Bývanie so svokrovcami, starými rodičmi a časté návštevy
Ahojte,
precitala som si tu uz vela tem na spolocne byvanie so svokrovcami... ale predsalen kazdy pripad je odlisny, tak pisem i ja. A mozno sa len chcem vyzalovat, prip. pocut nestranny nazor.
S manzelom sme spolu chodili 9 rokov, nez sme sa vzali. Kazdy sme dovtedy byvali u vlastnych rodicov (cca 2,5km nas delilo s uz terajsim muzom). Manzel byval v starsom prizemnom dome s rodicmi a starymi rodicmi. Svokrovci aj stari rodicia mali vlastnu kuchynu, obyvacku, spalnu, delili sa max. o kupelnu. On je jedinacik. Ja som byvala u rodicov spolu s o 4 roky starsim slobodnym bratom vo velkom poschodovom dome. Pamatate, ako sa v 70.rokoch stavale velke poschodove kocky. Nasi stavali dom s tym, ze raz na poschodi bude byvat ich dieta s rodinou (dom bol uz pri stavani na to prisposobeny).
Ked ma manzel po 7 rokoch chodenia poziadal o ruku, zacalo sa riesit spolocne byvanie. Ako kazdy mlady par, ani my sme nemali financie na to, aby sme si kupili nieco vlastne. Tak sa najskor riesil napad, ze nam svokrovci nieco pozicaju a kupime si 2izbovy byt. Aj sme boli jeden pozriet, ale ta pochmurna chodba, musel by sa rekonstruovat, vsetko povodne... Neboli sme nadseni a nechali to radsej tak. Potom prisli svokrovci s tym, ze by si na konci ich zahrady postavili novy bezbarierovy dom a my by sme prisli byvat do ich stareho, ktory si ako budeme chciet mozeme kedykolvek prerobit. So svokrovcami som vychadzala velmi dobre, super sme si rozumeli a ked sme sa o tom rozpravali, svokra hned vravela - kazda bude mat svoju domacnost, ked sa budeme chciet vidiet, tak sa uvidime, ked nie, tak nie. Celkom sa mi ta predstava pacila (dovtedy som vzdy vravela, ze bodaj by mala aj moja mama taku povahu ako svokra. nechapte ma zle, moja mama je super, ale je to taky mensi general 🙂 ). Preto som sa rozhodla, ze to skusime. Moja mama ma upozornovala, ze idem do domu, kde su aj stari rodicia (rodicia mojej svokry), ze ked bude s nimi zle, nebudu vladat, budem im musiet upratovat, na vecko pomahat, no ako pri starych ludoch. Ale ja som mame vzdy povedala, ze svokra sa o nich postara (pretoze tak mi to aj svokra vravela, ze ak by sa s nimi nieco stalo, vezme si ich k sebe).
Svokrovci si postavili, my sme sa zobrali, 2 mesiace byvali u nich nez sme prerobili aspon zakladne veci v ich starom dome a stahovali sa "do svojho".
Byvali sme tu vsetci takto spolu 4 roky (chodila som do prace) a bolo to celkom fajn (samozrejme, pocas sviatkov sme jedli vsetci spolocne, aj cez vikendy). Ale akonahle som zostala na materskej a potom sa narodil syncek, sa veci zacali menit.
