Bojím sa, čo si o mne myslia druhí

Ahojte👋. Včera sa mi aj s kamoškou stala taká nepríjemnosť. Boli sme sa prejsť okolo železnice. Ide o to že tam pod vlak skočila jedna dospelá žena. Nejako ma to síce nevzalo , nemala som z toho stres ani nič , ale keď sme chceli ísť s kamoškou okolo tak som jej povedala že : "Nechoďme stade" alebo dačo také že : "Hejže nejdeme týmto smerom". No a včera tam bolo nejak viac ľudí takých čo poznám z videnia , a čo aj oni poznajú z videnia mňa. A keď som povedala kamoške jednu z tých viet (už si nepamätám presne ktorú , ale niečo v tom zmysle) , tak akurát prechádzalo okolo nás pár ľudí.Tiež ľudia , ktorých poznám z videnia , ale sú mi vlastne cudzí. Ale aj tak sa dosť bojím že to počuli a že si budú niečo namýšľať a riešiť to že prečo som nechcela ísť stamaď a že prečo tam nechcela ísť a či si ešte pamätá tú ženu čo skočila pod vlak a keď hej tak je určite narušená a že ma budú ľutovať , že Chúďatko už na to nezabudne a podobne. To proste už neviem zniesť , keď si druhý niečo o mne vymýšľajú a ohovárajú ma. Ja som proste najradšej keď o mne druhí ľudia vedia čo najmenej. Boli tam aj také 10-13 ročné deti a hlavne od nich sa bojím tých rečí o mne že sa to potom nejako hlavne od nich roznesie po škole a ja sa budem hanbiť ako pes. Lebo určite na to nezabudli , hovorilo sa o tom dosť dlho. Možno mesiac. Od toho už ale ubehli dva roky , tak neviem. Neodsudzujte ma ale za to , prosím. Nie som ani blázon ani nič , len som taká bojazlivá😁. Veľa vecí si beriem príliš k srdcu. Chcem len počuť váš názor , že či z týchto dvoch viet čo som povedala som sa nemohla nejako prerieknuť , že sa tam proste bojím chodiť.