Čo robiť, keď rodičovstvo vyčerpáva?
S manzelom v stastnom manzelstve mame planovane a ocakavane 2,5r dieta. Vlastne byvanie, obaja sme soferi cize necakam nanho a riesim si presuny/nakupy/vylety sama, proste zazemie mame. A ano, len jedno dieta, prosim odpustite si blbe poznamky ze ine matky to zvladaju lepsie aj s 3mi detmi na krku.
V predoslom zivote som vobec nebola ani pipina co riesi kozmetiku, ani party zena, bola som taky spolocensky slaby priemer.. A nemala som ziadne iluzie o zivote s dietatom, no lenze som ani za chlp nevedela, co ma vlastne caka... Ano uz 2,5 roka len prezivam zodna na den, ziadni kamarati, ziadna komunita, aj to malo ludi ktori sa somnou bavili pred porodom, akoby som pre nich prestala existovat. Manzel kumulativne pracuje od rana do noci polku mesiaca, druhu polku mesiaca je doma. ( robi v hotelierstve kratky a dlhy tyzden, preto kumulativne). A ja som sama s dietatom doma. Ano idmee na vylet, mame obehane ihriska v okoli, ked je nejake podujatie v blizkosti tak ideme pozriet. Ale toto mi uz vobec nepomaha, ani cerstvy vzduch ani kava ani nic proste. Uz ma extreme boli hlava z mentalnej unavy, byt nonstop v strehu, rozmyslat nad nakupmi, varenim, upratovanim, pranim, dietatu furt vymyslat program lebo ked nieje dost zamestnane, mam pocit ze sa nerozvyja a nenapreduje. Ale posledne dni to strasne namna dolahlo. Lebo byt nebol upratany do hlbky, odkedy sa dieta narodilo. Ano snazim sa utret prach vysavat atd, ale neda sa to ani porovnat s vysokym standardom aky som viedla v upratovani predtym. Dieta je este ku tomu aj hyperaktivne, musi furt nieco robit inak je neznesitelne a vymysla hluposti. Vonku beha ako blazon, neobsedi, detske kutiky prevracia hore nohami, neexistuje vychutnat si kavicku a len tak par minut hladiet do blba. Vela razi ho ani neviem obliect von, lebo som si nie ista ci je dost teplo alebo nie, tak len placem na zemi ze mi nema kto poradit. Vsetko je namne, komplet vsetko. Uz si sypem konsku davku magnezia, nepomaha. Ja na to dieta proste nestacim ani ked sa na hlavu postavim. A dookola to iste, ziadna apolocnost, nikto na rozhovor, do jasiel ist nemoze, ja do prace predcasne ist nechcem. Ked je muz doma- pomaha, obcas navari, opravi co treba, zriedkavo ide s dietatom von, len na hodinku, a to ja sprosta bud upratujem alebo neviem kde mi hlava stoji a kam skor skocit. Nemame prilezitost ziadnu byt sami, aj teraz je krasne poobedie a ja nevladzem ist s dietatom von a behat mu za zadkom, lebo sa nevie chovat ani na ihrisku. Venujem sa mu na 1000%, ma slovnu zasobu lepsiu ako skolkari, je sikovny ale uz fakt nevladzem, stale len ja a ja. Nikde snim ani nejdeme lebo je problemove, dovolenka ani len v horach nehrozi, ziaden oddych. Pomoc
@h2
mozno zas jedna z tych co hlada dovod na PN hned po nastupe do prace a bude doma zas par mesiacov aby sa dala dokopy a potom sa bude este pytat ako ziskat maximalnu podporu a aj tak da vypoved ....
....pardon za komentar. ale byt doma pri vyhoreti z materskej je asi najhorsia vec. ....
@deby3 u nas v byvalom korporate sa zeny normalne aklimatizovali a tie co nie, dali vypoved.
@deby3 zabudla som este mali zeny po rodicaku aj specialny program, aby sa vlastne znovu zaclenili do obehu. postupne. prechadzali treningom, opakovanim..chapem ze za 3 roky sa vela veci pozabuda.
Ja by som isla uz za psychologom, ked mas taketo stavy. Tam bude toho viac, nielen dieta, ale mozno k tomu aj nejaky perfekcionizmus, prehnane naroky, z toho mozno aj nedostatok sebaistoty, co je vsetko pre mamu zabijak a staci aj jedno dieta na riadne zosypanie.