Po narodeni maleho som bola velmi vdacna za akukolvek pomoc, ci uz od mojich rodicov, alebo svokrovcov (bola som po sekcii, tak prve dni boli velmi tazke). Asi po mesiaci to uz bolo lepsie. Neprekazalo mi to, ze svokrovci mi denne prisli minimalne 3 krat a stara babka 13krat (viac krat som si to potom zacala pocitat, lebo klucka vrzgala neustale u nas). Ale po 3 mesiacoch tychto pravidelnych "navstev" som zacala chytat nervy. Bola som zufala, ze vjednom kuse tu niekto je, ze si len rano dvihnem na spalni zaluzie a do 20minut pride svokor. Zaslo to do takej hranice, ze ked som vstavala v noci k malemu, na nic ine som nedokazala mysliet, len na to, kto k nam kolko krat opat pride. Velmi ma to psychicky aj fyzicky vycerpavalo. Potom som na svokrovcov zostavala taka apaticka, nemala som chut sa s nimi ani rozpravat, v jednom kuse tu boli, a nebolo to len na 5 minut, niekedy aj na hodinu... Manzel stal v tomto pri mne a vravel, ze im nieco povie, ale chcela som ja. Aj som povedala, velmi jemne, citlivo, pertoze si uvedomujem, ze ked spolu byvame, nemozeme sa tu zozierat ako psy. a ja nie som hadavy typ. Povedala som svokre, ze je velmi vela starych rodicov, ktori svoje vnucata nevidia aj tyzden, ze by bolo vhodne najst kompromis a vyriesit to, ako by sme mohli mat viac sukromia, ze mam pocit, ze narodenim syna som prisla o vsetko sukromie... bolo jej do placu a povedala, ze mi da odpoved neskor. ale ze tym, ze tu byvame spolu musi maleho vidiet kazdy den, pretoze jej dodava energiu na kazdy den... odpoved mi nedala, len mi povedala, ze celu noc preplakala, na co som jej ja ospravedlnovala...
Zmenilo sa jedine to, ze sa k nam do kuchyne (kuchyna je priechodzia do obyvacky a spalne) snazia chodit minimalne. ale maleho chcu vidiet kazdy den. Vraj svokra musi vzdy skontrolovat babku a pri tej prilezistosti chce vidiet aj maleho (ale uz to nie je take domahanie sa maleho.
Bolo by to este na dlhsie, ale na teraz som sa rozpisala dost. Prosim ako si to tak nepripustat? Nemozem predsa celu dobu premyslat nad tym, ako by som uz zdrhla do prace. Na babo sme sa tesili, velmi dlho sa nam nedarilo...
O zmene byvania sme uvazovali, ale uz sme velmi vela penazi investovali do stareho domu (okna, fasada, strecha, plot, kurenie a pod...).
Dakujem.
@nataliaslivkova dakujem 🙂
@mizu89 ahoj, prave pozeram, ze mas termin v novembri - aj moj maly sa narodil v novembri 🙂
napisem Ti len moju skusenost, nechcem Ta strasit ani nic podobne, mozno u vas to bude ine. ani moja svokra sa skoro do nicoho nestarala, samozrejme, babka musela vediet o vsetkom. a ked sa narodil maly - to mala svokra plnu pusu rad -ked plakal, nie je smadny, nie je hladny, nie je pokakany (ja vtedy prvorodicka, bez skusenosti no na zaciatku som naozaj nevedela, co mu moze byt). potom ked plakaval uz ked som ho ako tak poznala, bol napapany, prebaleny - svokra vzdy len urcite je smadny... do vsetkeho bola "mudra". aj ked som kojila, tak bola pri mne, a este maleho hladkala, alebo mi nazorne ukazovala, ako si mam drzat prso... (nemyslela to v zlom, ale tych rad uz bolo aj vtedy vela).
no a babka doletela vzdy, ked maly zaplakal, bez zaklopania: co sa stalo, preco place? a co Ti je a tak...
drzim palce, bodaj by to nebol tvoj pripad.
@lennulik1 mam rovnaku situaciu ako ty a denne si obijam hlavu o stenu aka som bola sprosta, ze som uverila bachorkam kazdy mame svoje a ked sa budeme potrebovat tu sme...momentalne sme v stadiu, ze bud sa odstahujeme, alebo ma muz uz nenahovori na dalsie dieta- kolko nervov, stresu , debilnych rad ma stali 2 roky odkedy mame malu, ze som si zo stresu privodila aj zdravotne problemy... aj sme sa hadali, aj po dobrom, aj cez tretie osoby...momentalne chodi menej, ale stale robi naschval co ja zakazem...akurat pred 15 minutami, som zakazala melon pred spanim,lebo mi docura celu postel a uz vyberala melon z chladnicky...tak som schmatla decko a odvliekla prec a uz je zase ofucana...ja uz nemal sil ani nervy nic nevysvetlovat ani riesit, jediny moj ciel je odstahovat sa a je mi uplne jedno kolko penazi sme do tohp vrazili...lebo ten stres a nervy mi nikto nezaplati...
