Bili vás rodičia v detstve?

@danulicek chápem.. je to ťažké, som rada ze si sa z toho dostala ♥️

@domak2 ja som mala kamarátku v paneláku a mama po nej hodila dreváky vtedy boli moderné na tenkých ihličkových opätkoch na telocviku mi ukázala cez pol chrbta dlhu krvavú ranu

ano, malu aj s varechou a velku som dostala facku ked som nechcela ist do kostola!

Áno. Svoje dieťa preto nebijem, ani nevrieskam po nej.

Nikdy ma rodicia nebili. Ziadna facka, bitka, ziadne klacanie v kute.
Zaujimave, ako si to dospele deti ospravedlnuju, ze ved sme si zasluzili. Asi to boli extra besne a neposlusne deti. Neviem, my sme taki neboli ani deti som nemala besne, cize telesnym trestom nerozumiem.

Ja jej za to ďakujem

@luccija och, chuda. Co som ja videla, tak to boli len tie makke penové aspoň. Len som nikdy nevedela čo mám počas tej trapnej interakcie robiť, tak som len stala a cumela 😅

@0silvia0 väčšinou ľudia, ktorí ešte za bitky ďakujú svojim rodičom robia to isté svojim deťom. Môj otec tiež vždy hovoril, že aj jeho tato bil, tak aj on bije svoje deti. Berú to ako normálnu vec. Ja im určite za to nikdy nepodakujem. Bola som tiché, poslušné dievča aj tak som dostávala bitky. Za známky, za odvravanie, za to, že som sa nechcela fotiť.

Výchovné som nikdy nedostala. Dostavala som poriadne bitky, hlava nehlava, kopance atd. Pošliapana osobnost. Najlepsie na tom bolo, ze to co mama robila mne, ja som robila druhým, bola som horšia a horšia. Ja jej to nikdy nezabudnem. Myslela som , ze áno. Ale len do času ked som si svoje deti porodila. Už vyše 15rokov sa snažím pochopiť ako jedna matka moze siahnut na svoje male bezbranne dieta?! Dodnes to nechapem a preto s nepochopenim nevie prist ani zabudnutie. Nikdy.

Mňa nikdy nebili. Správali sa ku nám deťom s "určitou úctou".Ani nám nevyberali krúžky, ani školy,na ktoré máme ísť. Mala som veľké šťastie na úžasných rodičov .

Nie nebola a ani ja svoje dieta nebijem. Je to totalne zlyhanie dospeleho cloveka, kt nie je schopny situaciu riesit a drzat na uzde svoje emocie a nervy a tak sa vyvrsi na malom dietati, kt sa nevie branit. Niekedy zvysim hlas, ked uz je toho naozaj vela, ale aj to ma zvykne mrziet.

Joooj nás sa mama nabila🤣 ako take 🐍 nás tala :DD za vlasy, varechou nejakú tu dosku drevenu na krájanie na nás polamala a zijeme 🙂ale zas aby to neznelo zle vždy len oprávnene boli sme čerti a hlavne za klamstvá keď sme zatajili niečo alebo podobne … nikdy to na nás nezanechalo žiadne stopy verím že väčšinu sme si zaslúžili otec má naopak nikdy nebil skôr to na mna hral psychicky a s ním dobrý vzťah nemám 🙂

Doslo to akurát k tomu že v puberte sme mali s mamou ozaj dobrý vzťah keď sme chceli niekde ísť vždy sme sa bavili otvorene aj čo sa týka prvých vztahov vsetkeho mama mi bola skôr kamarátkou 🙂

Ja som po riti dostala, ale nezanechalo to vo mne žiadne traumy. Rodičov milujem a máme dobrý vzťah. Nie je bitka ako bitka. Je obrovský rozdiel capnúť dieťa po riti a niečo iné vylepiť mu facku.

@leto232 velmi mi to je luto. Pre tiche, citlive, poslusne dievca musi byt bitka velmi potupna. Ja som bola tiez citliva ako ty, neviem si ani predstavit ze by na mna rodic zdvihol ruku.
A tie dakovania za bitku su mimo moj pochop. Fakt, tomuto nerozumiem.
Ved normalny rodic by mal vediet komunikovat so svojim dietatom.

Mama ma bila. Az mi flaky naskakovali. Vsade, kde dociahla. Az kym som nemala odvahu sa jej vzopriet. A to som uz bola na vyske. Chapem, ze si tym vybijala svoju frustraciu, ale ja som jej to neodpustila doteraz.

To, že dieťa dostane kvôli tomu, že na prvýkrát nepočúvne je neospravedlniteľné. Aj dieťa má právo na zlú náladu a emócie. Kto udrie rodiča, ak sa mu niečo nechce, je nervózny, alebo vytočený. A kresťan a pobožný človek udrie dieťa, lebo nechce ísť do kostola? Modliť sa a pritom biť slabšieho? Hrozný svet.

