Chcem navždy odísť
Už mám toho akurát dosť. potratené bábätko, dlhodobo nezamestnaný manžel, o 3 mesiace koniec školy, ktorú by som najradšej nechala tak.. nevládzem už nič. najradšej by som odišla.. stále ma napadajú samovražedné myšlienky - i keď nechcem to rodine urobiť.. dnes som asi 10 minút aj tak rozmýšlala velmi racionálne nad tým, že ak by bolo najlepšie sa zabiť a neprišla som na vhodnú variantu. Ja úplne presne viem, aké klische vety mi na toto odpíšete, ja by som to napísala tiež. Keby ste ma poznali osobne, povedali by ste si aká milá a vtipná baba.. vždy každého rozosmievam, "zachraňujem" situácie s teším iných.
ale vnútri.. len mnažel z časti vie, ako som na tom.. mám aj dobré chvílky, vtedy som megaschopná a zvládam aj nemožné.. ale ked ma niekto alebo niečo sklame - je so mnou koniec.. všetko s ami zrúti a mne automaticky idú v hlave zlé myšlienky.. aj teraz..
s manželom som sa zase pohádala.. teraz to je už asi každý druhý deň.. kvôli tomu, že investuje málo snahy do nájdeniu si roboty.. kvôli tomu, že ja som na tom zle a nemám síl.. on sa snaží ale už podla mna nevie, čo viac urobiť.. aj teraz odišiel a šiel si asi o s osmej lahnúť.. a ráno sa bude tváriť že nič.. ale mne je už fakt zle..
@karolinasustekova Odporučila by som ti navštíviť psychologičku, porozprávať o svojich trápeniach, určite sa niekomu zver a nedus to v sebe. Je iné o tom písať a vyrozprávať sa, ale povedať to nahlas je lepšie a ak nemáš nikoho komu by si to chcela, tak na to sú psychológovia ideálny. Tiež som si raz jednu našla, riešila som niečo v živote čo som nechcela nikomu povedať a veľmi ma to trápilo, dostala som to zo seba von a prešlo mi to... Samovražda nič nerieši, tebe nepomôže, lebo už nebudeš a ostatných potrápi.
@karolinasustekova neviem z čoho máš takéto pocity.. poviem ti môj príklad... vydala som sa v novembri 2011 - to je asi jediná fakt super správa od vtedy..dokonca aj narodenie dieťaťa som nemala rozprávkové, ako iné mladé mamičky..
takže vydala som sa a od roku 2012 sa to sype..vo februári manželovi zistili tetaniu a celkové nervové vyčerpanie, v máji mal môj manžel problém v práci kvôli inému kolegovi, z ktorého bol súd, prepustenie z práce, záznam v registri, mastná pokuta.. potom sa nám narodil chlapček, ktorého sme veľmi chceli a milujeme ho..pri pôrode sme zistili, že má vrodenú vývojovú vadu, ja v depresiách, manžel tiež, po malého narodení operácia, nekonečné návštevy lekárov, manžel začal podnikať s veľmi nesprávnym človekom, ktorý ho zase namočil do problémov, ktoré riešime doteraz..manžel nemal žiadny príjem iba výdavky, začiatkom tohto roka havarované auto, ktorého oprava nás stála tiež kopec peňazí, problém s nájomcami v byte, ktorý nie je ešte doteraz vyriešený, manžel rozoslal snáď 50 žiadostí o prijatie do zamestnania, no stále nič.. malý mal ísť na ďalšiu operáciu, ale ochorel...najlepší lekár ktorý ho mal operovať odchádza z nemocnice, takže operáciu riešime nanovo.. no a hľa! - dnes sa manželovi konečne podarilo získať pracovné miesto....
..myslíš, že je toho málo? mali sme sa obaja zrútiť, alebo spáchať samovraždu? Samovražda je to najjednoduchšie riešenie..ale toto riešenie, vlastne nič nerieši... Hore hlavu, určite je oveľa viac ľudí, ktorí sú v horšej situácii než ty!