viem čo je to bývať so svokrovcami. Bývala som. Mala som dosť. Každý sme síce mali svoju vlastnú kuchyňu, ale oni mali kuchyňu pod nami, tak som počula všetko. Svokor bol ešte hluchý. Takže kriku, nadávok, som sa napočúvala z tej nižšej kuchyne dosť. Asi by bolo najlepšie odísť, len kde... že? No ja som to vyriešila ráznym odchodom. jednoducho som si povedala, ja predsa takto žiť nemožem. to nejde. Je to už veľa rokov, ako som odtiaľ odišla, ale nikdy som to neoľutovala. Myslím, že my sme si ani ako ľudia - povahy nesadli. Nebavilo ma počúvať kto zožral svokre klobásu, kto ukradol mrkvu z mrazničky, kto rozbil hrnček....
@mizu89 ano, za rady a pomoc som bola aj ja vdacna a ak potrebujem, stale som. ale neustale rady, co vsetko potrebuje moje dieta aj po niekolkych mesiacoch, kedy ho uz poznam.... zase odtial potial. dovolim si tvrdit, ze moja mamina mi najviac s malym pomohla na zaciatkoch a pomaha mi aj teraz (ak si potrebujem obehat lekarov, dam ho k nej), nakolko svokra asi tym, ze vychovala len jedno, to vie skor teoreticky, co moze malemu byt, ale prakticky sa onho moc nevie postarat. aj prebalit je umenie.
veru, stari ludia akoby si potrebovali dokazat, ze este nie su do stareho zeleza a preto sa musia zaujimat o vsetko, aby boli v diani, a aby este ukazali, ze nieco zvladnut, nemas ten pocit? :D
Zapametajte si,ze NIKDY NEBYVAT SO SVOKROVCAMI ani v jednom dvore ked je to troska mozne,byvat vo vlastnom. Lebo tam su,budu, stale problemy. Tiez mam skusenost a nervy znicene. 😒
@lucinocka moje skutocne pocity si celkom vystihla - tiez si trieskam doma hlavu, preco som sa nad tym hlbsie nezamyslela, alebo si nepozrela na internete, ake su realne skusenosti...alebo nepocuvala mamu, ze najlepsie je samym. my sme sa po tomto vsetkom tiez zacali s muzom castejsie hadat. ked sme nemali maleho a chodili sme obaja do roboty, tak sme sa povadili len malokedy. ale teraz, nase hadky su vacsinou len preto, ze furt sem ktosi chodi, ja som nervozna, a vyvrsim sa na nom (ano, uvedomujem si to, ze mam vyssi prach citlivosti, ale neviem to teraz zmenit). ja sa bojim, ze ak by sme mali druhe, co bude po tom? kazdy bude mudry, bude mi vraviet co ma robit, ako a kde... a to ked bude maly vacsi, to sa uvidi...
@bonaqa2013 a kedy prisiel ten podnet, ze idete prec? aj ste vtedy do byvania investovali peniaze a aj napriek tomu ste odisli?
Prvý krát sa zápajam do diskusie a to len preto, že po prečítaní Tvojho problému som si myslela, že to píšem ja🙂. Som skoro v podobnej situácií s tým rozdielom, že bývame všetci v jednom dome, dom patrí môjmu manželovi, syn bude mať dva roky a zo začiatku to bola naozaj hrôza, katastrofa - takmer žiadne súkromie, stále niekto medzi dvermi. Žiadnu pomoc sme od nikoho nežiadali, ani keď sa narodil malý, kúpala som, varila, všetko sama, a ešte som občas bola pomôcť aj v práci.
