Chcem opustiť partnera. Našla som si iného

Klaudiam...
Mne to nevyšlo...
Mala som toho naj naj muža akého si len žena vie priať. Možno to bolo mojou nezrelosťou, možno hlúposťou... zaľúbila som sa a odišla... V tom nastalo peklo... a teraz riešim ako začať odznova s dvomi deťmi a narušenou psychikou. Nie vždy je všetko zlato čo sa bliští ☹ tiež som bola rozhodnutá! Nič by ma nezastavilo verila som tomu druhému vzťahu... škoda že som nepočúvala rady starších a jeho bývalých... hold smola. Kto chce kam, pomôžme mu tam... ale v konečnom dôsledku, každý a jeden tvor si je sám zodpovedný za svoje rozhodnutia... Držím palce...

@klaudiam a si presvedcena o tom, ze si naozaj schopna zbalit sa a odist? ze ta nic nezastavi? suhlasim s @hrozienko11 - nechaj si dvere otvorene, je naozaj tazke sa vratit... ja som sa vratila a nelutujem, ale bola som s tym rozchodom opatrna. Iste - mala by si sa so svojim terajsim partnerom porozpravat o moznom odchode. Posunie ta to dalej - uvidis sama ako rozmysla, mozno to chce aj on a budes to mat jednoduche. Ale myslim si, ze na prvu debatu by si nemala na neho rovno vybalit to, ze odchadzas, ze niekoho mas a ze nema ziadnu sancu... Porozpravajte sa o vasom vztahu, problemoch ktore citis, co ti vadi. Mozno budes sama prekvapena z toho co sa dozvies (ja som sa teda dozvedela o sebe veci, o ktorych som ani netusila...)
Este sa opytam - sucasny partner - ma este u teba vobec nejaku sancu? Osobne mam pocit, ze ano, pretoze si myslim, ze by si potom v tejto debate neriesila - "ako na to"... to je moj nazor....

@zuzkafuny - to sa stava. je hlavne, ze dokazes si priznat, ze si urobila chybu. ale si len clovek a mylit sa je naozaj velmi ludske...

@klaudiam
tak ja ti chcem len napísať, že som si prešla niečím podobným, vlastne ako čítam tvoj príbeh, tak sa v nom vidím, len s tým rozdielom,že som vydatá. chcela som tiež odísť od manžela, ale nakoniec som zostala, pretože ked som mu to oznámila, tak doma začalo peklo a nevedela som od neho odísť, lebo tam bol možno strach, či to prežijem. Dodnes lutujem, že ten druhý nebol silnejší a nepresvedčil ma, aby som s ním odišla, možno mal viac naliehať. Teraz si občas píšeme, sem-tam mi zavolá, stále sa milujeme a najradšej by sme boli spolu , ale ja som pri tej udobrovačke s manželom otehotnela, takže čakáme druhé bábo, a necítim sa psychicky najlepšie. Ale jedno viem určite, mala som odísť za tým za ktorým ma srdce ťahalo, a nerozmýšlať nad tým ako bude. Aj môj manžel je dobrý, stará sa, zarába, ale ked som mu oznamila, že by som sa chcela rozviesť, tak sa zmenil na takú beštiu, bála som sa, že ma zabije a nakoniec som s ním aj tak zostala. Lutujem, aj ked je znovu dobrým manželom, nie som šťastná, lebo viem, že s niekým iným by som bola šťastnejšia. Držím ti palce, aby si išla za svojou láskou, dieťa si zvykne, ved otca nestratí a za pár rokov ti aj tak odíde z domu a nechceš byť potom predsa sama. To není sebecké, to je život.

@klaudiam povedz, ako to cele dopadlo?

