Brali by ste chlapa naspäť?
Ahojte, chcela by som vedieť Váš názor na nasledovnú situáciu.
Muž nechal ženu kvôli "zelenejšej trávičke". Obaja cez 40. Je to viac ako 2 roky. Majú už všetko vysporiadané, na deti platí, berie si ich raz za 14 dní, plus pomedzi to funguje cez prázdniny a pod. Zarába o dosť viac ako žena čiže žena dostáva vysoké výživné (dokopy má žena príjem niečo cez 2000€). Usporiadala si život podľa seba, platí hypotéku na dom ktorý si zaobstarávali spoločne mužom, z ostatných peňazí žije, +/- majú čo potrebujú, je spokojná, chlapov vôbec nerieši, nevera a zrada po cca 20 ročnom vzťahu prebolela, s bývalým má korektný vzťah, komunikujú slušne, ide sa ďalej. Deti sú už staršie (prvý stupeň ZŠ a stredná škola). A teraz muž došiel s tým že už tú milenku viac ako pol roka nemá, že si uvedomil čo stratil a chce sa vrátiť späť, kajá sa, uznal chybu, urobí všetko čo bude žena chcieť ale chce svoj predošlý život, rodinu, pohodu tak ako to bolo. Problémy ktoré vtedy videl (nuda, jednotvárnosť, veľa povinností okolo detí a pod.) teraz už nevníma ako to zlé. Hovorí že sa asi potreboval vybúriť, skrátka chce nejakú druhú šancu. Nechápe kde dal pred 2 rokmi rozum, na ženu a deti vtedy ohľad nebral, žena to zvládla so cťou bez scén a plačov. Deti sú za, mamu prosia aby ho vzala späť. Rodičia a svokrovci nadšení že "dostal rozum". Ale žene sa do toho nechce, už si zvykla nebrať ohľad na chlapa, neposkytovať servis, nevariť podľa jeho chuti skrátka o dennodennú prítomnosť chlapa doma nestojí a nestojí ani o jeho častú spoločnosť. Nemá voči nemu averziu, ani iné výhrady, dokázala by odpustiť ale jej je teraz dobre. Chlap navrhuje postupný návrat s tým že napr. na Vianoce by boli spolu plus nejaká dovolenka predtým. Idylka, ale nie pre ňu, jej sa do toho nechce.
Otázka: Brali by ste ohľad na deti a okolie ktoré Vás tlačí do toho zobrať chlapa nazad? Alebo by ste išli sebecky za svojim "šťastím".
môj názor je, že spoločné Vianoce, či iné sviatky kvôli deťom fajn,ale inak ak je jej dobre, tak ako si to zariadila a všetko už prebolelo, prečo to všetko riskovať znova? Deti chodia na ZŠ a SŠ, budú mať svoje záujmy a on sa jej votrie do denného spokojného života. Chvíľu to bude fajn,ale čo ak sa to všetko zopakuje...Alebo, čo ak spozná ona lepšieho muža...viem,že je to všetko čo ak,ale ja by som ho už nechcela...to je môj názor
@citronove_koliesko myslim, ze si odpovedala uz vo svojim prispevku. Ak ma pocit, ze je to doho tlacena okolim, tak nech na to kasle. Je to jej zivot. Preco na neho okolie netlacilo, ked si nasiel milenku???
Nech maju normalny kamaratsky vztah, ale nic viac. A mozno o 10 rokov...
@horana no tak ja si zas nemyslím, že odpustenie znamená hned obnova dôvery. Odpustiť môžeš aj vrahovi a napriek tomu s ním nepôjdeš do lesa opekať klobasku. Odpustiť môžeš, ale určitý odstup a rezerva vznikne ako reakcia na akciu a je to podla mna určitá strategia zachovania si či už fyzického alebo psychického zdravia. Neznamená to, že si tomu človeku neodpustila, ale že tvoje racio vyhodnotilo, že bude pre teba bezpečnejšie držať si od človeka, ktorý ťa už raz velmi zranil odstup. KEd sa popališ nehnevaš sa na ohen, ale druhýkrat už ruku do ohna nestrčíš, proste prirodzená reakcia na akciu, pud sebazachovy....