Áno hlavne otec a taky aj vzťah je medzi mnou a ním že na bode mrazu

Pamätám si na asi dve veľké bitky, keď som rodičom klamala že sa idem učiť ku kamarátke a šla som sa korčuľovať na potok a potom k tej spolužiačke do večera ,,,až súrodenci ma hľadali po všetkých spoluziakoch " nasli má neskoro večer a prvé čo brat povedal " počkaj ako dostaneš" áno mala som z toho traumu a dlho plakala do vankúša lebo to bola strašná bitka ,,,v noci som sa vybrala že ujdem z domu ( keď ma tu nikto neľúbi) ale mama ma nacapala pri bráne a znova má zbila, že som chcela od nich utiecť ..dodnes nechápem prečo a nenávidela som svoju mamu zato veľmi veľmi dlho.
A veľmi dlho trvalo než som jej odpustila. Až v dospelosti keď som mala svoje deti

Ano bili. Po zadku rukou. Viac ako bitka ma desil ten hnev ktory srsal hlavne z mamy ked ma bila a ten nefer pocit ze nerespektovali moj nazor. Podla mna predosla generacia deti vobec nevychovavala len ich krotila. V minulom storoci podla mna vela ludi svoje deti ani nemali radi. Boli len na pritaz , nutnost, ktoru treba zivit a satit.
To nie je ospravedlnenie ze bola ina doba ze nevedeli co ine robit. Ja som neprecitala ziadnu knihu o alternativnej vychove pred porodom. Ked zacal syn prvy krat vzdorovat, tiez som nevedela co robit a automaticky som na neho navrieskala stylom Budes posluchat a basta... na 10 mesacne dieta. Prislo mi z toho tak zle ze som sa okamzite rozhodla ze toto robit nebudem a musim najst iny sposob. Ale je jednoduhsie tu vycitku umlcat a kricat /bit dalej a casom tie vycitky prestanu. Nikdy som nemala vrucny vztah s rodicmi a najhorsie je ze som si myslela ze som zle a nevdacne dieta ked nemilujem svojich rodicov.

Áno ak som nepočúvala dostala som po zadku a išla som do kúta. Keď som bola väčšia tak aj zaucho. A nezanechalo to na mňa žiadne stopy.

Ak som si zaslúžil, tak som dostal po zadku. Nič strašné. Nebol som najlepšie dieťa. Nemám z toho však žiadnu traumu. S rodičmi mám aj teraz výborný vzťah. Teraz si však neviem predstaviť udrieť môjho malého. 🙂

@andreatytler och to si nemyslím ale najlepšie demonštruje postoj k deťom hladomor v Rusku. Organizácie museli krmit priamo deti lebo ak by dodávali jedlo do rodín tak by ho použili na výživu muzov ktorý v konečnom dôsledku zabezpečia v lepších časoch výživu aj deťom. Vôbec to nechápali prečo by mali dát jedlo detom ktoré vôbec na nič neprispievaju. Generácia naši h rodicov mala ešte podľa mňa akesi pozostatky z tohto myslenia hoci vo výsledku to nebolo nutné.

Áno bola som bita a riadne. Mala som šťastie že som bola dosť poslušne decko, keby nie, tak neviem neviem. Moja mama bola neskutočne prísna. A áno, zanechalo to vo mne veľké stopy, ktoré si uvedomujem stále viac, čím som staršia. Resp čím som staršia tým viac rozumiem tomu čo bolo a vzťahom s mojou mamou, otcom, bratom ... Tomu, ako ja beriem samu seba.

Predstav si nieco take, ze ti otcim prikaze klaknut si a predklonit sa, aby ti kolenami mohol zovriet hlavu tak, ze ti isla prasknut, aby si sa nemohla vysmyknut a potom ta celou silou po chrbte a zadku hlusi remenom, az ti praska koza.
Alebo ti streli take facky, ze ti stena da druhu a to doslovne.

A matka, ta v navale zurivosti do ruky schyti cokolvek, co je po ruke, varecha, kutac, alebo akukolvek inu vec, ktoru najdes v domacnosti a hlusi ta nou hlava nehlava a ked uz naskrze nema co chytit do ruk, zdrapi tu hrubu bielu sklenenu mliekovu komunisticku flasu a jednou ranou, ti ju rozbije na hlave.
Alebo jej specialitka, ku ktorej ma casto nutila, klacanie na ostrej hrane kalaneho dreva a ked si si bolesti sadla na cbodidla, take facky po uchu, ze si aj cez den videla vsetky hviezdicky.
A to je len strucny vypis specialitiek matky a otcima, cize fyzickeho tyrania a o psychickom, ani nehovorim.
A predstav si, ze ta to sprevadza celym detstvom, od utleho veku, az takmer po dospelost.
A vysledok, celozivotna trauma, vazne psychicke problemy a uplne zniceny zivot.

Áno... Otec.. Trauma ostala..