@klaudiam neprecitala som si vsetky prispevky. Ale bola som v manzelstve 13r. s partnerom s ktorym som chodila od 15r. Cize s clovekom ktoreho som spoznavala 18r. Prislo obdobie ked sme si prestali rozumiet,kriza,viazla komunikacia a podobne. Odisla som od neho za pracou. Kde som spoznala cloveka s ktorym teraz zijem a mame spolu syna. Uprimne poviem, ex. bol ako otec a vsetko co k tomu patri ovela vyssie ako ten sucasny. Po 4-5mesiacoch velmi malo spoznas cloveka. Sklamanie a vytriezvenie prislo dost neskoro. Drzim palce 🙂

uz asi neskoro, ale moj nazor: ked je ten prvy priatel v pohode, mate sa radi, stara sa o maleho, nevymienaj to za nieco ine len preto, ze je to nove, zaujimave a ze si zalubena. to je na zaciatku vsade, ale neznamena to, ze to vydrzi. u svojho priatela mas istotu aj zazemie, je otcom vasho syna a pokial ma ten vztah perspektivu, nezahadzuj ho len kvoli tomu, ze ta momentalne nieco uputalo. tak stastnu volbu.

Ked som nasla tuto temu normalne ma to potesilo. Ale myslim to tak, ze nie som sama co ma takyto problem. Neocakavam, ze mi date odpoved ako mam svoj problem resp. situaciu riesit, ale mozno nejaku tu skusenost a radu... mam priatela, sme spolu piaty rok, ja som bola vzdy taka, ze by som chcela rodinu, bola som na nom vzdy "nalepena", obsluhovala, skakala okolo neho, aby mal vsetko. Ked sme sa pohadali, nikdy to dlho netrvalo. Za prve by som to nevydrzala a za druhe som sa asi bala, ze ma necha, sama teraz neviem. Asi som v poslednom case akosi zhodila ruzove okuliare a zacala som si tak viac uvedomovat ako ma viackrat klamal, chodil s kamaratmi na oslavy a ja som vacsinou zostala doma, odradza ma aj to, ze ked sme na nejakej oslave a pije sa, tak nevie kedy ma dost a ked daco poviem, tak jeho odpoved je, ze ho len kontrolujem..... ked zacnem hovorit o rodine, tak mi povie, ze zase to iste. Na jednej strane mi povie, ze to chce ako ja rodina, byvanie a tak a o par dni zase, ze on sa na to neciti..... som z toho zufala. Dospelo to do takeho stadia, ze uz aj ked povedal, ze by sme mohli ist spolu na podnajom ja sama neviem ci to uz chcem. Akoby som rezignovala, ked som sa doteraz tak snazila a on nic. Dost sme sa hadali aj kvoli peniazom, lebo stale poziciaval rodicom a ti nic nevratili a aj preto sme mohli byt uz niekde inde. No ked som namietala, vzdy som dostala len odpoved, ze ho kontrolujem a chcem usmernovat. ...Je mozne, aby sa to tak zmenilo, ze veci po ktorych som vzdy tuzila teraz sama neviem ci vobec chcem. Viem, ze ma ma rad a ja jeho, ale nieco sa zmenilo. Nastupila som do prace a spoznala chalana, ktory mi je dost sympaticky, ziadny krasavec, ale ziskal si ma tym aky je. Na to ze je rovnako stary ako moj priatel ma ine priority, presne ako ja, tuzi po rodine, vie zabezpecit peniazky, rad chodi na vylety.... presne predstava mojho zivota. Ide o to, ze priatela mam rada, ale je to uz taky stereotyp, sme stale na jednom bode. Ked ho pytam, aby sme niekde isli, tak sa mu nechce, je to drahe a dostala som uz aj odpoved, ze by si to neuzil, co ma dost zarazilo. Na jednej strane kedze ho mam rada - aj ked je to uz uplne ine ako predtym v kutiku dufam, ze sa to raz zmeni... lenze ci to raz bude a ci vobec? A na druhej strane viem, ze s nim nezazijem to co by som mohla s tym druhym.... bojim sa vsak, ze sa rozhodnem nespravne, bojim sa toho, ze je to uz skor o zvyku....mam stale plnu hlavu a uz to musim riesit lebo sa zblaznim....nic ma nebavi....Budem vdacna za kazdy nazor

@myska183 ahoj, ked dobre rozumiem, tak nie ste manzelia ani deti nemate...pokial to takto citis, ja by som ten vztah ukoncila a skusila to s tym druhym...nikdy nezistis ake by to bolo, ked to neskusis a raz to mozes olutovat....viem, ze som ti dala velmi jednoznacnu odpoved, ale tak to by som to riesila ja....tak drzim palce nech sa dobre rozhodnes 🙂

