Boli by ste dobrovoľne ženou v domácnosti?
Boli by ste dobrovoľne ženou v domácnosti? Alebo sa potrebuje posúvať kariérne? Aký máte názor na ženy v domácnosti? Aké sú podľa Vás výhody/nevýhody žien v domácnosti?
@liljana Každý máme na to iný pohľad. A mimochodom, prečo by práca za pásom nemohla byť kariéra? Aj tam sa dá dostať na lídra, majstra napríklad. Prečo toľko odsudzovania?
mne sa napríklad tiež nepáči spojenie obetovať sa rodine. Je mi fuk,či je žena v domácnosti alebo nie, ale obeta? Prečo obeta? Podľa mňa obeta znamená, že sa niečo robíš na úkor seba. Ak má byť žena doma, tak preto, že to vyhovuje jej, celej rodine, mužovi atď. a chce to dobrovoľne. Ak by som sa mala obetovať, tak to by sa mi nepáčilo....
Tak preco nerobis majstra ty? Koho moze bavit manualna slabo platena praca kludne s nejakym priplatkom oproti ostatnym robotnikom s 10 minutami pauzou na cik pauzu a 15 min na obed? Sama by si ju nerobila, ak by si nemusela.
@liljana Ja som pracovala zopár rokov vo fabrike, predstav si, ale baví ma niečo celkom iné, čomu sa aj venujem. Netreba druhých ponižovať, že robia robotníkov. A áno, nájdu sa ľudia, ktorých to baví, idú domov s čistou hlavou a nič neriešia.
Ja som zvyknutá pracovať a od ukončenia VŠ som nikdy nebola nezamestnaná. Ženou v domácnosti si viem predstaviť byť, keď budu deti, to si užijem maximálne. Teraz som bola 5 mesiacov doma na PN a keďže deti zatiaľ nemám, bolo mi dosť dlho, keďže kvôli korone sa ani nedá nikam ísť. S deťmi to je zaiste lepšie využitý čas 🙂 O kariéru mi nejde. Finančne sme na tom dobre a manžel by všetko utiahol sám, ale ja som človek, ktorému nestačí stať pri hrncoch a behať s metlou. Možno v budúcnosti taky polovičný úväzok by bol ideálny pre mňa. Aj by bol čas na rodinu, aj by som sa niekde realizovala.
A k tomu okoliu. Nikdy by som nedovolila, aby okolie rozhodovalo o tom, ako mám žiť. To je výhradne na dohovore medzi mnou a manželom. Okolie mi účty neplatí.
@liljana Vidíš, a predsa sa nájdu aj takí, čo si odkrútia smenu a idú domov. A sú happy 🙂
@angel993 áno, to máš pravdu. Určite je to ťažké a unavujúce. Ale ja osobne som nemyslela obetu pri postihnutom dieťati, ale taký ten klasický výrok niektorých žien, ako sa obetovali pre rodinu. Možno som na to trocha precitlivená, lebo moja mama toto dosť často používala v určitom životnom období a doteraz som nepochopila, čo tým myslela. Lebo robila v rodine tie isté bežné veci ako ostatné ženy, ako aj ja vo svojej rodine a napriek tomu nemám pocit, že sa obetujem. Ja to vnímam tak, že rodinu som chcela, tak sa starám, bežne starám. Nakupujem, upratujem, chodím do práce, čiže zarábam, periem, starám sa o zahradu tak isto ako to robila moja mama. Len ide o ten pocit, a ja nepociťujem žiadnu obetu.
To predsa záleží koho sa pýtaš, ženy s nižším vzdelaním v zlej platenej ci nudnej práci, by to brali všetkými desiatimi, ale žena co robí prácu ktorá ju baví a naplna ti sedieť doma 20 rokov nebude. Max. pri malých deťoch. Ono sa to nezdá, ale po čase to dosť poznať, kto má len domácnosť s deťmi na starosti a kto sa venuje aj niečomu inému.
Ako myslíš žena v domácnosti ktorá sa stará o deti + dom/byt? Alebo to myslíš bez deti?