A teda ako pošmyknutie by som možno vyhodnotila nejaké jednorazové splanutie vašní a naslednu neveru v afekte, ale opustenie rodiny a dvojročné spolunažívanie v inej domacnosti s inou ženou, to teda pošmyknutím nazvať nemôžem. To je už premyslené konanie z strany toho muža, ktoré výrazne odráža jeho charakterové črty, ktoré mi velmi jasne naznačuju, či je vhodné takémuto človeku otvoriť opäť svoje srdce. Teraz hovorím za seba, ako by som vyhodnotila tuto situaciu zrejme, keby som sa v nej ocitla.
Ďalšia vec, ked hovoríš o tom staromladeneckom živote. Ano môže isť o pohodlnosť, ale ja si myslím, že to vôbec nemusí byť také jednoznačné, aj ked sa tak ona vyjadruje. Kludne môže isť len o akysi krycí manever svojich zranení a hranie sa na hrdinu, ktorý to ma všetko pod kontrolou. Vôbec by som sa nečudovala, keby tato žena svojimi vyjadreniami len prekrývala svoju bolesť a svoju zranitelnosť, ktorou sa v dnešnej dobe nikto moc nechvali.
ja si myslim,ze kazdy clovek ma dostat šancu na reparat
@citronove_koliesko Muž sa vrátil a ľutuje, bla bla bla.
moja odpoveď: Neskoro dovi. A ešte niečo: ďakujem, vďaka tvojmu odchodu som začala znova žiť
keď to je také smiešne klišé. - milenka, odchod muža, rozvod. a po čase keď ho mladá kopne do zadku čaká že bývalá ho vezme spať a nabehne na predchádzajúci servis so slovami "veď hlavne že si späť"
apropo... okolie je stále okolie, vzťah je o dvoch ľuďoch, a dvaja o ňom rozhodujú, nie menej a nie viac
svokrovci aj deti sa s chlapom môžu stretávať koľko len chcú, to nie je podmienené opätovným spolunažívaním rozvedeného páru
a neznášam komentáre typu "Ale veď sa dajte dokopy znovu, veď si matka máš zodpovednosť k rodine." Kde bola jeho zodpovednosť keď zradil ženu a zničili svoju rodinu? A ako tá rodina dokázala ok prežiť aj bez neho. A žena zrazu zistí, že bez toho chlapa je lepšie. Žena má právo žiť podľa seba. Keď sa ten muž do jej života už nepasuje, nie je o čom diskutovať.
Ja by som brala oboje. Nezávislé od seba: Aj chlapa, aj "sebecke" stastie. 😀
@citronove_koliesko sa mi nechce čítať celú diskusiu, ale volila by som možnosť ísť si sebecky za svojim šťastím
a nie preto, že by som bola z tých, čo sa idú posrať kvôli nevere.... ale proste, ak má ženská už dojem, že TAKTO je jej lepšie, tak by bola skutočne blbá, keby volila krok späť
ja sama za seba by som ho späť už nevzala. Dokážem odpustiť veľa vecí, ale nevera medzi ne rozhodne nepatrí...
No takze na prvy tvoj prispevok odpovedam nie, nebrala pretoze tam opisujes ako ti je dobre! Jediny dovod jehonavratu je okolie, no zarazaju ma dalsie prispevky v ktorych ho obranujes, ze nie je taky zly.... Potom je otazka ci nnemas len strach, ze sa to znova opakuje, ze ta zradi...
