Cítite sa uväznení v monotónnom živote?

Mne sa zdá,že na chlapa si moc ukecaný a moc o Tom rozmýšľaš. Prestaň rozoberať,už si sa porozprával u psychológa,či tu,či inde. Chyť svoju ženu,pobozkaj ju ako nikdy,vyslov ľúbim ťa a viac už nerieš. Niekedy aj veľa myšlienok,slov je zbytočných. Konaj, nerozoberaj, nerieš,nepýtaj sa cudzích ľudí. To čo chceš, cítiš urobiť, urob.

@jozeffezoj sam pred sebou neutecies.
na to, aby si nieco zmenil, potrebujes vystupit zo svojej komfortnej zony.
ja chapem, ze to nie je jednoduche, ale robis to pre seba.

si vyhoreny v praci? tak daj proste vypoved. budes zarabat menej,mozno, no a co? od hladu snad neumries. prinajhorsom sa Ti znizi zivotny komfort.

nevies sa preniest cez neveru? tak sa proste rozved. ci budes zit dalsie desiatky rokov po boku niekoho, s kym si nestastny?
ja som tiez rozvedena, a ano, deti tym trpeli, obcas ich to trapi, ale garantujem Ti, ze su stastnejsie, nez keby sme ostali spolu. moje deti su najstastnejsie, ked som stastna ja.

bojis sa radikalnych krokov? tak chod aspon na tie ryby. premoz sa, aj ked sa Ti nechce.

ja chapem, preco to psycholog ukoncil. tazko sa pracuje s niekym, kto nevyvija iniciativu, kto neurobi ziadny krok von z komfortnej zony. to sa potom neda nic zmenit a pre psychologa to muselo byt frustrujuce.

@jozeffezoj Chyba ti spriaznena duša a dcéra ti ju nenahradí. Tvoja žena ta už dávno nemiluje, nechce na terajšej situácii nič meniť, preto prestala chodiť aj na terapie. Toto je už nezvratné. Ako tu niekto napísal, je to umieranie za živa. Radikálny krok sa bojíš spraviť, nebol by si s tymto rozhodnutím spokojný. Poobzerala by som sa vo svojom okolí po niekom, s kým by som si rozumela a časom by to mohlo prerásť do niečoho stabilnejšieho. Ale aspoň by som sa snažila zmeniť prácu, možno tam niekoho spoznáš. Niekde musíš začať, ale to vieš aj sam.

moc rozmýšľaš, ak by si išiel aj na kraj sveta tak by Ti to nepomohlo, pred myšlienkami neutečieš, máš veľkú devízu svoju dcéru, vzťah s ňou, posúvaj sa s ňou, spoločný koníček, daj tomu ešte väčší zmysel, berieš neveru veľmi vážne, jasné že je to na figu ale brať to takto tragicky to si zničíš život, raduj sa z toho čo máš a máš rád, možno stretneš niekoho zaujímavého v živote a uvidíš, nevery je v dnešnom svete príliš veľa a tí čo si mysleli že im sa to nestane tak sa stalo

@jozeffezoj vidim, ze ste sa s manzelkou nikam neposunili. zijete vedla seba, nie spolu. ty sa az nezdravo fixujes na dceru, uvedom si, ze coskoro bude dcera v puberte, uz sa nebude k tebe tulit a nepusti ta do svojho sveta tolko ako teraz. co budes potom robit?
Zameraj sa na seba, najdi si nejake hobby, kamaratov. Chod si zabehat, zacvicit, na bike - cokolvek co pomoze tvojej psychike sa odputat od problemov a nastartovat v tvojom tele endorfiny.
Nauc sa zit nezavisle od rodiny.

Co sa manzelky tyka, necakaj, ze sa ti hodi okolo krku. Skus hodit za hlavu vsetko, co sa stalo a pozeraj na nu ako na novu cudziu zenu, ktoru chces dobyjat. Vezmi ju do divadla, do kina, na koncert alebo len tak na prechadzku a drzte sa pritom za ruky. Musite sa obaja premoct k robeniu krokov na obnovenie partnerskeho spoluzitia, inak to nema zmysel.