@karolinasustekova mozno je to klise...ale naozaj plati "kazda vec chce svuj klid"...Ja som osoba, ktora chce vsetko hned tu a teraz, takze tuto vetu si casto opakujem, aj ked nie vzdy zabera, no uz zo skusenosti viem, ze nic ine, ako cakat sa neda a potom pride lepsie obdobie. Mozno som vedla, ale precitaj si toto:
americká psychiatrička Elisabeth Kϋbler-Ross takmer celý svoj profesionálny život venovala pomoci umierajúcim a ich blízkym. Vo svojej knihe O smrti a umieraní charakterizovala päť štádií reakcie človeka na traumu: popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a akceptácia.
Týmito štádiami obrannej reakcie prechádzajú ľudia po oznámení veľmi nepríjemných správ – nielen smrteľnej diagnózy, ale aj straty práce, rozchodu s partnerom, rozpadu rodiny, straty majetku a podobne... Podľa rovnakej schémy však ľudia reagujú aj na akúkoľvek správu, ktorú z nejakého dôvodu nechcú počuť.
Denial (popretie zlých správ) je vedomé alebo podvedomé odmietnutie prijatia nepríjemných faktov a negatívnych informácií. Napríklad ak pacientovi lekár oznámi, že má smrteľnú chorobu, ten najprv zaujme stanovisko, že sa lekár určite pomýlil - veď prístroje nie sú dokonalé. Často trvá na opakovaní vyšetrenia, či konzultácii aj s inými odborníkmi.
Keď sú všetky námietky vyčerpané a popieranie ďalej nefunguje, nastupuje ďalšia fáza - hnev. Prvý na rane je zvyčajne posol zlých správ. Pacient hromží na neschopného lekára, čo určite vyštudoval len vďaka úplatkom, prípadne dostáva od farmaceutickej firmy úplatky teraz. Hnev postihnutý neraz obráti na každého, kto je v dosahu, a na koho by sa dala zvaliť vina.
Ak pacient hnev prekoná, nasleduje fáza obchodného vyjednávania (bargaining). Snaží sa s lekárom vyjednávať lepšie štádium alebo formu rakoviny, alebo navrhuje neúčinné či experimentálne liečby, o ktorých sa dočítal na internete. Neraz hľadá liečbu niekde v zahraničí a peniaze na ňu. Iní pacienti vyjednávajú priamo s Bohom: „Ak ma zbavíš choroby, urobím to a ono a zaplatím to či ono...“
Keď zlyhá aj vyjednávanie, postupne prichádza štvrtá fáza spracovania zlej správy. Depresia je vlastne forma racionálneho prijatia, ale so stále silným emočným prežívaním smútku, ľútosti, strachu a neistoty. Pacient sa sťažuje každému, kto je ochotný počúvať, alebo sa naopak stiahne do seba a nekomunikuje vlastne s nikým.
Akceptácia je posledná, piata fáza smútkovej reakcie. Nastáva, keď pacient dosiahne istú úroveň emočného odpútania sa od traumy. Akceptácia umožňuje využiť energiu a čas na tvorivé a zmysluplné ciele. Umierajúci človek, kým má ešte sily, môže „upratať“ svoj život, ponavštevovať starých priateľov, alebo spísať svoj životný príbeh.
@karolinasustekova
Je mi stejne jako Tobe... 😔
I kdyz Tve radky se lisi od mych pocitu a od me situace..ale "myslenky KONCE" mne zabijeji i bez toho, abych musela pouzit jed, nuz ci hledat ten nejvyssi most.. 😔
p.s. Zvladneme to, musime! urcite na nas ceka neco pekneho..nejake prekvapeni..😉
Tazko povedat, preco si smutna a neviem, ci si napisala na uplne spravne forum ohladne rady, pretoze sa Ti tu mozno prihovori viac pseudopszchologov, ako ozajstnych psychologov. Kazdy preziva veci inak a pokial Ti tu ja, hockto iny povieme, ze hlavu hore, niekto prezil aj horsie veci, toto pre Teba pomoc vobec nemusi znamenat. To, co prezivas, je tvoje "trapenie" a prirovnavat ho k inemu nie je pomoc. Prezivanie sa neda nadiktovat a pokial z rodiny (ako si pisala) uz mate skusenosti s psychickymi problemami, moze to byt dedicne. Skus najst dobreho pscyhologa, ktory Ta bude pocuvat. Psychika je vazna vec a ak vysiela signaly na pomoc, tak jej pomoct treba. Povazujem za velmi zvlastne, ze ak si zlomime nohu, je pre nas normalne chodit aj rok na rehabilitaciu, ak mame nalomenu psychiku a dusu, cakame, ze to prejde jednym spankom, alebo svietiacim slnkom....
