Chcem tretie dieťa, ale manžel je proti
Dobry den, mam 34 rokov a moj manzel 40,mame dve deti,dcera 5 rokov a syn 2 roky.Velmi tuzim po tretom dietatku,ale manzel je zasadne proti. Deti sa navzajom velmi miluju a tiez by uvitali surodenca. Ako by ste to riesili? Dakujem
@skumavka s tym suhlasim... len ono to zalezi asi od cloveka - ja mam napr. aj ludi co su v praci 12 hodin - rano hodina kavicka, obed 2 hodiny, pocas dna niekolko prestavok na pokec - ked sa s nimi bavim preco tak pracuju, ci sa neponahlaju domov a tak... tak dostanem odpoved ze im to tak vyhovuje - ze vlastne ich rodina v ba su prave pracovni kolegovia a tymi pokecmi v praci vyvazuju tu koncentraciu, ktora sa od nich ocakava... tiez mam aj maminy, ktore idu totalne efektivne, aby mohli neskor chodit a skor odchadzat - niektore maju skratene uvazky, niektore ale nie - je to len nasa dohoda a funguje to...
cize urcite - pre matky je super moznost odist o normalnom case - pre mna by to bolo tiez super a rozmyslam ze ak sa vratim do prace, kde robim teraz tak tiez len s takouto opciou ( nastastie nasa firma skratene uvazky umoznuje...)
@skumavka zial, musim suhlasit s tou vytazenostou part-time prace a plneho uvazku. Ja som na skrateny uvazok tiez. Americky manazment robi rad prehlady, tak si vymysleli, ze kazdy presne musi uviest, co a kolko robi mesacne. Zial, potvrdilo sa to, ze praca na hodinu u kolegov na plny uvazok je nizsia ako moja. Tak sa to riesilo s tym, ze mi chceli zvysit uvazok, no ale to mne teraz nevyhovuje. Ja to tam proste zmaknem aj za kratsi cas, momentalne riesime zvysenie platu. Ale keby sa neozvem, tak to nikto neriesi. Kolegovia maju cas aj v klude kecat, na kavicku, cigaretku, ja idem ledva na wc. No ale pre mna je benefit, ze stiham okolo vsetkych troch deti, dohodla som sa, ze ked budem mat deti chore, mozem chodit na poobedie/podvecer do prace. Uz teraz sa ma pytali, ci uvazujem o plnom uvazku u nich vyhladovo v priebehu buduceho roka, proste je tam perspektiva postupneho zvysenia uvazku, ked mi to uz bude vyhovovat. Len samozrejme, cenou skrateneho uvazku je vyssie pracovne tempo, ale tak ja som zasa motivovana rychlo pracovat, aby som mohla ist skoro domov. Je to proste kompromis. Som velmi rada, ze som nasla takuto pracu, zvlast u nas, kde sa takato ponuka objavuje mozno taz za rok.
@mircalla moje sebavnímanie nie je závislé od toho, čo si Ty, dai a pár nickov podobného razenia o mne myslíte, ako ma hodnotíte a zovšeobecňujete.
@dai budem stručná. Ďakujem za rady a na oplátku Ti dám tiež odporúčanie. Vyhľadaj určite odborníka, ako závažné problémy uveď nasledovné: neustále každému oponujem, obhajujem dookola svoj názor a neviem sa zastaviť, ak sa ku mne negatívne vyjadria, zaútočím a dávam údery pod pás, som veľmi reaktívna, reagujem na akýkoľvek podnet, mám pocit, že ma jedna osoba prenasleduje v diskusiách😢
A na záver. Ja sa k Tebe vyjadrím, ak budem cítiť. Ty sa pohoršuješ nad ostrohou, ale ak sa niekto pohoršuje nad Tebou, tak sa ideš po...
Napísala som Ti dve vety na Tvoj účet. Ty koľko a akých voči mne?
Ak máš so mnou problém, označ moje príspevky.
