Chcem ísť rodiť domov. Ako to vysvetliť manželovi?

Nie si nenormalna si ako kazda prvorodicka
Ani ja som nevedela co ma caka a " co s dietatom robit " a bola som stastna za pomoc od mojej mamy
A co sa tyka lekara ak ta pozoruje cele tehotenstvo tak by som uz asi nemenila ani ja, ked tak zmen po porode, ak teda natrvalo ostavate zit v BB

Ajoj ja zijem v zahranici,a tiez som velmi tuzila aby som bola pri svojej mamine ked porodim a aby mi pomahala vo vsetkom aspon na zaciatku,lenze ja som urobila chybu svojho zivota a ostala tu v zahranici,a skoro ma to stalo zivot ze som rodila v cudzej nemocnici este aj v zahranici,a este ktomu dostavam ubohu matersku,a este ktomu lutujem do dnes ze mamina mi nemala ako pomoct kedze bola 1400 km odomna.takze riad sa svojim srdieckom,inak su muzi co sa nedokazu odtrhnut od matkynej sukne...ale to su len fakt vynimky,proste urob tak ako to sama citis...drzim palceky 😅 😅 😅

Plne ťa chápem, myslím že každá jedna z nás bola pri čakaní na dieťa neistá, bála sa čo bude ako bude, či sa budeme vedieť o drobča postarať a tak....
Mne takisto super padlo keď mi mamina prišla pomôcť aj napriek tomu, že sme spolu nebývali. Keď som sa vrátila z pôrodnice doma ma čakal slepačí vývar a celkovo mi pomáhala a to aj psychicky.
Keď som bola už úplne vyčerpaná a na dne volala som mamu....
A takisto si neviem predstaviť, že v takýchto chvíľach by mi mala pomáhať svokra. Nie je zlá a snaží sa do nás nestarať, ale mama je len mama....
Filipka som jej prvýkrát aj na noc zverila keď mal 3,5 roka a keď boli chalani malinký, tak to si ich popestovala, ale toť vše...moja maminy bola pri mne keď malých bolelo bruško, masírovala ich, cvičila s nimi, uspávala....
A absolútne nechápem čo tvoj manžel teraz rieši pocity tvojej mamy....preboha veď teraz tu ide o teba a vaše dieťa.
A keď chceš rodiť u doktorky, ktorá je síce ďaleko, ale má tvoju plnú dôveru, tak fakt nie je čo riešiť....Veď ide ešte raz opakujem o teba tvoje dieťa...
Tvoj muž by mal teraz jednoznačne stáť pri tebe a podporovať tvoje rozhodnutie, veď je to teraz pre teba hrozne moc ťažké, byť ďaleko od svojich blízkych aj keď máš po boku človeka, ktorého ľúbiš, ale nemáš tam to zázemie istotu z detstva...
ja chápem aj to, že mu mamina nie je ľahostajná a záleží mu na nej, ale pokiaľ je sebestačná snáď to chvíľu bez synátora vydrží, musí sa zmieriť s tým, že už nemá dva roky a má svoju rodinu, svoje nové povinnosti a starosti....
Určite jej bude pomáhať, ale teraz musí byť tvojou hlavnou oporou, lebo teraz ho budeš najviac potrebovať ty...
A takisto tvoja svokra by sa mala troška snažiť a zaujímať aj o tvoju osobu, o tvoj stav a nebrať ťa ako si napísala inkubátor....mám pocit, akoby na teba žiarlila....
No neviem, asi by to chcelo sadnúť si s mužom a porozprávať sa v kľude a potom možno aj so svokrou, neviem aká je, či sa s ňou vôbec dá...
každopádne ti držím palce, nech to všetko dobre dopadne a hlavne sa nestresuj a sprav všetko tak ako ty cítiš v tejto chvíli, ostatné sa dorieši aj potom po pôrode.....teraz je hlavné, aby si bola ty v pohode a kľude...