nerozmýšľaj nad tými vecami.prešla som tým,aj tými myšlienkami,lenže mna držali pri živote deti. hanbila som sa zájsť na psychiatriu,lebo psycholog mi len pomohol vyrozprávať sa a nič viac. mna manžel deptal,nič ma nebavilo,nik ma nechápal,deti boli malé a depresie sa zvyšovali a zároven menili v dobré dni.zašla som na psychiatriu.ked tam videla,kolko ľudí hľadá pomoc,mladých,starých,vysokoškolsky vzdelaných.ten lekár mi pomohol najviac.aj ked ma manžel volal že som debilko,že som psychiatrička a neviem čo ešte,lekár mi vysvetlil,že nie som duševne chorá,len moje hormony robia čo chcú a kedy chcú.nasadil mi lieky a po týždni to bolo lepšie,o mesiac ešte lepšie. našla zmysel života v deťoch.radím ženám,čo sa boja alebo hanbia ísť hľadať si pomoc.predstav si,že čo ked sa po smrti dívajú na samovraha v nebi ináč?tento svet nie je dokázaný čo je po smrti. a potom nezažiješ lásku miminka a popritom by si ho mohla mať. ak aj nie,sú detičky čo lásku potrebuju. a mnažel? booože,ak nič iné tak sa rozvedieš,nájdeš lepšieho,začneš od znova.utekaj k lekárovi a užívaj si život.kolkí by chceli žiť a pre chorobu nemôžu.tebe Boh daroval život a len on ti ho môže vziať.ak nie si veriaca,ver že aj lepšie dni prídu.
ĎAKUJEM všetkým za povzbudivé rady a záujem a hlavne Váš čas pri písaní komentov!!! 🙂
@karolinasustekova povaha - to je taka svinka jedna....ja viem, ze je tazke prijat vec, ak ti nevinde...mna mrzi tiez kazdy neuspech...ale hned ked nevinde, snazim sa zvolit inu alternativu, aby sa mi to na druhy pokus podarilo....nesmies stracat nadej, NIKDY!!!nemas to lahke, viem, ale bud rada, ze pracujes aspon ty...vies kolko je rodin, kde nepracuje ani jeden rodic, a su tam deti?! to este len musi byt tazke....k tomu babätku, asi naozaj nebol ten spravny cas...veci sa vedia tak zariadit....neboj, dockas sa, o chvilku budes stastna mamina, so skolou, a milujucim pracujucim muzom....chce to len zmenu pohladu na svoj zivot....
@karolinasustekova ahoj máš život pred sebou...nemaj takéto nápady......ešte budeš maminou.....len momentálne máš toho veľa......predstav si rodiny kde otec príde o robotu žena pracuje za min.mzdu majú deti.....a teraz ak majú auto na leasing, hypotéku a ešte 2-3 pôžičky???veď to je na šľaktrafenie.....a to píšem o materiálnej stránke ktorá ti nahlodáva dušu.........ďaľšie nie menšie trápenie je aj s chorými deťmi čo tí rodičia čo majú robiť???atď.......prosím vzchop sa ty si šikovná.......porozprávaj sa s priateľom ako si predstavuje vašu budúcnosť či mieni byť pecivál.....atď.......netreba sa unáhliť....tu sa môžeš vyžalovať poradiť......ukončenie tvojho momentálneho trápenia je iba pre teba.....pozostalým urobíš iba traumu......sústreď sa na školu ....jar je za dverami a možno i ty pomôžeš nájsť priateľovi neakú prácu......možno vyskúšate zahraničie......človek mieni no život mení.....ale my ženy to zvládneme........často rozmýšlame i za mužov....... 🙂 🙂 🙂 🙂 ........na margo toho nedávno v mojom okolí si vzala život mladá 18 roč. mamina 2 malinkých detí....nezvládla to.......otec detí ju nechal.....s priateľom sa pohádala a že sa ide hodiť pod vlak......už ju nedobehol akurát prechádzal nákladný vlak....... 😔 😔 😔 😔 ....ostali sirotky malé.......mamu opustila.....no komu to pomohlo......nikomu 🙄 🙄
@karolinasustekova necitala som co ti ine kocky poradili, ale skus sa porozpravat s niekým nezainteresovaným (psychológ), prežívaš asi tažké obdobie, ale všetko raz prejde, netráp samu seba, možno sa ti uľaví...