Prepáč ale si príliš mäkký. Žena ťa podviedla teda nie podviedla, podvádzala rok skončila s tým len preto, že si na neveru prišiel a namiesto úprimnej ľútosti sa vyhráža zabitím? A ty chodíš po terapiach sám lebo "ona sa tam necíti dobre"? Nemá sa cítiť dobre, má to v sebe spracovať. Hádže vinu na teba a ty to prijímaš. Vieš prečo dcéra prišla s tým aby ste sa nerozviedli? Lebo vidí aký máte naprd vzťah nie je to kvôli spolužiakovi. Vy dvaja jej dávate skvelý príklad do života, treba ostať vo vzťahu aj keď tam nie je žiadna láska lebo čo by ostatní povedali. Chceš aby aj ona takto žila? Otcom neprestaneš byť po rozvode, existuje aj striedavá starostlivosť dokonca môže dieťa ostať aj u teba alebo sa dohodnete podľa potrieb. To by bol oveľa lepší príklad do jej života.

@zuzanita1609 qno máš pravdu. Veľmi veľa analyzujem. Aj v prácu aj keď niečo robím a mam pptrebu mat nad vecami kontrolu...

Chápem všetkému čo píšete z každej strany ale je tp veľmi ťažké.. naozaj

Si clevek so silnym prezivanim,vela analyzujes.
Bolo tu vela povedaneho a za mna len 2 veci:
Dcera nemoze byt stastna ak sa trápia jej rodicia.
Tebe by som skor odporucala navstivit psychiatra. A naozaj to nemyslim v zlom. Su to normalni lekari,posudi ci by ti nevedel pomoct......ci myslis ze toto nie? Mozno ma tvoj stav medicinske riesenie
Velmi ti Držím palce aby si nasiel pokoj,si velmi fajn clovek 🙏

Zamyslala by som sa, co by somc hcela robit, a zmenila pracu.. nech sa mam na co tesit do roboty... to je 8h denne radosti :D
Treba vyskusat.. 17r si v praci... na case zmenit. Ked tak si daj 2mes pauzu, pobehaj, poskusaj, porozmyslaj...
Mali sme v rodine takyto pripad a presne toto pomohlo, nakoniec z bankara, itckara sa stal ucitel :D
Dcera nie je problem, bude tu aj ked ty budes (prezeniem) v cirkuse robit... zdravie rodiny nijak neovplyvnis.. a vzdialenost...no vies.. (je tu inak zo vcera taka tema) to je diskutabilne ci je to dobre/zle byt blizko. Neviem, co tolko treba okolo toho lamentovat :D

@jozeffezoj Ja som bola v byvalej praci tiez vyhorena ako aj ty, bola som tam tiez 17 rokov, praca to nebola zla, plat vyborny, ale pocas tych rokov som prekonala viacero kriz, nebola som vsak schopna s tym seknut. Myslim si, ze tomuto vyhoreniu napomahalo aj nenaplnenie v osobnom zivote, vtedy clovek nedobije baterky, aby dokazal celit stereotypu v praci.

A vies, co sa stalo? Ja som nahle ochorela, bola som rok PN a do tejto prace som sa uz nevratila. Chvilu bolo pracovne horsie obdobie, ale momentalne pracujem z domu za pekny peniaz, som konecne spokojna.

Zacala som verit tomu, ze ked sa clovek brani nevyhnutnej zmene, tak pride zasah osudu a tu zmenu raz budes musiet spravit.

@jozeffezoj Ty chceš utiecť sám pred sebou, ale to sa nedá. Iné je, ak by si chcel zmeniť prostredie kvôli niecomu konkrétnemu. Ale vyzerá to, že máš len pocit, že keď odídeš, tak odídeš “naľahko”, lebo všetky ťažkosti ostanú tu. Ale pravda je taká, že budeš mat presne to iste čo teraz, len to budeš mat niekde inde. Neodídes od vyhorenia, len ho presunies…

Skús si najst činnosť, pri ktorej úplne vypnes hlavu. Ale že úplne. Nejaký sport, hobby, hocico, čo Ta proste pohltí v tom danom momente ked to budeš vykonávaš.
Toto veľmi pomôže.

Hlavne sa nesnaž byt nasilu šťastný. A hľadať niečo, čo Ta okamžite šťastným spravi.
Skús najprv len byt.
Neskôr zistis, že si miestami spokojny. A vnútorná spokojnosť (vyrovnanosť) je presne to, čo človeka nadnasa.