Ja som si niecim podobnym presla, aj ked slo o milenecky vztah trval pol roka kym som na to prisla, potom sa s nou hned rozisiel a ja naivna som myslela ze uz bude dobre, lenze nastal rozvrat mojho vnutra, akoby to vsetko na mna spadlo az potom ked som ho mala spat...prisli vycitky, jeho nepochopenie, nasledovali stupnujuce sa hadky, az som ho raz vyhodila, byval prec sest tyzdnov! No odlucenie pomohlo, hoci sme sa stretavali, az som zistila ze ako je super rozhodovat o vsetkom sama...prisiel navrh na rozvod z mojej strany, a vtedy nastal unho zlom, prosil ma ako male dieta a ja som uverila, chcela som dat poslednu sancu cloveku ktoremu som slubila v kostole ze ho neopustim! Vsetci sa mi smiali aka som chudera ze takeho vezme spat! Ale vies co? Som stastna, po dlhej dobe som,a znovu verim na stastny koniec, uz nikdy nebudem taka akou som bola zamilovana az po usi, ale teraz som na seba hrda, kupim si oblecko pre seba, najdem si cas pre seba..ale hlavne sa uz nesnazim byt dokonalou, pre svojho muza v nadeji ze aj on mi to oplati,...nie teraz viem ze ho lubim, boli ma co urobil, ale tak skoro by som nezistila ake to je citit sa krasnou mladou zenou, hrdou na to ze sa sama dokaze postarat o styri deti a to s usmevom na perach, vazim si cas ktory mam, vazim si jeho potreby a ten sex...🙂 dnes konecne viem odpustit milenke lebo bez nej by som bola obycajna domaca putka...a moj muz sa zmenil na nepoznanie klepsiemu...mysli aj na deti, ale hlavne na seba a neboj sa toho , si ina aj on, vsetko zavisi len na vas dvoch, skus s nim randit, ja som tiez a vies si predstavit ten super sex, ked doverne poznate jeden druheho a vrati sa vam vasen ako na zaciatku, ked sa ti to pacit nebude kedykolvek to predsa mozes stopnut, urobit chybu moze kazdy, ale len velky clovek vie odpustit, drzim palce
2 roky je dlha doba,snad keby to bolo po 2 mesiacoch
ak je to tak ako pisem ze ubehol taky cas, zena zariadena, vyrovnana a chlap jej nechyba a vobec jeho ani ineho neriesi tak nie. naco. nasilu? moze to ostat tak ako je ved je to uplne super ak je to takto ze vychadzaju. ak su tam predsa niake city a mala tuzba , zacala by som dovolenka a niaky spolocny cas. Ak by som ako zena nemala o byvaleho ziadny zaujem, uz by ma nepritahoval a zila by som si v spokojnosti vlastny zivot stym ze byvaly je naozaj uz len kamarat a otec tak by som sa nedala ovplivnit.. ked uz je to tak fajn zabehnute
@vejula Jasne ze keby mala ta zena trpiet a robit to cele nasilu, nie je dobre to robit, to je uuuplne bez debaty a tam by som to nespochybnovala, mmch v takom pripade by sa tu asi ani (ci uz spostredkovane alebo ako je to naozaj) nepytala, resp. nemala by vobec ziadnu dilemu, co ale ma, co samo o sebe vyjadruje ze vaha, nejde do niecoho v com by bola apriori uz od pociatku nestastna a nesuhlasila s tym.
Mne z toho medzi riadkami vychadza ze ona vaha, rozvazuje, nie je si na istom, cize jasne odmietnutie tej predstavy u nej nevidim. Dokonca sa pise doslovne ze by dokazala odpustit a ze nema voci nemu prakticky vyhrady! Navyse deti ju prosia (ine okolie ber cert, blbe je ze ju do toho tlacia cim ju mozu, jej krehke nastavenie aj keby bolo suhlasne paradoxne rozbit, mali by jej nechat volny priestor) ale vlastne deti o tuto sancu, deti ktore su uz predsa len vcelku vyspele a velke, nie len nejake malinke co este uplne nic nechapu. Takze toto mame na jednej strane na druhej len pohodlnost na ktoru si zvykla to ze uz nepotrebuje dennodennu pritomnost chlapa ako taku, nielen tohto, ale celkovo, to je ten "staromladenecky" zivot v zenskom prevedeni. Zvykla si nebrat ohlady sa doslovne pise.
A ze uz nikdy nemoze mu verit? Zalezi na miere odpustenia, keby sme neverili kadzemu kto raz v niecom zlyha asi by medziludske vztahy na tom boli o dost horsie ako su. Ked dokazeme odpustit, dokazeme dat druhu sancu, dame tym v mysli priestor na vieru ze uz to bude OK. A svet stoji prave na takychto ludoch a ich malych kazdodennych rozhodnutiach.