No ideálne je keď si žena nájde takú prácu, aby sa mohla venovať bez problémov aj deťom a domácnosti. Ale tak takej práce je ako šafranu. Keď som nemala deti, mala som na to iný názor. Teraz určite neodsudzujem žiadnu ženu, ktorá sa rozhodne zostať doma a naplno sa venovať deťom. V budúcnosti sa jej to určite vráti.
Aktuálne som nezamestnaná a mám pocit že obom to vyhovuje, ja stíham deti+domácnosť, muž môže kľudne robiť a o iné sa nestarať (teda po robote to neplatí samozrejme). Teraz počas korony to bolo to najlepšie čo som mohla spraviť pri troch deťoch. Plánujem nastúpiť na čiastočný úväzok, aby som zvládala aj domácnosť, uvidíme ale ešte kedy... Zatiaľ mám doma roboty dosť. Mužovi je to jedno, ako sa rozhodnem, akceptuje. Teda - asi by bol radšej keby som po korone normálne robila, ale vidí koľko je roboty okolo domácnosti a detí (má tú česť raz dvakrát do mesiaca to zažiť). Neviem si predstaviť robiť 8 hodín, plus cesta. A potom doma druhá šichta. Proste by som po práci prišla domov a tiež si chcela oddýchnuť a to neviem ako by potom dopadlo naše manželstvo 😁😁😁. Ale možno je to len vec zvyku, neviem. Teraz som nezamestnaná a zatiaľ to neplánujem meniť.
Zarobím menej ako muž, mame vysokú životnú poistku, niekoľko nehnuteľnosti a aj tak chodím do prace a nerobím “kariéru”, práca ma baví i keď robím na 4 smeny vrátane nočných, vratane víkendov, v dnešnej dobe, keď mnoho ľudí prišlo o prácu, alebo ju musia vykonávať z domu mi dokonca závidia, že prácu mám, že ráno odídem z domu, že sa poobede vrátim, že nie som zavretá sama medzi 4 stenami a že som v kolektíve, kde sa môžem porozprávať, kde sa nasmejeme, posťažujeme, pozdielame radosti aj starosti, som introvert, ale doma by som niekoľko rokov nevydržala a už vôbec nie cely život, musím robiť aj niečo iné ako hrnce, handra, záhrada a prečo si nedať zato platiť... nech už je v rodine neviem koľko peňazí, ale ten pocit, že ma niekto vydržiava... nie ďakujem, dobrovoľne by som ženou v domácnosti nebola.
A ako rada by som bola 😁 . Ísť si v klude nakúpiť v čase, keď neni moc ľudí a sú plné regály, mať krásnu záhradu, poprané prádlo a poriadok v chladničke...
Keď som nemala deti nevedela som si predstaviť byť len doma. Ale teraz, mať tak na účte zbytočných 200 000,- € tak áno a velmi rada.
A okolie si vždy nájde dôvod na ohováranie - či budeš chodiť vyšťavená z roboty, alebo či budeš spokojná doma. Nad to sa treba povzniesť 🙂
Nie ,chcela by som nájsť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Tak isto myslím do budúcnosti a chcem sa realizovať aj inde, ako len doma. Ešte pochopím rodiny , kde muž zarobí naozaj dost, ale je veľa prípadov kde sa muž nahana z práce do práce, musí pomáhať v domácnosti a žena sedí doma na riti. To mi príde naozaj mimo , to sú tie prípady, kedy sú také ženy ohovarane
Ja som tiež riešila nedávno túto dilemu...deti majú 3 roky a manžel nechcel aby som išla do práce, ale aby som zostala doma starať sa o deti a domácnosť. Na jednej strane ma to ťahalo mimo domu, finančná nezávislosť, socializácia atď ale na druhej strane vidím že deti sú ešte malé a často choré, potrebujú ma. Každý týždeň doniesli zo škôlky nejakú pliagu a nič iné než byť doma s deťmi som ani nemohla.. takže som doma s deťmi, ktoré sme dali do súkromnej škôlky len na 3 dni v týždni. Vtedy si môžem porobit svoje veci, domácnosť a koníčky a ostatné dni keď sú deti doma sa venujem im. Áno liezlo mi na nervy keď som bola výhradne len s deťmi, ale odkedy chodia na 3 dni škôlky naučila som si užiť si ten čas. Keď si predstavím že by som bola od pondelka do piatku v práci tak by som nemala tak upratane, uvarené, deti obstarané alebo by to bolo na úkor mňa samej (neumyte vlasy, neoholene nohy, nevyspata, nervozna) . Jasné sú aj ženy ktoré to dávajú všetko ľavou zadnou, ale ja si priznavam že nie som superzena.. plánujem si postupne založiť živnosť alebo sro a pracovať z domu s tým čo ma baví, ale to je ešte dlhá cesta a vyžaduje si to veľa času, ešte musia deti troška podrast.. ale keby viem že manžel nás neuzivi, že nam niečo chýba tak by som ani na sekundu neváhala a išla robiť trebars aj za pás, každá práca je dôležitá.