Ahoj @myska183
Ja som prežila niečo podobné. S bývalým priateľom som bola cca 3,5 roka. Ono to bol taký vzťah, že samé žúry, oslavy a atď. Jasné, ako 20 ročnej babe sa mi to páčilo. Lenže vzťah nijako nenapredoval. Mali sme síce kopec zážitkov, ale nič našetrené, on nemal poriadnu robotu (čo som predtým prehliadala). Stále niečo sľuboval. Skrátka začal mi prekážať tým jeho flegmatizmom. Dala som sa dokopy s kolegom (ešte počas toho vzťahu). A mám pocit, že keby to nebol on, skôr či neskôr by som ho aj tak opustila. Prestal ma napĺňať, nikam sa to neposúvalo. Takže ak máš pocit, že to nikam nevedie, nemáte záväzky, tak lepšie odísť teraz, ako keď už bude neskoro. Samozrejme, nový vzťah je tiež riziko, ale to bude vždy. Je to na tebe, držím palce.

@myska183 Myslím, že tvoj priateľ si ťa nezaslúži, máte rôzne názory na život, ako aj celkové postoje a ciele. Ak si niekoho spoznala a je ti sympatický neboj sa začať nový život, Síce to nemusí znamenať, že ten je ten pravý, ale môže ťa aspoň niekam posunúť!! Ináč sa môže stať aj to, že ostaneš v terajšom vzťahu, raz ráno sa zobudíš a zistíš, že prešlo ďalších 5 rokov a vy ste sa ešte stále nikam nepohli, premárniš si život. odovzdáš celú svoju mladosť človeku, čo si to nezaslúži. Ver, že viem o čom hovorím. Držím palce, aby si našla odvahu vziať život zase späť do svojich rúk

@myska183 podľa mňa s tým Tvojim terajším priateľom len strácaš čas a utekajú Ti pri ňom najlepšie roky mladosti. Aj ja som bola takká.

@myska183 skús si prečítať nejaké knihy o tom. Napríklad od Robin Norwood knihu Ženy, ktoré milujú priveľmi /vydalo INA 1994/
http://www.martinus.sk/?uItem=2250
Mne veľmi pomohli knihy - tie mi otvorili oči. Dovtedy som si myslela, že láska hory prenáša a ten vzťah ako by vysával zo mňa všetku energiu akoby som ja sama tie hory prenášala. Keď som ten vzťah ukončila /dohnal ma k tomu sám, lebo už vyžadoval odo mňa konanie proti mojim morálnym zásadám/, tak sa mi nesmierne uľavilo.

Dakujem, ze ste reagovali. Viete, ked ja som taka,ze stale dufam, co ked nahodou a ze si to budem vycitat .... Neviem ci by som zvladla povedat to, ze koniec..... bojim sa ze co ked sa zmeni a v buducnosti bude z neho super muz, ale to je risk ja viem, ze bud alebo. No velmi ma laka ten kamarat, bol by to iny zivot🙂 ked ja som taka sprosta a nerozhodna. Boli ste niektora, taka ze ste stale vahali co to bolo vzdy jednoznacne?

Tak to som aj ja stále dúfala, lebo mi nasľuboval toho dosť...len tie sľuby nikdy nesplnil....stále som len čakala...navyše ku mne sa správal z času na čas ako k nejakej chudere... a bola som taká sprostá, že som stále bola s ním. Až som náhodou stretla kamaráta a odrazu mi v hlave zasvietila nejaká kontrolka, lebo ten kamarát sa ku mne správal lepšie ako môj vtedajší, pre kamaráta som nebola chudera ale normálna fajn baba s rovnakým zmýšľaním a hoci som s tým kamarátom si nič nezačala, ale pomohlo mi to zmeniť uhol pohľadu na počínanie vtedajšieho priateľa. Nemala som žiadnu záruku, že niekedy v budúcnosti stretnem nejakého super muža...možno aj preto som si povedala, že radšej taký vzťah ako žiadny a váhala som dlllho... ale veľmi ma ten vzťah vyčerpával....roky ubiehali.... nerozhodná som bola, jednoznačné to určite nebolo...len už som viac nevládala, už som nemala sily v tom vzťahu pokračovať, keďže ten vzťah už sa ďalej nerozvíjal, ale akoby uviazol na nejakom bode. Dnes ľutujem, že som nebola rozhodnejšia. Keby som bola rozhodnejšia, tak by som bola vydatá určite už dávno skôr, aj materstvo by som si užívala omnoho skôr. Omnoho skôr by som žila kvalitnejší, pohodovejší život s partnerom, s ktorým ma baví svet, s ktorým ide všetko akosi samé od seba a s ktorým si spoločne plníme naše spoločné sny. Ale v čase rozchodu som nemala žiadnu záruku, že niekedy v budúcnosti ma čaká taký život, ktorý som si vysnila.