Neunúvaj sa s odpoveďou.
Viac Ti v tejto diskusii nemám čo povedať.
@mandala77 toto nie je prva diskusia, kde som mala moznost vidiet, ze si do nej neprispela nijako, len si sa tam zrazu objavila a rypla si do @dai. Netusim, cim Ta tak irituje, ale moja skusenost je taka, ze ja osobne som ju tiez v jednej debate skritizovala, ale myslim, ze konstruktivne, a dalej spolu komunikujeme slusne. Takze ona kritiku prijat isto vie, len z Tvojej strany ide o cielene navazanie sa, a nie normalnu kritiku.
@dskjhfdlkdjhl dakujem, ale ako vidis ono to nema vyznam - ona je ta svata a ostatni trpia dusevnymi poruchami...
@mandala77 ty celkovo v tejto diskusii nemas co povedat ak sa nemylim, kedze si este okrem rypania nic nepovedala... jasne, nicky podobne mne🙂 ved ty mas problem s kazdym kto ma vlastny nazor a neboji sa ho odprezentovat... a este mas problem so zenami co si idu za svojim - je to vidiet podla vyberu nickov na ktore utocis - to svedci moja ale viac o tvojich komplexoch a poruchach ako o inych... ver tomu ze zaujem o diskusiu s tebou mam nulovy, kedze s tebou sa diskutovat neda a ak sa niekde pridas neprinesies absolutne nic, len negativnu energiu...
krasny den a poprosim ta dat mi uz pokoj - aj v inych diskusiach - najdi si niekoho ineho na sledovanie😉
@katarinka289 nedalo mi, musela som zareagovat
to ako myslis vazne toto? No je to sakra zmena. Kazde dieta iny vek, ine potreby. Ty o tych detoch pises akoby to boli nejaki panacikovia, vsetky rovnake, rovnako stare. Ale oni nie su a tak ich potreby a starostlivost o ne treba zladit. No ono jedno dieta ma rok dalsie povedzme 4 a najstarsie 7. Tak je asi dost rozdiel ist na vylet s 2 relativne velkymi detmi ako s este jednymi skoro babetkom, ktore chce urcitu hodinu jest, spat, je mrzute lebo mu je teplo, je unavene, v konciku nechce spat atd. Zaspavanie a spanok detto - vacsie deti asi uz logicky netreba nejako uspavat ale male babetko ma iny rezim, v noci sa x krat zobudi atd
@dskjhfdlkdjhl toto nie je prvá diskusia kde lezieš madam dai do ..., pritakávaš jej a obhajuješ ju. Neprenasleduješ ju náhodu aj Ty?
@mamutka presne. Ja mám deti tri, manžel pri mne a všetci spolu každý deň. Ak by sme to finančne neutiahli, tretie dieta nie je. Nevytrepem chlapa z domu, pracovať mimo len kvôli tomu, že JA chcem tretie dieťa a CHCEM byť doma a jemu a krku ďalšie 3 roky.
Chlapi veľmi dobre vedia, prečo tie ďalšie deti nechcú. Veď kto sa stará o rodinu vtedy? Kto je za ňu najviac zodpovedný? Stále len ten chlap. A on by mal mať to slovo.
A čo sa týka viacdetných rodín, tak ako som písala. Mnohé také rodiny sú len na "povrchu" šťastné. Stačí sa opýtať tých najstarších detí, či chcú ešte súrodenca.
@sasa1310 Naprosto suhlasim - je x starsich surodencov, ktori si nikdy neuzili kvoli starostlivosti o x mladsich detstvo. Ja by som kludne prijala viac deti (este 1), ale neviem si predstavit ich mat 7 - ani so slusnym prijmom sa na to necitim
Nejaka teta mi bude oponovat, ze je to z pohodlnosti, ako som sa docitala. Ja to volam skor zodpovednost, nakolko nikdy nevies, ci neostanes na tie deti z nejake dovodu sama, pripadne neostanete bez prijmu.