Ale stoj si za svojim, netráp sa hlavne kvôli svokre, že preplakala celú noc a podobne. Každá rodina má právo na súkromie a ver tomu, že ani im by sa po čase nepáčilo, keby si tam chodila každý deň aj viac krát a vysedávala tam niekoľko hodín. Dieťa z Teba cíti nervozitu a trápiš len seba aj dieťa.
no podla mna Tvoja svokra nie je zlym srdcom, a podla mna si to myslis aj Ty......určite by toto všetko liezlo aj mne na nervy a poriadne, dobre si spravila že si jej povedala. Lenže maš vyhodu, že ked budeš v praci, bude asi o dieta postarane, ma ho kto vyzdvihnut zo školky, byt s nim ked bude chory......aspon nejake vyhody maš. A nemate asi ani hypoteku , kedze Vam dali dom. Hm no ale zasa sa asi musite o nich postarat. Uvidiš, ako to bude ked pojdeš do prace , a ak to bude zle i potom tak sa odstahujte do bytu. Co už. Aj tak ten dom raz zdedite, kedze je manžel jedinačik.......držim palce, a kolko ma dietatko? 😉
...alebo ma napadlo, nechaj jej ho na tri dni vkuse alebo na viac aby sa ho presytila a ty si oddychneš
Boze baby tolko tem byvat pospolu nikdy nikdy nikdy!!!
@lennulik1 no mam ten pocit.vsak ja ich mam na ociach kazdy den.a to som este zvedava na svokru ako sa ta bude spravat ku malemu ked ju pojdeme kuknut lebo ta vychovala 3 chlapov.a co uz teraz od nej pocuvam tak mam toho plne zuby.take ze chlap nema co v kuchyni robit.ona sa starala varila riadila prebalovala... deti a jej muz moj (svokor) isiel len kocikovat.to bola jej taktika.a to este teraz otehotnela aj svagrina tak to bude bitka podla mna lebo mi dve nie sme nejake kamaratky 😒 a svokra bude mat dvojo vnucat s pol rocnym rozdielom.
@gucciok85 aj nad tym sme uvazovali, ale za prve: uz sme investovali velmi vela penazi do prerabky tohto domu (okna, strecha, fasada, kurenie, plot, nove stierky, podlahy, nabytok...)
a za druhe: aj ked sme sa s muzom dohadovali, aby sme sli prec (dokonca mi to aj sam navrhol), tak vzdy som na to pozerala, ze co na to povedia ostatni, rodina, znamy, ktori nas poznaju, ze mame vsetko prerobene a odchadzame prec.... (ja viem, ze druhi mi mozu byt ukradnuti, ale proste som taky typ povahy)...
@tnn tak vies ake to je... ja viem, ze by som sa nemala nervacit, kvoli malemu a casto krat si hovorim, ze to nestoji za to, ale aj tak ma to dost trapi. alebo si vravim, ze tie mamicky, ktore prisli o babatko (mam teraz jednu kamosku, ktora musela porodit mrtve babo), ze co by tie dali za to mat dietatko pri sebe a riesit "len" takuto hlupost. niekedy mi to pomoze a snazim sa povzniest, ale niekedy asi v takej slabsej chvilke to neviem zase rozdychat...
@zuzulik280 nie, nemozem povedat, ze by bola svokra zly clovek. len to s tym zaujmom o maleho prehana az moc. ano s tym postaranim sa o maleho to beriem, ked bude na dochodku, este nejaku chvilu bude maly chodit do skolky (ak teda svokra nebude robit aj na dochodku). ale to mam aj s mamou poriesene (ta uz na dochodku je), ze pre maleho by chodila zo skolky.
nie, hypo nemame, vsetko sme si prerabali z vlastnych zdrojov postupne. maly ma 9 mesiacov.
@zuzulik280 to by nebolo mozne minimalne z toho dovodu,ze chodi do prace + ako by ho asi ona nakojila :D
@mizu89 noo, nesuhlasim s jej postojom, ze chlap do kuchyne nepatri. ja sa tak snazim mojho zapajat do chodu domacnosti - kuchyna aj maly. vzdy mu vravim, ze ak by sa mi nieco stalo, ako sa budu vediet o seba postarat? ze hadam bude natolko chlap a nebude utekat hned s malym za mamickou, ze postaraj sa o nas oboch (to by som asi ani neprezila :D )
@lennulik1 ved ani ja no bohuzial 30rocneho chlapa uz co to nenaucim ale oskrobat svabku zeleninu umyt riad a parky to si vie spravit ale nic viac(a este vysavat).ale syna by som chcela naucit aspon daco ze uvarit zemiaky prazenica take lahsie veci aby si vedeli poradit ako ty pises ze ked sa mi nahodou daco stane.vsak som zvedava co bude priatel robit ked budem v nemocnici.ten to asi poriesi cinanom pizzou...ale ked sa teraz pozeram na svokru co ma 50 rokov tak ta stale obskakuje savojich synov a muza som zvedava co bude robit ked pribudnu uz dake tie roky.