Ahoj @mimibb, uplne ta chapem a tvoj manzel by sa mal nad sebou vazne zamysliet. Ja som bola v podobnej, mozno este trosku zlozitejsej situacii - moj manzel je belgican, zijeme v nemecku a rozhodla som sa ist rodit na slovensko ku mojmu doktorovi, ktoremu doverujem. Ked moj muz videl, ake su slovenske nemocnice, len sa zhlboka nadychol, ale nedovoli si ani na sekundu pochybovat o mojom rozhodnuti. povedal, ze akykolvek luxus a perfektna starostlivot, ktre by mi mohli dat lekari a nemocnice v nemecku sa nevyrvona tomu, ked doverujem svojmu lekarovi. A plne ma podporil v rozhodnuti, zostat tri mesiace po porode na slovesku, lebo tiez je to nase prve, prve dieta, prve vnuca a hlavne, som potrebovala podporu SVOJEJ maminy. Povedal, ze vynosit, porodit a starat sa o dieta je vo velkej miere hlavne na zene a preto ma mat pravo s urcit podmienky, ktre JEJ najlepsie vyhovuju.
A ver mi, ak uz teraz mate problem (hlavne kvoli svokre), pockaj, co prijde po porode. Vo veeeelmi vela vztahov prijde ku krize aj ked su predtym ulpne v poriadku.. Tak sa snaz ho presvedcit o tvojom nazore a potrebach . Su ABSOLUTNE LEGITIMNE!!!! A POCHOPITELNE.... Drzim place, aby vsetko dobre dopadlo a nasla si svoj klud, ktory budes potrebovat pri donoseni, porodeni a starostlivosti o tvoj maly poklad....

nenormalna nie si celkom isto, si len v dost zapeklitej situacii. Na zaciatku manzelstva ste sa rozhodli byvat v jeho rodnom dome, s jeho mamou. Teraz, v case pre zenu velkych zmien, tuzis byt doma, so svojou mamou. Je to prirodzene. Najma ak nemas taky blizky vztah k mame svojho muza. Ak by to bolo naopak, nemas potrebu odchadzat na ten cas k svojim rodicom. Tazke, byt na tvojom mieste, pohovorim si seriozne s muzom ako sa veci maju. Zdoraznila by som prave absenciu blizkeho uprimneho vztahu k jeho matke a nasledne sa dohodnite na kompromise, ktory bude fer pre oboch. Doteraz ste zili u jeho mamy, v case ked nastupis na matersku a kratky cas po narodeni byvajte zas u tej tvojej. Dovody mu vysvetli aj dalsie ako potreba pomoci od mamy kratko po porode, ta sa da prijat naozaj len od osoby blizkej. Jeho mama je dospela svojpravna osoba, to nech si uvedomi tvoj manzel. Takze z tohto hladiska brat na nu ohlady nie je namieste. Ak by tymto ona alebo on argumentovali, to je ciste citove vydieranie. Dospeli normalni ludia sa predsa vedia dohodnut na vsetkom. A tvoje rozhodnutie byt u tvojich rodicov na cas pred a kratko po porode by malo byt respektovane bez vyhrad. Ostatne, da sa to podat aj svokre diplomaticky tak, aby sa nemohla urazit po nejakych osoceniach, ze o jej rady nestojis v prvych tyzdnoch po porode. Ved jej predostri ake nove a citlive obdobie toto pre teba bude, a ze velmi rada by si to zdielala prave so svojou mamou tak ako kazda dcera. Nuz smola, ona ma syna, je to asi vzdy ine co sa vnucat tyka. Ja mam tiez blizsie k mojem mame. No tak sa pekne porozpravaj s muzom, dohodnite sa na kompromise a pokusy o citove vydieranie zaraz hned v zarodku. Nic nie je horsie ako zaslepeny mamickar, tak snad to nebude pripad tvojho muza. No a kvoli tej vzdialenosti by som fakt pouvazovala byt tebou, ze domov do Cadce pojdes uz tie dva mesiace pred porodom. Pekne po Vianociach sa dohodnite kedy a hotovo. Ak by ste byvali sami a vo vlastnom je to ine kafe a bolo by uplne samozrejme, ze nepojdes z porodnice k vasim ale pekne domov, do vasho rodinneho hniezda. Ale za danych okolnosti je v pohode navrhnut prestriedanie, aspon na ten kratucky cas kedy potrebujes ine zazemie a hlavne klud. Drzim palce. 😉

Ahoj mimibb... tak to je dosť blbé.. tvoj manžel mi príde ako ty chlapa ktorý sú počas celého života spojený s mamičkou "pupočnou šňúrou"... V prvom rade by mal stáť pri tebe.. Kedže sa už raz oženil je zodpovedný za teba a dieťa.. a nie za svoju mamičku.. nehovorím že ju má úplne vyradiť zo svojho života.. ale priority by zmeniť mal... Prajem Ti všetko dobré a držím ti mocisko palce.... 🙂

Ja to vidim aj z pohladu tvojho manzela. Ste sa brali aby ste si zacali rodinu a Ty chces ist na 2 mesiace domov. Ako k tomu pride on, ved urcite aj on chce byt pri babatku.
Neviem ako to mate so svokrou, kto vari, upratuje ako mate prepojenu domacnost, ale predsa si nemusis davat vypomahat s babatkom, ak nechces. Do vychovy sa Ti moze chciet montovat aj potom (tam treba presne stanovit, co chces a co nechces a hotovo). Ja som bola tiez na to zatazena a kazdy to respektoval.
Skuste sa o tom porozpravat a nezabudaj, ze dieta je aj jeho, aby nebol ukarateny.