Drz sa 💕

@jozeffezoj prosím ťa, ty si tu už písal niekoľkokrát a sám musíš vidieť, že ste sa ako rodina nikam neposunuli. Ani len tvoja výhovorka, ktorou je tvoja dcéra. Stále sa ohanas tým, že by si dcéru videl pár dní v týždni. Ak je na teba taká naviazaná ako tvrdíš, vôbec by to tak nemuselo byť, to je opäť len tvoja výhovorka. Poznám viacero otcov, ktorí majú deti vo svojej starostlivosti. Ďalšia vyhovorka-byt či dom, či čo to máte a nacom si sa tak nadrel. Žila som s ex v dome, na ktorom som sa tiež nadrela, aj počas tehotenstva a vieš čo? Odchod so synom do garsónky bola tá najväčšia úľava, akú som v živote zažila. Ale tak, kto chce hľadá spôsoby, iný píše na MK..

@alenka58 tak to nejako hodnotim aj ja. Tiez u niektorych ludi to hodnotim tak, ze "moc rozmyslaju". Kazdy sme ale iny.
Vdaka bohu ze ja som sa narodil ocividne ako nejaky ignorant...si az niekedy pripadam... ...nemam pocity odist na opusteny ostrov, zmenit svoj zivot a tieto filozofie. Co sem tam pocuvam aj priamo v okoli.
Tu v tomto zivote sa schytim, idem do hor, hoci aj s celovkou,... alebo sadnem na horsky bicykel ...(Tiez hoci aj s celovkou 🙂 ) ...zazijem obklopenie divocinou, velakrat isto aj riskujem, ... ...ale znicim sa, zresetujem ....a aky som stastny potom, plny endorfinov ..ze zase naspat v civilizacii ... .jedlo, sprcha, postel....ake jednoduche radosti zivota ..ja viem ze prave preto ma obchadzaju tie nalady filozofovat o zmysle zivota, a tie stavy, ze hoci "mam vsetko", bol by som vlastne nestastny.

@ketrint super

Cordyceps a Kotvicnik zemný - prírodné afrodiziakum

@kristiii neber to osobne, aké ak by sme všetci vedeli riešenie a boli si istý svojimi rozhodnutiami tak by žiadne MK ani neexistovalo. Nie každý človek má guráž jednoducho spraviť rez alebo sa rozhodnúť ci za den, ci týždeň ci mesiac. Sú žiaľ aj ženy aj muži ktorých celý život týral muž a nikdy sa nerozhodli. Každý u nás má inde hranice. Niekto si to co píšem hovorí kamarátke, niekto rodičom, niekto psychológovi, niekto píše na MK. ANO, píšem tu a neviem sa rozhodnúť. To nie je rozhodnutie ako to ciboredam ci nepredám auto ale totálna zmena všetkého na ktorú adi nie som pripravený. To je cele. Niekto zbiera odvahu deň, niekto tzmyzdne a niekto žiaľ aj roky...
Ale ďakujem za nazor a chápem ho

@romino beriem tvoj názor. Mam fyzickej aktivity relatívne dosť, možno by to chcelo viac. Nie tak extrémnej ale mam. Nepomáha mi to. V tu chvíľu človek vypne ale ďalej žije ako žije. Na druhej strane ti závidím ze sa vieš oslobodiť od myšlienok.

Dnes sme sa pochytili. Opäť pre poriadok v dome a iné. Mala doma nie je a tak som to už nevydržal. Povedal som jej ze by sme malo obaja porozmýšľať o tom ci je náš vzťah v poriadku a ci by sme mali ešte ostať spolu. Ze takto žiť neviem a už to nedávam.
A ze ci to je vôbec dobre pre našu malú. Ze možno by bolo lepšie ak by sme spolu neboli.
Ze to bude pre ňu ťažké (malu) ale ze si zvykne tak ako iné deti a nakoniec to pre ňu možno bude najlepšie riešenie. A ze jednoducho nevládzem už a ze som ju jiekolko krát upozorňoval na to ako ma so mnou hovoriť a ako žijeme...
A odišiel som z obývačky.