chyt zivot do svojich ruk, vzopri sa a zacni bojovat...prestan sa umarat...viem ze som mlada a babo som este nemala, neviem aky je pocit on prist - urcite je to tazke ale skus sa tomu postavit...ked sa budes utapat vo vlastnom smutku tak nikam nedojdes. Nevies co ta v zivote este caka...najdi si co ta bude naplnat a akonahle budes mat nejake zle myslienky zacni okamzite nieco robit...uvidis ze ked zacnes bojovat veci sa na dobre obratia. tym ze sa takto trapis ublizujes sebe ale aj ludom naokolo, ktori ti chcu pomoct a nevedia ako. zacni sa mat rada a uvidis ze sa ti ulavi...prijmy vsetky veci okolo seba take ake su a potom to pojde jednoduchsie...nech sa ti to zda akakolvek kravina alebo ze je to akokolvek tazke skus to...mam s tym skusenosti...prijmy svoj zivot a zvladnes to. vela stastia 😉
@karolinasustekova namiesto rozmyslania nad samovrazdou, skus zajst za psychologom. Je to normalna a rozumna vec. A nezabudni, ze zivot je raz hore, raz dolu, ako vsetko. Takze ta cakaju urcite aj pekne chvile a pekne veci v zivote. Bojovat je asi tazsie ako vzdat sa, ale Ty mas urcite v sebe tolko sil, aby si zabojovala. Skus to a nechaj zivot, aby mal cas Ta prekvapit aj niecim peknym 🙂 . A mozno to bude s inym partnerom a niekde inde 🙂
Preco chces odist?
Vsetko co v nasom zivote stoji za to, sa nadobuda tazko! Preto si uspechy tolko vazime. Ak by sme vsetko nadobudali lahko, prestalo by mat vsetko pre nas svoju cenu.
Nic nie je zadarmo a za vsetko sa plati (a teraz nemam na mysli, len peniaze).
Nebudem Ta lutovat, pretoze moju lutost nepotrebujes. Potrebujes sa vyrozpravat a na to je dobry psycholog, pokial nemas v okoli nejaku blizku osobu okrem manzela.
Praca sa hlada tazko a to hlavne v dnesnej dobe, ved je kriza. Takze to nejaky cas potrva.
Ak sa Ti nedari mat vlastne dieta, uz si uvazovala o adopcii. Aj to je riesenie.
Zo vsade vedie cesta a na kazdy problem existuje aj riesenie.
Mam svoje skusenosti a viem o com pisem.
Pokial dokazes pomoct ostatnym, si schopna si pomoct aj sama sebe. Len to nesmies vzdat. Ak to vzdas, tak si prehrala a potom vsetka ta namaha a vsetko co si preto doteraz urobila by vyslo nanic. A to predsa nechces dopustit. Pohadat sa s partnerom nie je nikomu prijemne, ale je to normalny proces ako sa vysporiadat so situaciami, ked sa vsetkeho uz navrsi, musi sa to jednoducho ventilovat.
Riesit rany na dusi a vyliecit ich je dlhodoby proces, ale za to je potom clovek silnejsi a stabilnejsi.
Zelam vela dobreho a drz sa. Nikdy sa nevzdavaj. Ked padnes, tak sa jednoducho znovu postav.
@karolinasustekova precitaj si toto a dozvies sa odpoved na vsetky tvoje otazky,su tam aj videa v prednaskach. http://www.pozitivnemysliet.sk/ alebo si pozriet fiml the secret tajomstvo,mozes si ho stiahnut zo stranky ulozto.sk ja sa mam po tomto lepsie
🙂 🙂 🙂 hlavu hore!!!!