Možno budem trochu tvrdá, ale ... prvá chyba bola otehotnieť pred manželstvom a druhá bývanie so svokrou. S mojim manželom sme sa poznali tri roky pred tým než sme sa zobrali a keď sme sa zobrali a začali spolu bývať, až vtedy sme sa skutočne začali spoznávať. Vy ste to celé preskočili a ešte k tomu tam máte svokru, takže ani "pohádať" sa poriadne nemôžete a k tomu všetkému ešte aj bábo príde skôr ako si vy dvaja na seba zvyknete. Manžel sa zrejme nikdy neosamostatní čo sa týka maminy a bude stále pod jej krídlami. Zrejme si ani sama nevedela do čoho ideš. Nemôžeš si myslieť, že z ničoho nič prestane pre neho mama existovať. A tiež chyba ... Tvoja rodina je Tvoj manžel a nie Tvoji rodičia. Ako potom chceš od neho žiadať, aby si Ty preňho bola rodina, keď Ty sama hľadáš ešte stále oporu vo svojej rodine? Skúste sa radšej poradiť s odborníkom, aby ste si nezničili to krásne, čo máte medzi sebou. Radšej skôr, ako neskoro. A hlavne, aby netrpelo bábatko ... veľmi Ti držim palce a buď veľmi silná aby si to všetko zvládla čo najlepšie. Myslí hlavne na bábo a aby ste mu spolu s manželom vytvorili čo najlepšie zázemie...

precitala som si zopar odpovedi a teda nesuhlasim s tym, aby clovek dochadzal neviem kolko km do nemocnice, ak nemusi a tiez nesuhlasim s tym, ze je dolezite, aby dotycna ostala pred a po porode u svojich rodicov. Ste spolu asi necely rok, podla toho co pises a ty sa chces od svojho muza vzdalovat? Taketo dlhe odlucenia nerobia dobrotu, a skus sa na to pozriet aj s manzelovymi ocami. Ty hovoris, ze svokru pri sebe nechces, aby sa ti montovala do vychovy, do zivota, ale svoju mamu to hej, pri svokre je to montovanie, ale pri svojej mame tomu hovoris pomoc. Ak planujete zit so svokrou, toto vase vztahy iba viac nastrbi, kedze nie si schopna sa prisposobit podmienke v ktorej si.
Tym ze planujes ist k vasim, tak vlastne svoju rodinu davas vyse manzela a ten sa ma ako citit?

@luciask

neviem, ci si citala pozorne, ale autorka temy pise, ze svokre nedoveruje a svokra nema snahu s nou kominikovat ani sa nezaujima o jej stav. myslim, ze asi by k tymto pocitom, ze potrebuje byt v prostredi, kde sa citi v pohode (s rodicmi) nedoslo, keby svokra i manzel jej davali pocit pohody, co tu asi absentuje. presne ako pise...potrebuje ho may ako oporu, ako manzela a muza, nie synacika svojej matky, zial su take pripady, kde kvoli svokre krachol cely vztah, lebo syn sa jej nechcel vzopriet, nevidel veci alebo ich radsej nechcel vidiet. podla mna tu treba asi nejaky kompromis....a ustretovost z oboch stran, odchadzat na taku dlhu dobu prec mi tiez nepride ako dobre riesenie. niekto tu navrhoval pozvat maminu ku Vam....preco nie? co by na toto povedal manzel?
vobec by som tu neriesila, ze si otehotnela pred svadbou, ako tu niekto naznacil, ja to za problem nepovazujem. ale problem je podla mna otazka byvania - zit so svokrou, ktoru nemas rada. ja si myslim, ze mlada rodina ma zit sama, navstevy a pomoc su fajn, ale jednoducho ja si takto fungovat neviem predstavit

Vemi je mi luto, ze si sa dostala do takej pozicie, v kazdom pripade ked sa u svokry dobre necitis, mas v kazdom pripade pravo to dat patricne najavo, a tvoj manzel by nemal davat na to, co chce jeho mama, ale ty a vas vztah mu musi byt prvorady...Ved mladomanzelia potrebuju svoje sukromie...A to este male nie je na svete....
Ty a tvoje malicke musite byt na prvom mieste...Neviem ake ste mali dovody na prestahovanie, ale v kazdom pripade stoj za svojom, a nedaj sa psychicky zneuzivat a v kazdom pripade si neni nenoromalna...drzim palce