Okrem toho nemam 30 rodinnych prislusnikov, co by mi s nimi pomahali
@sasa1310 v našej kultúre to bolo kedysi úplne normálne, teraz síce osobne nepoznám také rodiny, keď mladší súrodenci visia starším na krku, ale môže byť. My sme mali najmladšiu sestru, je odo mňa o 11 rokov mladšia a nikdy nám ju mama nedávala na stráženie, hovorila, že si ju chce užiť, nakoľko nás staršie si užiť nemohla a mala z toho akési výčitky svedomia a ľútosť z toho. Mám kolegyňu, ktorá tiež mala na krku mladšieho súrodenca a dodnes to berie ako krivdu, že nemala normálne bezstarostné detstvo. Ale napr. moja švagriná, ktorá bola najstaršia zo 7 súrodencov, si stráženie detí pochvaľovala, nakoľko nemusela ísť pracovať do záhrady a na pole, lebo túto záhradnú činnosť neznášala.
Takže každá situácia je trošku iná a asi pravdepodobne aj postoje starších súrodencov by boli rozdielne.
Ale chápem ako si to myslela.
@0silvia0 Suhlasim s tvojim príspevkom.Ja mam mladsieho brata o 7 rokov a nakolko sme vyrastli v rodine kde absentoval cit ,pre mna bolo narodenie môjho malého brata velmi prinosne,bola to moja ziva babika.Dodnes ma ku mne moj brat silnejsou citovu vazbu ako k matke,Ja som si starostlivost o nho uzivala,nepocitovala som to ako krivdu alebo pritaz.Kupala som ho,kocikovala,v noci si ho bravala do postele ked maval zle sny.Robila desiate do skoly,neskor sme si spolu v izbe kreslili pocuvali hudbu,pomahala som mu s úlohami.Pre mna to z môjho pohladu bolo len prinosne ked som sama sa stala matkou tak som nemala nastudovanu ziadnu knihu, ziadne fora len som pocuvala svoje instinky a prirodzene opakovala to co som sa pri mladsom bratovi naucila,
@ostorha no ty si mu vlastne robila mamu, mal šťastie že mal takú sestru, muselo to byť pre neho veľmi dôležité mať takéhoto blízkeho človeka pri sebe.
Inak ja mám k mojej o 11-rokov mladšej sestre taký zvláštny vzťah, niečo medzi materským a sesterským, nie je to čisto sesterský vzťah. Pamätám sa, že keď bola v puberte, mala nejaké problémy s kamarátmi a vyrastala viac-menej ako jedináčik, tak som tiež mala pocity zodpovednosti k nej a vtedy som sa jej veľmi venovala.
@eeffka nnno, clovek si moze mysliet a planovat vela/malo deti, aj sa dohodnut s parnerom... ale zivot to nakoniec moze dost obratit... napriklad kolegyna kedysi svatosvate tvrdila, ze chce mat len 1 dieta, aby mu dokazali dat vsetko... aj mali len jedno... lenze prisiel rozvod, novy (dovtedy bezdetny) chlap, a ona je v 40tke opat na materskej 😉
Ano mas svojim sposobom pravdu ja mam vlastne deti dve.. Vsetko sa da vidiet aj pozitivne aj negativne,Pre mna to pozitivne bolo v tom ze som sa naucila zodpovednosti a starostlivosti.On bol strasne krasne a nezne dieta ,take kontaktne velmi rad sa objimal,hladkal bol velmi laskavy,viem ze dievcata z ulica ho vzdy chceli strasne kocikovat ale ja som im nechcela dat priestor.A ked som mala nejaku sladkost tak som ju vzdy nechavala pre neho,lebo som mala rada ten pocit ked sa mu v ociach zaleskli hviezdicky ked zbadal cokoladku a hned som dostala velke objatie.Tak sme si vzajomne suplovali to co sme mali dostat primarne od rodicov.Si pamatam ze ked som ho prvy krat videla v porodnici strasne som plakala ale boli to slzy stastia.
