Chýba mi mamina

Ahoj ja sice otca mam ale mamu som stratila v stredu,prislo to z nicoho nic,,,.v poslednych chvilach som bola pri nej stale to mam pred ocami... ☹ ☹

ked som citala Tvoj uvod, mala som pocit, ze si sama. Ale neskor v prispevkoch som sa docitala, ze mas syna. To je ten dovod, ze sama nie si a to je ten dovod, preco sa oplati zit. On chce svoju maminku mat pri sebe tak, ako Ty svoju. Tak bud pri nom a ostan pri nom. Vies najlepsie, ake to je, ked ju niekto strati alebo nema. Skus pozbierat sily kvoli nemu. Ak Ti nepomohol Tvoj psycholog, skus ineho, nikde nie je napisane, ze Ti ziadny nepomoze. Prajem vela sil.

@miselkaa12 ahojki,
podla mna problem je v tom, ze velmi blizko pri sebe si mala zivotne stastie aj zivotnu tragediu. to ze si sa stala mamou mesiac po smrti milovanej maminy, ti neumoznilo prezit si naplno smutok, lebo si sa musela naplno venovat dietatku. taketo dve extremne situacie naraz, narodenie dietata a smrt rodica su extremne narocne na psychiku. ak ti mozem poradit, nevzdavaj sa ak ti psycholog nepomohol ani lekara si clovek nenajde na prvy raz. psychoterapia ma rozne pristupy, skus ist na upsvar resp. neviem odkial si a najdi si psychologa ktory ta bude vediet previest po tejto ceste. vela stastia

@miselkaa12 Ahoj drahá miselkaa , úplne Ti rozumiem, ako sa cítiš. Aj mne zomrel otec, potom mama, potom sestra, brat a ešte jeden brat. Úplne viem ako sa cítiš. Najviac mi chýba mama. Aj teraz keď už mám svoje deti, a manžela, (mám 31 rokov) , mama mi stále chýba. Niekedy by som sa jej chcela len opýtať ako sa to alebo ono varí, alebo jej povedať, mami prosím ťa pomôž mi, som strašne unavená a potrebujem si pospať, ja viem, že je to strašne egoistické, ale viem aj to, že ty sa na tom nepohoršíš, že si ma poľutuješ............... a ešte strašne, strašne veľa veci by som jej chcela povedať.
Dokonca keď som rodila, akosi inštiktívne som volala mama, mami!!! Je to prirodzené, že smútiš.
Ale zároveň Ťa chcem povzbudiť, neboj sa, čas to zahojí. A myslí aj na to, že mama by bola šťastná, keby si bola šťastná aj Ty. Neboj sa šťastia, krásy a lásky. Ak chceš, môžeš mi napísať poštu a porozprávame sa .

@miselkaa12 mne to februári zomrela mamina,viem,ako sa cítiš.Ale tvoj život,hoci sa cítiš vyprahnuto a omrzene,tvoj život pritom stale ide ďalej a ty ho žiješ,akokoľvek.Takže môžeš si vybrať z dvoch alternatív:buď ho prežiješ bez farieb a vôní,ktoré sú stale súčasťou nášho sveta a nebudeš ich už nikdy viac vnímať a raz sa to celé nudné obdobie (zatiaľ nikto nevie ako)skončí,alebo škrtneš do knihy svojho života,oddelíš minulosť čiarou a začneš žiť nový život,úplne iný.Aj ked to možno vyznie absurdne,ale si stale rovnako silná ako si bola počas maminho života,určite odišla v dobe,ked si bola istá,že to zvládneš.Veľa ľudí žije ako ty,ale rodinu,svoju rodinu si vždy môžeš vybudovať a možno je práve čas otočiť kartu a je čas začať dávať(svojim deťom)🙂

ja som zažila to isté,moja mama zomrela ked mala 56 rokov.Sú to sice už 3 roky čo odišla ale stále na nu myslím,štve ma že som jej nevedela pomoct,zomrela na rakovinu,predo mnou to tajila 4 mes,čo ochorela potom som sa jej jedneho dna spýtala že čo je snou že sa mi nepáči tak mi to povedala,žial nedalo sa to liečiť pozerala som sa na to pol roka ako nám pred očamy odchádza,doposial mám pred očamy ako som ju videla poslednú krát živu,vravievam si že ked sa niečo v živote udeje či už dobré alebo zlé ma to nejaky vyznam alebo zmysel ale mamina smrt mi ten zmysel nedáva,vždy mama držla našu rodinu po kope,vždy sa vianoce a všetko slavilo u mojich rodičov,vždy sme tam zišli,teraz ked je len tato tak cce byt sám ked prídem k nemu tak je tam smutno,proste mama tam chýba