Mna najviac uputala tato veta:"Vela razi ho ani neviem obliect von, lebo som si nie ista ci je dost teplo alebo nie, tak len placem na zemi ze mi nema kto poradit." Z toho by som uz usudzovala na nejaku odbornu pomoc, nehovorim, ze ide o nejaku poruchu, skor to, co som pisala vyssie plus uz nejaka depresia. Bezny postup v tejto situacii je obliect dieta nejako a bud zobrat nieco na prioblecenie, alebo mu dat take veci, aby sa nieco dalo vyzliect.
Ale neboj sa, urcite sa to da zlepsit. Ja som si napriklad velmi uzivala navrat do prace. Tiez od narodenia maleho som mala pocit, ze si nepamatam ani co som chcela z chladnicky a ze v praci budem mimo. Ale bola som sokovana, ze prisla som tam (po viac ako 2.5r), sadla som si za stol a zacala som robit, ako keby som tam bola den predtym. Naozaj, akoby neuplynul ziaden cas. A zistila som, ze vdaka tomu neustalemu strehu a mentalnej zatazi s dietatom je praca zrazu pre mna relax a vladzem v nej viac ako predtym 🙂
@bublinka1426 presne to som chcela povedat, ze prave v korporatoch su zhovievavejsi voci zenam po materskej. Ja sama som do velkeho korporatu nastupila po materskej este aj ako uplne novy zamestnanec a nadriadeny mi vo vela veciach vychadza v ustrety, preberame si vsetko, dava mi dlhsie deadliny (aj ked to nie je potrebne), pretoze rozumie, ze po takom case moze ten start trvat dlhsie.
@pukina presne.
Vyhorenie na materskej. Strasne vela z nas si tym preslo. Po 3r som bola zrela na psychiatra,nielen psychologa. Rodicov mame daleko, 1x sme s muzom boli sami po 5rokoch minule leto,ked sli 1x na prazdniny. Ihriska doteraz doslova neznasam, esteze uz starsiu moc netankuju. Kutiky rovnako. Doma som bola 4,5r, potom siel muz na matersku a ja konecne do prace. Nemozes nic lepsie pre seba spravit,ako sa vrátiť do prace. Budes medzi ľuďmi, pokecas si, budes riesit uplne ine veci ako ci dieta jedlo,spalo, kakalo. Do 3rokov mas rodicak a budes mat aj plat, na jasle bude. Ver,ze to pomoze vam obom. Ty si psychicky oddychnes od dietata a jemu sa vrati domov spokojna mama.
@bublinka1426 tak u nas nic take nie je, trening nanovo, ziaden skrateny cas, ziadne vychadzanie v ustrety a robi sa vecer a noc, takze mne to zhovievave nepride. Ani jeden den by som nemohla dieta vybrat zo skolky, ci s nim byt vecer. Ja cely den doma a potom do prace, dieta cely den v skolke/skole a potom vidi len niekoho ineho. Nic zhovievave na tom nevidim.
Akoby som toto ja pisala. Ale fakt az mi mraz presiel po chrbte. Uplne rovnake pocity som mala vlastne aj casto stale mam. Ja som maleho dala do jasli styri mesiace pred dovrsenim 3r. A fakt o dost lepsie. Ze mi ho tam zabavia, nakrmia, on konecne aj niekomu inemu popili nervy. Ja som v praci. Samozrejme to nie je take lahke ako sa pise. Kolektiv zo zaciatku znamena choroby a tak sa uz 2.mesiac trapime s nejakou aj my a uz snad 5-6 tyzdnov som prerusovane 3 dni v praci a dva tyzdne doma. Ide ma porazit. Ale hej horsie to bolo doma, dieta mam tiez extremne vzdorovite az uvazujem nad adhd ci nebude mat v buducnosti diagnostikovane a vsetko ide tazko. To ma najviac odradzalo, ten ustavicny boj s malym clovekom. Ani obliect ani najest ani spat ani na ihrisko ani ani ani za vsetko rev blak vzdor. Lahko sa zije aj s tromi detmi ked su to taki pocuvni podrz-podaji. Aj ked nieco sa trosku zlepsilo nieco nie. Takze ja ta absolutne chapem tam kde si psychicky ty som bola aj ja. A som rada, ze to tak citia viacere a som normalna.