Sak to je to. Keby tak clovek vedel co je dobre🙂 a co ho caka. Caka ma tazke rozhodnutie.... Bolo by jednoduchsie keby som ho uz nemala rada, ale takto... Stale nad vsetkym rozmyslam, preberam to odpredu odzadu.

evabb35 u mna je to presne ako si pisala. doteraz som nebola na 100%j spokojna, ale sa to vzdy nejako urovnalo a mne tiez akoby ta kontrolka zasvietila ci som zlozila ruzove okuliare, ked som spoznala toho chalana. proste som asi prisla na to, ze zivot sa daj inak zit a nie prezivat.

@myska183 Presne - roky som len tak prežívala a čakala som kedy už konečne začnem žiť.
Však my sme chodili roky a svadba, spoločný život boli stále niekde v nedohľadne...no trápny vzťah to bol....a ja som stále len dúfala, že sa to časom nejako zmení...a stále nič...

Nechápala som vtedy, keď mi niekto povedal, že sa zobrali po 3-6 mesiacoch chodenia...do roka mali prvé dieťa....a sú spolu dodnes....postavili si dom...narodilo sa im viac detí....

V časopise Psychologie dnes 7-8/2009 partnerský poradca Jeroným Klimeš napísal článok s názvom Generace, ktoré hrozí přechozené vztahy. Autor článku píše, že ak vzťah počas prvých dvoch rokov nefungoval, nie je dôvod predpokladať, že sa to v budúcnosti zlepší. Je lepšie sa rozísť hneď, než čakať na nejakú zázračnú zmenu. Pokiaľ partner celé prvé dva roky vylučuje možnosť založenia rodiny, je naivné očakávať, že sám od seba zmení rétoriku. Ak je rodina Tvojou prioritou, doporučuje autor bilančný rozchod. Ak ani jeden z partnerov neuvažuje nad založením rodiny, je vhodné mať v živote vždy určitý spoločný dlhodobý projekt /založenie firmy, stavba domu/ Akonáhle sa blíži jeho dokončenie, treba nastoliť nový projekt.
Autor článku píše, že prechodené vzťahy veľmi úzko súvisia so súčasným fenoménom predĺženého detstva / teda obdobím medzi pubertou a narodením prvého dieťaťa/. Keďže dnes si rodinu zakladajú ženy okolo 30.roku, muži o 5 rokov neskôr, takže etapa predĺženého detstva môže vraj trvať 15 i viac rokov. Keď sa toto číslo vydelí konštantou prechodeného vzťahu /15/6/ zistíme, že dnešná generácia má do reprodukcie priestor na dva až tri prechodené vzťahy a teda si zažije dva až tri často bolestivé rozchody.

@evabb35 ved ja si to aj tak vsetkou uvedomujem,len je proste tazke povedat nejake rozhodnutie nahlas. Presna, ja som proste, ze mam nejake plany, rada by som si stanovila ciele a dosiahla ich. A ked som sa doteraz zmienila o tom, ze planovat trebars zatial len leto dovolenku alebo tak tak, ze nie je clovek ktory bude dopredu planovat:( tak preco potom raz povie, ze chce rodinu a deti ako ja a pritom na to povie, ze nie je pripraveny al. ze nebude planovat. Sak to je onicom zit zo dna na den. Ze ak ho lubim tak vydrzim.