nechcem tu radit,sice som jedinacik tiez,ale ked mas pocit strasnej samoty,tak si poriad psa,nejakeho z utulku,fakt to pomaha, das niekomu,kto prisiel tiez o vsetko a skoncil v psej base,nevim ako mreze v utulku inak nazvat tiez o vsetko,mozno o pana,ktory mu tiez zomrel a stal sa nechcenym dedicstvom,alebo este nieco horsie novy domov . Zrazu budes mat niekoho,kto pri Tebe bude stale a nikdy ho neomrzis. U mna sa to osvedcilo,odkedy mam tu moju potvorku,tak je cely zivot lahsi,krajsi. Ono to ma aj tu vyhodu,ze ked s tym ides von zoznamis sa s ludmi,mozno to bude zase most medzi Tvojim svetom a tym okolitym,ktory nevie ako velmi sa trapis. Predtym som mavala depky,este hrosie boli ked sme sa prestahovali a nebolo tu nikoho,rodiny,priatelov....a ten pes mi neuveritelne pomohol...Maminu to nenahradi,ale aspon nebudes tak sama.

Ahoj, uprimnu sustrast, je mi to luto a chapem Tvoj smutok. Prezila som nieco podobne, mamka mi zomrela nahle, ked mal moj syn necely rok, otec dva roky predtym. Je tu uz sice takmer 7 rokov, ale chyba mi stale, vlastne obaja. To inak nejde, hlavne, ked ma niekto s rodicmi dobry vztah. Mne je hlavne luto, ze si ich moj syn nepamata. Ale neda sa to zmenit bohuzial, casom to trosku preboli, aj ked vzdy budu chybat, rovnako ako Tvoja mamka Tebe. Mne naozaj velmi pomohol vtedy moj maly syncek, bez neho by som to urcite prezivala omnoho horsie. Na druhej strane je mozne, ze kedze som pred synom nechcela plakat a byt smutna, smutok som dusila viac v sebe.. Zrejme sa to deje aj Tebe a preto tak dlho a tak velmi smutis. Je to ale pochopitelne, u Teba je to predsalen este aj dost cerstve, prvy rok je naozaj najtazsi. Sustred sa na svojho syna a ostatnych Tvojich blizkych, mas preco zit a urcite sa mas a budes mat z coho radovat.

@terezka1947 no, ak mozes, bud taka dobra a len sa ty pekne na tu lekarku postazuj...nie kvoli sebe, ani kvoli svojem mamke...ale kvoli dalsim pacientom, ktorych taka lahkovazna lekarka nema co liecit!
ze...ved aj tak by umrela..pche! tak nie dost si vytrpia ti ludia s rakovinou? a este im pritazia? lebo sak co, to je uz aj tak jedno?!?!

@miselkaa12 mne mamka zomrela ked som mala 18, je to uz nejakych 14 rokov a poviem to asi tak, ze chybat mi chyba stale a
neviem ci je den, kedy si na nu nespomeniem...5 rokov na to zomrel aj otec....neda sa na zabudnut, nedockas sa toho, ze to raz prestane boliet, lebo vzdy ked si na nu spomenies, pride smutok...da sa len naucit sa s tym zit
dvojnasobne mi to vsetko zacalo byt luto ked sa mi narodil syn, ze nikdy babku, dedka neuvidi a ani oni jeho...ale co uz, zivot je uz raz taky, nemozes to zmenit
skus mysliet na ludi, ktori su na tom este horsie, lebo su aj taki...niekomu rodicia zomru este v detstve, nezabezpecene putuju z decaku do decaku
vaz si toho, co mas...mas priatela, syna..to je tvoja nova rodina a bud rada ze ich mas, nie kazdy ma to stastie
a ked mozem poradit, mne pomohlo stale sa niecomu venovat, aby myslienky nebludili do smutku, ono to casom bude lepsie neboj 🙂

@miselkaa12 chápem ta úplne . O maminu som prišla pred mesiacom 😭 v nemocnici ju poslali na druhý svet neznášam zdravotníctvo a uz vôbec nie nemocnice 😭😭😭😭 bola to moja najlepšia kamarátka, aj keď mám muža a dcérku a manžel mi je oporou ale to čo dokázala nahradiť maminka nedokáže nikto 😓