Ahoj, uz si sa vyjadrila a tvoj nazor poznaju. Teraz je nacase zacat konat, lebo tvoju prosbu neakceptuju. Par krat ich na dverach obrat - prepacte, prave si ideme lahnut, prepacte, prave ideme von, prepacte prave cakam kamaratku tak sa nam to nehodi. Velmi postupne zvysuj tuto svoju novu aktivitu a postupne obmedzuj navstevy. Popros ich nech ti daju vzdy dopredu vediet ze sa k vam chystaju, nielen tak ze si otvoria dvere. Bude to chciet vela energie z tvojej strany, my mlade zaby nevieme povedat nie aj ked nas niekto doslova psychicky depta a vydiera placom a pod. Snaz sa byt mila slusna, ale stoj si za svojima podla toho aj konaj. Ono sa to utrasie a ustali na nejakom kompromise.ked bude mat maly rok budes rada ze ho mozes dat k babke a ist sama s kamoskou na kavu, do obchodu atd.
@lennulik1 skor porozmyslaj preco svokra zdrhala zo stareho domu od svojej svokry/mamy?
Lebo sa tiez ulakomila dakedy davno na hotove. NIKDY v zivote by som nezila v jednej domacnosti s inou gazdinou.
vase jedina nadej aj ked taka morbidnejsia je ze babka umrie coskoro a zamknete stary dom. Inak zcvoknes
a ze sa svokra bude starat o babku, ha ha ha, ako uz vidim seba ako bezim od telky k dakej babke cez zahradu, ked meter vedla babky si ty, a este k tomu taka slusna az si usluzna ... cele zle, co vas to len napadlo. Mama ta mala za usi vytahat. ☹
@lennulik1 dedicstvo je vynate z BSM. takze ak by to po smrti svojich rodicov zdedil Tvoj manzel, Ty napr. po rozvode nebudes mat na to pravo a aj pocas manzelstva moze manzel narabat s domom ako vylucnd so svojim majetkom. Darovane a dedene veci pocas trvania manzelstva nie su predmetom bezpodieloveho vlastnictva manzelov.Dajte si to do poriadku.
@lennulik1 Ahoj,,nečítala som odpovede báb..ale asi by som sa dohodla na niakom prijatelnom riešení,,že možu byt s vnučikom,,ale nie každý den,,skus to všetkým naraz vysvetlit,,svokre a svokrovi,,že si vážiš ich pomoc,,že si vdačná ale že potrebuješ aj so svojim mužom a dietatkom byt sama,,,určite to pochopia,,ked nie až po tomto kroku,,,urob radikálne riešenia 😉
@lennulik1 medzi nami to posledne roky je katastrofalne pravdepodobne kebyze zijem blizsie rodine uz by som odisla ale co mi momentalne ostav len drzat hubu a krok a hucat do muza dennodenne ze musime odist.. Lebo este rok a bude to stat nase manzelstvo.. Cim je mala starsia tym menej ma svokra respektuje a vsetko robi poza moj chrbat, kym bola mala malinka tak mala k nej respekt ale teraz je jej to uplne jedno a pri vsetkom zlom co mala nesmie nezabudne podotknut ze ona by dala ale mama zakazala.. To su dennodenne take nervy ze kto to nema nepochopi , lenze clovek casom dojde do stadia ze ju len vidi a ma pokazeny den..u nas situacia nieje taka jenoducha ze zbalit sa a odist , nie su tu byty, zijeme na polostrove, najblizsie mesto je 130 km a aj tam tazko najst pracu.. Tak len googlim a hladam a hladam :( nechala by som jej tu vsetko je mi to jedno len s kufrom a malou by som odisla kvoli kludu v dusi..
@lennulik1 poznam ten pocit ...drzim palce..dufam , ze sa to vyriesi a hadam svokra dostane este rozum !! 😉