Podľa mňa je toto veľmi individuálna situácia, niekto túži byt doma, iný robit kariéru,a niekto to nejako skĺbiť oboje dohromady. Ja napríklad pracujem na čiastočný úväzok od dcerkinho roku, styri 24hodinove služby do mesiaca. Ja som cítila,že to potrebujem, aby som nepozabudala ,to čo som sa pracne naučila. Kebyže ako lekárka ostanem komplet 3 roky ,to by som snáď musela začať študovať od začiatku. Na prvej službe som zistila,že som sa zabudla vyjadrovať,kým som napísala prepúšťaciu správu....to bola katastrofa. Momentalne je to pre mňa super odreagovanie.
Ako hovorím,je to individuálna záležitosť.
Nie, nikdy by som nechcela byť žena v domácnosti. Mňa ide poraziť aj keď som doma čo i len týždeň. Desilo by ma byť na niekom závislá. Mám dve deti a s každou som bola doma pol roka. Ja a aj muž máme zamestnanie na čiastočný home Office a ešte ku tomu aj vlastnú firmu - kde pracujeme s niečím čo je aj naše hobby. Baví nás to a aj naše deti lebo sa to týka hračiek a obe sa rady zapajaju. A pritom vôbec nemáme problém venovať sa deťom, hrať sa s nimi, učiť ich, chodiť na výlety. Staršia dcéra aj pomôže s upratanim, manžel s varením (striedame sa). Sme takto veľmi spokojní.
Posudzovanie okolia ma nezaujíma, dôchodok už možno nebude, a čo sa týka toho, byť doma, áno, po xx rokoch v práci by som to brala.
Ani v najhoršom sne. Pre mňa bola aj materská utrpenie. Domáce práce v kombinácii s malým dieťatkom to bol nekonečný stereotyp, liezlo mi to na mozog, cítila som sa ako nejaký mechanicky robot co dookola robí tie isté cinnosti.
Ja rada pracujem, moja práca ma baví, často cestujem, stále sa niečo nové ucim...
O žienkach domácich si myslím ze keď to tak im a ich rodine vyhovuje tak je to skvelé, prečo nie. Zas to je pre tu rodinu super, doma navarene, koláčik napeceny, všade pekne, čisto, žiadny stres... Prečo nie...
Ani za nič. Teraz som nezamestnaná na štátny príkaz (mam zavretu firmu) a ak nebudem môcť rýchlo otvoriť, asi pôjdem dobrovoľne čistiť mestské záchody. Nenávidím domáce práce, z upratovania mam vyrážky a výraz zutulnovat domov mi pripadá rovnako lákavý ako nútené práce. Mala som našťastie možnosť pracovať aj počas rd (na voľnej nohe a čiastočný úväzok), to bolo vtedy ideálne, teraz už chcem (zase) normálne chodiť do práce a sebarealizovat sa.
@angel993 Byt doma a hovorit tomu, obetovat zivot rodine, je asi ako hovorit praci za pasom kariera.