Kompromis je ťažký...tak, ako si Ty žila 22 rokov s Vašimi, Tvoj manžel tie roky prežil so svojimi. A ani pre rodičov nie je ľahké "dať dieťa niekomu inému". Píšeš, že by Ti vadilo, keby sa Ti o dieťatko (a to si s dieťatkom ešte neprežila ani jeden ozajstný deň na svete) starala svokra po svojom. Vži sa do jej situácie...Ty si jej "vzala dieťa po tých rokoch! a staráš sa oňho po svojom". Je to veľmi podobné. Treba, aby ste prestali bojovať a začali hľadať vzťah. Možno by pomohlo oddýchnuť si od seba. Čo takto podnájom?
Ďalšia vec, ktorú si musíte s manželom ujasniť...vybrali ste si jeden druhého pre niečo, za čo treba niečo obetovať. Žiadaj od manžela, aby prestal byť mamičkin a začal byť Tvoj. Na oplátku porozmýšľaj, čo by si mohla obetovať Ty...ani jeden z vás nesmie mať pocit, že je jednostranne tlačený do kúta...rozprávať sa, rozprávať sa, rozprávať sa.... 😀

ako pisali aj koceny predo mnou- aj ja som byvala u svokrovcov a napriek tomu moja mama prisla od nas- cca 180 km na tyzden k nam... vsetko mi ukazala, pomohla, ja som sa akurat trosku polepila a dalo sa... treba hladat sposoby, nie dovody, ze sa to neda... a som rada, ze moj manzel bol od zaciatku pri tom a videl, co to obnasa... teraz aspon nie je v soku, ked krpec spusti rev 🙂

Ja som si vybrala tazsiu cestu, dochadzala som cele tehu 130 km ako ty na poradnu, mesiac som lezala v nemocici, pocas sezony, kedy ani manzel nemal cas za mnou chodit, o hladovke posledny mesiac kvoli peceni, tri dni po porode sa trmacat nazad domov tych 130 km..ale vydrzala som to, len kvoli muzovi..nechcela som ho obrat o ten pocit, aby bol pri tom ked rastie brusko, ked mala kope, a aby nebol pri nej od zaciatku...
Teraz pomaly planujeme druhe a uz rozmyslam inak...je mojom povinnostou sa v prvom rade postarat o prve dieta, nakolko viem, ze si posledny mesiac zase odlezim a uz nemam chut sa stale obetovat a odtrpiet si zase cele tehu..chcem si ho uzit..a tak sme sa dohodli ze na posledny trimester sa vratim domov na Slovensko..ak nam to vyjde, chceli by sme to naplanovat na obdobie, kedy by s nami mohol byt aj manzel..ked nie, tak to vydrzi.. Po porode, ykm sa ti stabilizuju hormony, budes vyvadzat jak diva, vsetko ta naserie, ja som v tom case zacala byt na svokru hyperalergicka... ak ti mozem poradit, dokop muza na samostatne byvanie, skor ako sa narodi male, radsej podnajom ako u svokry...ani tvoja mama ti nebude po chuti ver tomu, tiez ti bude davat zarucene rady a teba to v tom case bude vytacat... najlepsie sami a v klude.. a inak mesiac po porode docestovali aj nasi na 10 dni, a to 1500 km.. tak som si oddychla, pospala, ked vzali malu do kocika...vsetko sa da zorganizovat

My žijeme v BA, mam tu aj gynekológa a stalo sa ze som potratila... Hneď v ten večer ked sme sa to dozvedeli tak som muzovi povedala ze chcem ísť domov, za našimi... Jednoducho som potrebovala v takejto chvíli nielen podporu mm ale aj našich... Zbalil mi veci, svoju dospievajucu dcéru ktorá s nami žila odviezol k jej mame a o necelých 5 hodín ma uz objimala moja mama na východe.... Zákrok som si nechala urobiť u známeho v Ke, bola som v nemocnici tri dni, cely cas bol mm so mnou... Do BA sme sa vrátili po týždni spolu....
Chcem tým napísať ze ti rozumiem... Možno práve preto ze žiješ v inom meste, chceš byt v nazvime to náročných časoch s maminou... Nie preto ze je ti pri nej lepšie než pri manželovi ale ona je žena a istým problémom rozumie viac... Drž sa a "bojuj"...