Chronický žiarlivec

ahoj ženy, verím že mi niekto objektívne poradí, ja sa na túto situáciu asi už neviem pozrieť triezvo. skúsim to napísať stručne. mám priateľa cca 4 roky. boli sme od začiatku veľmi zamilovaní ( teda ja určite) . všade som ho ospevovala ako dokonalého muža, ktorý sa ťažko hľadá ( naivná ). asi po roku som mu našla v mobile milion správ..podvádzal ma. odišla som od neho. vracal a odpadával od zúfalstva, akú chybu urobil, že je od malička nevyrovnaný a zakomplexovaný, že to zlo ktoré robil si ani neuvedomoval (podvádzal aj bývalé priateľky). prosil aby som mu dala šancu, vraj mi chce ukázať aký je skutočne, že toto bola len zlá maska. tak som sa vrátila. problém je ten že bol už od začiatku veľmi žiarlivý, na všetkých mužov, nikdy som mu na to nedala dôvod, mala som oči len preňho, nikdy som nebola takto zamilovaná, žila som v rozprávke . no a potom, ako som mu dala druhú šancu bol chvíľu kľud, ale potom začalo upodozrievanie znovu, myslel si že ho klamem, vedel riešiť aj dva mesiace prečo som si išla zapáliť s kamarátom, prečo som si dala tak pekné šaty keď som išla sama von, prečo som otvorila fotku chlapa na instagrame. čo trvá dodnes. musím povedať že odvtedy čo som mu prišla na neveru, nemyslím si že by niečo podobné robil, chce tráviť čas len somnou, nechodieva von s priateľmi, vraj nepotrebuje, že chce byť somnou.. a tiež musím povedať, že keď neriešime tieto žiarlivostné scény, sme naozaj šťastní, nie tak obyčajne, ale máme tie najkrajšie chvíle, vychutnávame si život, smejeme sa, rozumieme si. a potom to zase príde, začne mi týždeň vkuse vyčítať prečo som sa vyjadrila o nejakom chlapovi že je fešák ( sám sa ma pýtal či si myslím že je fešák ) a podobne. nič zlé nerobím, nestretávam sa s mužmi, nikdy som s nikým neflirtovala, starám sa oňho. hovorí mi že mi dáva tú najväčšiu lásku, že ma asi priveľmi ľúbi, že by som mala byť rada a vážiť si to. tvrdí že nieje chronický žiarlivec, že ho tým urážam. vraj on by nikdy na ženu nepovedal že je pekná, že nepotrebuje ženy hodnotiť, ale vraj keď ja to potrebujem nech to robím (lol) , že by som sa mala naučiť vnímať tak čisto ako on, že vníma lásku krajšie ako ja, pretože ja dokážem na muža povedať že je pekný (myslím že to je prirodzené) nič viac za tým nieje. a stále obviňovanie a znevažovanie mojej lásky k nemu, vraj sa kvôli mne cíti ako škaredý chlap, a totálny dement, že ho nevnímam ako výnimočného chlapa keď sa viem na ulici pozrieť aj na iného, že on má kvôli tomu depresiu a nebude šťastný, že za to môže sám pretože ma podvádzal, ale že nemôže byť so ženou ktorá ho nevníma ako najkrajšieho a najlepšieho chlapa.. som zúfalá, premýšľam že odídem, ešte dnes.. je toho toľko čo som nenapísala, ale to by sa asi nikomu nechcelo čítať, tak len takto v skratke, máte s tým niektorá skúsenosť? ďakujem za váš čas ❤