Bežne muži takto komunikujú?

Milé žienky.
potrebujem sa vam zdôverit s mojim dlhoročnym problemom, nakoľko som na materskej dovolenke, nestretavam sa s ľudmi veľmi a nemam sa s kym porozpravat. navyse kamaratky nechcem zaťažovat mojimi problemamy. Len niekedy sa zamyslam nad sebou, či ja som ta "nenormalna", tak potrebujem vedieť vas nazor.
Ide o komunikaciu = nekomunikaciu s mojim možom, ktora ma už neskutočne ubíja. Moj muž je veľmi vyrečný, ale len medzi cudzimi ľudmi, doma len ked može rozpravat o nejakej jeho obľubenej teme (peniaze napr.) a može mať monolog. Komunikacia co sa tyka pocitov, bežneho života, zaujimavostí o znamych ľudoch, problemoch, radostiach, to je absolutne mimo neho. Akonahle začnem temu tykajúcu sa druhych ľudi, tak ohovaram. Akonahle spomeniem moje obavy z niecoho, tak mam prednasku, ze sa len obavam a strachujem a vsade vidim len choroby a ze ludia su zli. Odsudzuje ma aj za rozhovory, ktore vediem s mamou, sestrou. Napr. spomenieme ze znama je nezamestnana, a podla neho sme zas len ohovarali,nic ine nevieme cela rodina...
Nasa komunikacia sa obmedzila len na kratke spravy cez Wapp v style "co dnes, ake ma povinnosti". Doma je malo a ked aj je, vacsinou pozera len do mobilu, to som si uz zvykla.
Na co si vsak nedokažem zvyknut je, že požaduje odomna aby som mu na jeho otazky odpovedala sturucne Ano, Nie. Tak napr. vcera sa ma spytal, či beriem na nakup aj syna. Na co som mu odpovedala, že dnes nie, pretože nemam silu ani čas ho nahanať, aby sa obliekal. Zase prednaska že na toto sa ma nepytal aby som sa zase stažovala, chcel len jednoznačnu odpoved Ano, Nie. Ked mu poviem, že toto nie je normalne takto komunikovat, že ja nie som nejaky pocitac, kde odkliknes odpoved ano /nie. Naco mam zas prednasku že sa snazi predchadzat nedorozumeniam, nakolko ja neviem komunikovat jasne a mam mu zopakovat jeho dve otazky pocas cesty autom co mi dal, co som si samozrejme nepamatala /taku absurditu/ takze zase som bola zla, lebo neviem ludi pocuvat a vnimat.
Ked chce sex, tak si nahy lahne do postele alebo na gauc a caka. Ked to "akože" nepochopim, tak este urazeny ze aka som nechapava...
Pride mi ako z inej planety. Alebo je to bezne, že muži takto komunikuju? niekedy sa pristihnem, že mu nepoviem uz ani dolezite veci, nakolko som neni zvyknuta sa s nim rozpravat resp nemam naladu na jeho reakcie ktore su mi vzdy proti voli.
Je velmi veriaci clovek , stale chodi do kostola, pomaha ludom, cita biblicke texty, biblicke filmy pozera a taketo zakladne veci mu uplne unikaju.
Snazila som sa vela krat zachranit manzelstvo, nevsimat si to, byt ticho, neriesit, nekritizovat ale vzdy po urcitej dobe zase vybuchnem lebo jednoducho nedokazem takto ticho existovat a stale sa hadat a vytvarat tak detom antirodinne prostredie a zly priklad.
Stretli ste sa niekto s takymto spravanim? co si o tom myslite? da sa na to zvyknut? da sa vobec zit s takym clovekom?