Plakala... veľmi.
Prišla za mnou do kúpeľne objala ma ze ma Ľúbi, aj malú ze veľmi ľúbi. A ze ona by od malej neodišla.
(Myslela to tká ze ju za to všetko co sa stalo vyhodím z domu)., povedal som jej ze ak by k tomu došlo a neodišla by ona, tak odidiem ja.
Ze proste nevládzem už.
Ze som jej vravel aby na sebe pracovala, neriešila hluposti a nerobí z toho nič.
Objala ma a držala silno ze nechce aby som odišiel.
Bolo mi to ľúto.
Ale stále som si za svojim a zopakoval ze bud zmeníme to akonzijeme alebo proste na druhý rok pôjdeme od seba...
A odišiel som preč z kúpeľne..

Je to ďalší krok vo mne ktorý som musel spraviť.
Co bude neviem. Mizno som zas len oddialiť koniec ale ja to proste tak radikálne nedokážem...
Ak sa tak raz rozhodnem a verte ze to zvažujem co by som ja nikdy nepovedal o sebe, tak budem mat čisté svedomie ze som spravil všetky kroky preto...

Vytkla mi aj to ze nikde nechodíme. V tomto ma pravdu. Ale ja nemám chuť asi tak... navyše je večné unavená z orace atď a keď aj mame čas tsk riešime iné veci. Príde mi to ako výhovorka. A hlavu mam aj tak inde...ako som písal vyššie...
Uvidíme... Myslím.ze títo je posledná šanca to buď napraviť alebo ukončiť...

@jozeffezoj Táto žena ti klame, nemiluje ta. Objatie je intímny dotyk, ktorý ešte znesie. Keby ta skutočne milovala, by bolo jej správanie úplne iné.

@jozeffezoj a podľa teba nie je výhovorka,že nikam nechodíte,z tvojej strany? Ak ti niečo prekáža vo vzťahu, skús niečo zmeniť najskôr od seba. Je ľahké hodiť vinu na partnera,ale to čo sami robíme,už nevidíme. Ak ti na vašom vzťahu záleží a ľúbiš ju, začni najskôr od seba. Ale podľa toho,ako píšeš a koľko píšeš, hľadáš iba dôvod, prečo odísť a nie ostať a niečo napraviť.

Otázka je, kto ti s tým môže pomôcť? No jedine ty. 2/3 ľudí sú plačkovia a sťažovatelia a vlastne za ďalších 20 rokov budú na tom tak isto... A stále sa budú sťažovať

Ľudia sa doslova identifikujú so svojou postavou obete (osudu, systému...) a žijú si každý deň rovnako ďalej.

Držím palce, ak očakáva niekto od toho istého správania, prístupu a života iný výsledok, ako bol včera, predvčerom, mesiacom alebo rokom, tak asi nie je veľmi rozumný. 🙂

@zuzanita1609 nikto nie je bez viny. Ani ja.. To som nikde nepovedal q nehadzem to všetko na ňu...
Ak by som hľadal len dôvod prečo odísť, ten som už dostal dávnejšie...

@nominativ nie je.. Je nás veľa hh.
Uvidíme.. písal som vyssie

@jozeffezoj polož si otázku, či ti stojí za to, zničiť si rodinu len preto,že ty hľadáš v živote nejakú "iskru". Každý si prejde stereotypom vo vzťahu,ale len na nás záleží,ako sa k tomu postavíme. Či "zdrhneme" pri prvom probléme,či ostaneme a budeme riešiť. Není to aj tá povestná "kríza stredného veku" u teba? 😉 Podľa mňa,toto čo píšeš tu,si mal povedať jej. Rozprávať sa ti ide,tak sa rozprávajte spolu.

@jozeffezoj to je v poriadku dávať veciam šancu... Tiež najskôr opravujem. Ale keď je niečo oficiálne doslova na prach, tak treba čosi robiť inak, to sa už nezmení. A to čo sa týka všetkého.

Mimochodom, taká otázka, pozná niekto niekoho, kto odišiel zo zlého vzťahu/práce a ľutuje to?

A pozná niekto niekoho, kto je v zlom vzťahu/práci roky a je spokojný a šťastný?

@jozeffezoj držím ti palce. Ja by som vyhľadala kňaza, tí majú neuveriteľné množstvo skúseností s rodinami a vzťahmi. Možno by ťa vedel nasmerovať, si človek ktorý vie veci pomenovať a preto si myslím, že by ste riešenie našli. Dcéra potrebuje vzor muža ktorý žije, nielen prežíva a ty tu silu nájdeš len potrebuješ niekoho kto ti ukáže viacero možností.