevyvarala, s nami tam chodili rodicia, bo nevladala starat sa o nas.
Nie. Ja si to neviem predstaviť, že by som nemala záujem o vnúčatá a mám ich len dve, ale musím aspoň každý druhý deň vedieť ako sa majú a pritom žijú v inom meste, dokonca v prihraničnom inom štáte. S jedným som počas týždňa každý deň, lebo chodím s ním do školy a pre u do školy,ale zas je pravda, že do výchovy sa im nestarám a takto nám to funguje super.