@klaudiam necitala som teda celu tuto temu, lebo viem zeniektore baby ta odsudia, ine ti ppovedia ze je to tvoje rozhodnuti. ale poviem ti cim som presla ja. mam dve deti, tiz s mojim druhom zijeme bez toho aby sme sa zobrali. bolo to medzi nami dost blbe, vadil mi ale naozaj strasne. tiez som zvazovala ze od neho odidem. najst si ineho muza by uz nebol problem.ale potom som si aj vdaka kockam z modreho konika uvedomila, ze ja uz niesom zena, zodpovedna len sama za seba. moje dcerky miluju svojho otca, oni miluje ich. nosi mi domov peniaze, stara sa o nas .nikdy by som detom nezobral ich otca. a uvedomila som si ze su chlapi, ktori su zli, biju svoje zeny deti, prechlastaju peniaze, kurvia sa . a my mame doma takeho super ocina, no a co ze mu smrdia nohy ked pride z prace, no a co ze chrape? nasla som si znova k nemu cestu a mam ho rada dufam, ze nikdy nebudem musiet od neho odist. deti su stastne tak som stastna aj ja. ale poviem ti este nieco, uz ho nemilujem to je normalne. mam ho uz len rada, som stastna ze sa mam o koho opriet. urob ako ty pokladas za spravne, ale mysli aj na vase dieta, ci sa to bude pacit jemu. dufam, ze nebudes lutovat svoje kroky a prajem ti v zivote take stastie ake prezivam ja. daj prosim vediet ako si sa rozhodla 😉

@myska183 tiez by som ten vztah ukoncila, ak aj novy vztah nevyjde, nic sa nestane, na svete je dost slusnych muzov...co podla toho co pises o svojom partnerovi sa povedat neda... a ak by si aj s nim ostala, vzdy by si bola v pozicii, ze ty si o to ziadala, aby ste spolu byvali, aby ste mali deti, aby ste sa sa zobrali...tieto veci sa predsa nedaju vynutit, ak nechce, nechce, chod dalej...

Nuž @myska183 rozchody s nezrelými chlapmi sú obzlášť ťažké a bolestivé, pretože aj na rozchod reagujú nezrelo, správajú sa ako malé deti, ktorým rodičia odmietnu v hračkárstve kúpiť hračku - niektorí začnú byť agresívni, niektorí začnú rumádzgať, citovo vydierať, ohovárať Ťa, vykrikovať Ti kadečo, vyčítať....je len na Tebe ustáť to všetko a nenechať sa citovo vydierať, nenechať sa zničiť...zachovať si vlastnú česť a dôstojnosť. Lebo z takéhoto vzťahu je to jediné, čo Ti zostane - dôstojnosť. Skús si prečítať knihy, ktoré som Ti uviedla a možno Ti pomôžu nájsť samú seba a žiť svoj život.

@myska183 to, ktorý muž bude aký otec sa nedá dopredu presne predpovedať. Nikdy by som nepovedala o mojom manželovi, že bude taký starostlivý otec. Navyše dnes je taká doba, že sa nedá ani dopredu predpovedať, či muž rodinu uživí a či bude mať na rodinu čas a či vôbec budete môcť mať spolu deti. Deti rokmi vyrastú a ostanete sami a budete spolu starnúť. Skús si seba predstaviť vedľa terajšieho priateľa o 40 rokov. Budete mať na čo spoločne spomínať? Alebo budeš smutná, že život pri ňom Ti preletel bez toho, aby sa Ti splnilo aspoň niečo z toho o čom si snívala? Ostanú Ti spomienky len na to ako si sa mu stále prispôsobovala a nič z Tvojich snov sa Ti nesplnilo a celé roky si len plnila jeho príkazy a slúžila mu a presvedčovala o svojej láske k nemu? Je to Tvoj život. Aký si ho teraz vyberieš, taký ho budeš žiť. Je to ťažké, ale je to len a len na Tebe. Nikto to za Teba nerozhodne, ani nezariadi. Tvoj život si riadiš Ty sama.

@myska183 je rozdiel,keď sú objektívne príčiny, ktoré znemožňujú plánovaniu hoci aj dovolenky /napr. rozbiehanie firmy, či pripravovaná operácia.../ Skutočne niekedy existujú príčiny, kedy nieto ani času ani myšlienok na nejaké plánovanie. Ale v partnerstve by sa mali navzájom partneri aj v tomto pochopiť a podporovať navzájom. Niekedy naozaj nieto času a energie vysvetľovať partnerovi, že riešiš vo firme nejaké zákazky a pod. Ale to už je o emocionálnej inteligencii partnerov. Lenže Tvoj partner sa príchodom dieťaťa nezmení. On ostane taký, aký je. Ak už teraz je napríklad pracovne vyťažený, tak tomu bude aj keď budete mať deti.

