Bojím sa, čo si o mne myslia druhí
Ahojte👋. Včera sa mi aj s kamoškou stala taká nepríjemnosť. Boli sme sa prejsť okolo železnice. Ide o to že tam pod vlak skočila jedna dospelá žena. Nejako ma to síce nevzalo , nemala som z toho stres ani nič , ale keď sme chceli ísť s kamoškou okolo tak som jej povedala že : "Nechoďme stade" alebo dačo také že : "Hejže nejdeme týmto smerom". No a včera tam bolo nejak viac ľudí takých čo poznám z videnia , a čo aj oni poznajú z videnia mňa. A keď som povedala kamoške jednu z tých viet (už si nepamätám presne ktorú , ale niečo v tom zmysle) , tak akurát prechádzalo okolo nás pár ľudí.Tiež ľudia , ktorých poznám z videnia , ale sú mi vlastne cudzí. Ale aj tak sa dosť bojím že to počuli a že si budú niečo namýšľať a riešiť to že prečo som nechcela ísť stamaď a že prečo tam nechcela ísť a či si ešte pamätá tú ženu čo skočila pod vlak a keď hej tak je určite narušená a že ma budú ľutovať , že Chúďatko už na to nezabudne a podobne. To proste už neviem zniesť , keď si druhý niečo o mne vymýšľajú a ohovárajú ma. Ja som proste najradšej keď o mne druhí ľudia vedia čo najmenej. Boli tam aj také 10-13 ročné deti a hlavne od nich sa bojím tých rečí o mne že sa to potom nejako hlavne od nich roznesie po škole a ja sa budem hanbiť ako pes. Lebo určite na to nezabudli , hovorilo sa o tom dosť dlho. Možno mesiac. Od toho už ale ubehli dva roky , tak neviem. Neodsudzujte ma ale za to , prosím. Nie som ani blázon ani nič , len som taká bojazlivá😁. Veľa vecí si beriem príliš k srdcu. Chcem len počuť váš názor , že či z týchto dvoch viet čo som povedala som sa nemohla nejako prerieknuť , že sa tam proste bojím chodiť.
Stručné zhrnutie
- Vidieť niekoho zomrieť môže byť traumatizujúci zážitok; v diskusii niektorí uviedli, že ich to „vzalo“ alebo že „videla som toho človeka vydýchnuť“.
- Väčšina odpovedí tvrdila, že cudzie osoby na sídlisku si jedného okoloidúceho väčšinou nevšimnú a že pomôže „pustiť to z hlavy“ a „naučiť sa nebrať si nič k srdcu“.
- Ak úzkosť pretrváva, diskusia odporúča vyhľadať lekára alebo odbornú pomoc; v diskusii sa spomína zájsť k „dr.“, ktorý môže „povzbudíť“ a pomôcť zvládnuť obavy.
Najčastejšie otázky
Q: Môže byť traumatické vidieť niekoho zomrieť?
A: Áno; v diskusii sa píše, že „vidieť niekoho zomrieť je traumatizujúci zážitok“ a jedna osoba uviedla „videla som toho človeka vydýchnuť“, čo podľa príspevkov môže mať dlhodobejší emocionálny dopad.
Q: Ako sa zbaviť obáv, že ma susedia alebo spolužiaci odsudzujú pre jednu vetu?
A: Odporúčané stratégie v diskusii sú „nauč sa nebrať si nič k srdcu“, „pusti to z hlavy“, „obrniť sa proti ľuďom“ a budovať sebadôveru; niekoľko príspevkov tiež pripomína, že väčšina ľudí rieši hlavne svoj život.
Q: Pomôže návšteva lekára pri úzkostiach alebo pri pocitoch, že si ma ľudia všímajú príliš?
A: Áno; v diskusii sa odporúča zájsť k „dr.“, ktorý môže „povzbudíť“ a pomôcť vyrovnať duševný stav, a v texte je spomenutý termín „paranoidné úzkostné stavy“ ako možný rámec pre ďalšie vyšetrenie.
Q: Ako veľmi si ľudia v bežnom prostredí všimnú cudzie zvláštne správanie alebo výroky?
A: Diskusia uvádza, že ľudia často nevnímajú detaily; jeden príspevok spomína sociálny experiment, kde dvaja chlapci s nápismi „IDI0T“ a „HOVADO“ na tričkách zostali väčšinou bez povšimnutia.
Q: Môžu sa klebety medzi školákmi rýchlo rozšíriť a čo s tým robiť?
A: V diskusii zaznelo, že „klebety sa môžu roznášať“, ale odporúčané reakcie sú nešíriť informácie, ignorovať reči, hovoriť o tom s dôveryhodnými osobami a pracovať na sebadôvere; nie je však uvedený jednoznačný spôsob, ako klebety úplne zastaviť.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vidieť niekoho zomrieť môže byť traumatizujúci zážitok.
- Väčšina príspevkov radí nebrať si názory cudzích ľudí k srdcu a „pustiť to z hlavy“.
- Ak obavy pretrvávajú, odporúča sa vyhľadať lekára alebo odbornú pomoc.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že taký zážitok je výrazne traumatizujúci a silno zasahuje človeka; iní tvrdia, že ľudia ju vo väčšine prípadov nevnímajú a nebudú dlho riešiť jednu vetu.
Otvorené otázky
- Ak by niekto verejne povedal „Bojím sa tam chodiť“, či by to viedlo k dlhodobým klebetám v komunite?
- Ako dlho zvyčajne trvá, kým sa ľudia prestanú zaujímať o jednorazovú udalosť v susedstve?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
vzťahovačnosť, paranoidné úzkostné stavy, sociálny experiment
Miesta a osoby
žiadne
@elenka.k ta nebrala by som si , kebyže to poviem aspoň tak normálne , lebo dakto má možno ten istý problém že tam nerád chodí a práve preto ho to mohlo zaujať že čo hovorím a potom sa to nejak rozšíri medzi žiakmi. Mám z toho taký pocit , no.....
No v každom prípade, už to nevrátiš späť, musíš sa stým vyrovnať - vysporiadať -
Sme ľudia chybujeme. Neboj, všetko bude dobré, ak tak je tu stále možnosť, ak tak sa ísť opýtať, konkrétnych ľudí a tak sa uistiť, upokojiť, alebo to už hoď za hlavu. Stalo sa a .
Drž sa!!