@ostorha 🙂 velmi pekne to znie a zaroven aj smutne... je mi vzdy luto ked deti nedostanu od rodicov to naco podla mna by kazde dieta malo mat pravo - lasku a ochranu... Inak ja som tu pisala - tiez mam mladsieho brata - akurat len o 4 roky - cize u mna to bolo take pol na pol🙂 pol materske a pol take klasicky sesterske🙂 a tak je to dodnes - stale mam pocit ze ho musim niekde ochranovat a starat sa o neho, na druhej strane ale ako dieta si pamatam ze ked nam ho dali rodicia na starosti, este stale som sa chcela hrat tak slobodne a on mi v tom prekazal - nenazvala by som to urcite krivdou, ja som mala krasne a stastne detstvo a fakt krasnu rodinu, super rodicov, ale teda liezlo mi to na nervy ked som chcela ist do hory robit bunker napr. a rodicia mi zrazu pribalili 2-3rocneho brata s ktorym sa toho az tak vela nedalo😀
@dai My sme co sa tyka hmotného zabezpecenia mali vsetko,Bol hlboky socik ale otec musel mat Audi 80 to bola taka velka biela lod,techniku,jedlo to vsetko bolo naplnene,Otec je Ukrajinec a velmi tvrdy clovek,sportovec,abstinent, nefajciar ,varila sa u nas zdrava strava to vsetko bolo naplnene.Krstna mama zasa mala rodinu v Amerike je som mala moderne handry aj vela sila strikovala.Krstny otec robil v ski servise takze cela vystroj znackova a cela zima na svahu.Na vonok sa mohlo zdat ze super,dobre si zijuca rodinka ale vo vnutri vela trestov a strachu.Takze pre mna bol moj maly bracek- benjaminek v podstate taka naplast na to citove co doma absentovalo.Ja keby som mohla vratit cas tak vsetko to materialno ozeliem keby sme mohli byt normalna sudrzna rodina.
@ostorha my sme nemali nic🙂 vsetko dedili jeden po druhom, ziadne dovolenky, auto ci telefon🙂 ale aj tak spomienky cista nostalgia, hlavne teraz ked uz nie sme kompletna rodina☹
jasne, clovek potrebuje niekoho lubit a byt niekym lubeny☹ drzim palce aby to v tvojej rodine fungovalo tak ako si prajes...
Mne moja najmladsia sestra hovorila mama, ked mala jeden rok. Vela som sa o nu starala, je mladsia o 14 rokov, bol to taky moj maly milacik. Jasne, niekdy ma to aj nebavilo. Ale nebolo to preto, ze by sa mojim rodicom nechcelo alebo boli lahostajni. Zial, riesili velmi tazke ochorenie mojho dalsieho surodenca. Az dnes, ked som v rovnakom veku, ako bola vtedy moja maminka, si plne uvedomujem, co museli vtedy prezivat. Ten strach a neistotu, predsa len medicina bola omnoho pozadu, ako je dnes. Plno deti na oddeleni zomieralo... Obdivujem mojich rodicov, ako to zvladli, my deti sme z nich necitili tu neistotu, v akej oni vtedy realnne zili.
Takze nemam ziadnu "ujmu" z toho, ze som sa v detstve intenzivne starala o sestru, stale je to moj milacik, aj ked je uz dospela.
Presne toto riesim ja teraz.Chcela by som dalsie babo(chlapceka) ale to by bolo uz 4-te.Manzel tiez nechce nieje uplne proti len on rozmysla racionalne.Chalanov mam uz"velkych"14,11,8.
Ako to nakoniec dopadlo??? Mam doma 12,skoro 3 a nečakané som otehotnela ( no 9tt potrat) a velmi by som chcela este jedno no manzel nechce ....mna lomcuje ta bolesť z tej stratí

@mircalla som rada, že to vidíš podobne.