@myska183 s bývalým sme sa nemohli na ničom dohodnúť. Napríklad nastúpila som do nového zamestnania a on sa divil, že prečo neideme na dovolenku. Keď som mala v práci voľnejšie, tak som zháňala dovolenku - last minute - to zamietol, kričal na mňa vraj som to mala dopredu naplánovať a a neviem čo ešte. / Stále som mu musela niečo vysvetľovať a zdôvodňovať...a nič nechápal. To ma strašne vyčerpávalo./

neviem či sem pisateľka - zadávateľka témy ešte chodí ale možno áno,
nebudem písať ani pre ani proti v konečnom dôsledku to bude len a len jej rozhodnutie a následky si ponesie ona a aj za svojho syna,

z toho čo som čítala som si urobila názor ja a každý ten svoj ale je jedno porekadlo ktoré hovorí za všetko:

- nikdy neopúšťaj niekoho kto ťa miluje pre niekoho kto sa ti páči pretože ten ťa opustí pre niekoho koho bude milovať.

a je to pravda, keby váš vzťa nebol v dostatočnej miere o láske a rodine aj ked nie ste zosobášený ale v každo dennom strese a riešení problémov už dávno by sa rozpadol a teraz je tu niečo nové ale to je ešte nepreskúšané dennodenným rytmom života a ked to nevyjde a zamilovanosť pominie, ostane čo??? možno len slzy, že som mohla urobiť niečo inak ,
želám všetko dobré a správne rozhodnutie hlavne tým, že rozhodujete aj za dieťa.
a osobne je super že má priateľ nachystaný byt a všetko ale nebude to práve ten priateľ ktorý vás teraz miluje, že vám raz pripomienie, že byt je jeho a že si neváži lebo ste počas vzťahu mali aj druhý vzťah a kde zoberie istotu, že počas tohto vzťahu o takých 4-5 rokov to neurobíte znovu ??práve jemu.

Tak ja stale vaham. Ked som naposledy telefonovala s priatelom, tak mi povedal, ze zmeni to co sa mi nepaci, ze ked som nespokojna ako naraba s peniazmi, tak mi ich da, ze ked bude pekne budeme chodit na prechadzky..... a som tam, kde som nechcela byt:(

@veronkaj musim ti oponovat, ja sama som zivy priklad , ze aj diskusia na modrom koniku dokaze zachranit vstah. 🙂 niekedy naozaj plati -ze ked je koze dobre , tak sa ide na lad smykat. ☹

@grenadinka áno viem, poznám aj také prípady,

@grenadinka tak podla mna je to dost velka blbost, co si napisala. vsetky matky, ktore sa obetovali pre deti, ppokazili v konecnom dosledku zivot sebe aj detom. nemyslim tym len hadky a neharmonicke prostredie, ktore je doma, pretoze to byt moze ale aj nemusi, ale najma to, ze ak zena nemiluje svojho muza, venuje tuto lasku detom a tym ich uplne potopi. ta matka je potom od tych deti zavisla a nie je schopna im dat kridla a opustit ich.
co budes robit, ked ti deti odidu z domu? budes doma sediet s tym "kamaratom"? muzom ktoreho nemilujes? a budes vyvolavat kazdy den svojim detom, co robia, kde su a kedy pridu na navstevu? a tie deti nebudu schopne si vytvorit svoj plnohodnotny zivot, lebo matka im bude donho neustale zasahovat, uz len tym,ze ju budu musiet kazdy volny vikend navstevovat a vyplnat jej prazdnostu v srdci. (je to tak u mojej mamy)
ja tiez este neviem, co urobim, lebo som na tom podobne, ale urcite nie som schopna sa obetovat v 30.tke natolko, ze uz nebudem lubena a ze nebudem lubit.
aj ked momentalne vsetku svoju lasku sustredim na dieta, uvedomujem si, ze s tym treba zacat nieco robit...