@deby3 tak to ma mrzi, chapem ze nie vsade su ustretovi.
Príliš riešiš veci... Nie, dieťa nemusís nonstop zabávať aby napredovalo, nemusís dumat nad oblecenim a plakať nad tým. Veď vezmem mikinu keby je zimsie a dovi. Neumrie keď mu na hodinu pustis tv, ani keď sa nebude chcieť najesť a ostane hladne. Ide leto, takže rady na škôlku sú tí teraz zbytočne, najskôr tam pôjde v septembri. Teda snáď ideš podať prihlášku. Ale tiež to nebude neviem čo,keďže po nástupe bude pravdepodobne dosť často choré. Ty potrebuješ zmeniť svoje myslenie. Ubrať z perfekcionizmu a proste nechať veci plynúť. Teba zabíja tvoje nastavenie. Veľmi to cítiť z príspevkov. Odporučila by som smer psycholog
A čo rodina? Rodičia, babka, súrodenci. S nimi sa absolútne nestretávaš? Komunita je hlavne o rodine.
@h2 ale ona nechce ísť do práce. Potrebuje úplne niečo iné ako ísť do roboty. Ja nechápem prečo si stále točíš svoje. Existujú aj iné veci ako práca vieš o tom?
@dominikamacakova A čo teda chce? Píšeš, že potrebuje úplne niečo iné. Až na to, že nepíšeš, čo to je.
Zrejme si na materskej vyhorela, takze smer psycholog a pravidelne sedenia (mozne su aj online). Maly do skolky a ty na polroka na nezamestnanecke, dat sa dokopy, a potom do prace. Drz sa🍀
@salamistka odkial ste?
veď rodičovské ti bude vyplácané do 3 rokov , takže tým môžeš pokryť výdavky za nejakú škôlku . aj dieťaťu bude lepšie a učiteľky ho uzemnia. len sa ti nechce a chce sa ti akurát tak sa len sťažovať . keď odmietaš pomoc tak ako ti tu majú ženy radiť ??
a ešte jedna vec : keď pôjdeš do práce a dieťa do škôlky, tak prídete domov, a zase budeš musieť len upratovať , variť, prať , žehliť. treba si aj to uvedomiť, alebo sa dohodnúť s manželom nech pomôže trochu viac
problem mas v sebe v tvojom vnutri. Si nahanana sama sebou, svojimi predstavami o tom, co vsetko by si mala zvladnut, ako by mal vyzerat tvoj byt, ako ma napredovat tvoje dieta. Si perfekcionalistka a preto si vyhorena , zo svojich vlastnych poziadaviek na seba, ktore nevies zvladnut.
Skus pozerat na to, co vsetko mozes, vypit si v klude kavu, zavolat pritelke, znamym a nechat 2,5 rocne dieta trosku sa same hrat .........
Ano planujem mu podat prihlasku od septembra, teraz v maji. Neexistuje aby nesla alebo aby ju v septembri nevzali so skolky. Urazili ste ma tie ktore pisete ze som leniva a ze nechcem pracovat- ja chcem ist do prace, niesom vyzirka systemu ze budem vymyslat s pn ci neviem cim, ja len hovlrim ze sa do mojej prace nemozem vratit len tak zodna na den.
Som vyhorena, robim v kuchyni tri veci naraz a dieta ma stale rusi, stale odbieham lebo furt daco, neviem suvisle pokrajat zemiaky bez toho, aby som neodbehovala. Neviem sa zahlbit do cinnosti, neviem sa plne sustredit na to, co robim, aj toto co pisem tu, pisem asi 20minut lebo dieta stale nieco chce, lozi po mne, nosi mi hracky popod nohy a ja sa idem na tom zabit. Nie, televizor nieje dlhodobe riesenie, ano pustim mu telku ale len obcas, asi mate pravdu, nestacim mu.
S rodinou nevychadzame dobre, ani s mamou ani so surodencami, tam sa vobec neda hovorit o dakej pomoci ci navstevach. Dieta si nepozna staru mamu, lebo ona caka len na fotky a to je cele. Ziadna pomoc ani po porode, nic. Proste sme daleko a sami, co si nespravim to nemam. Manzel daco pomoze ale tiez je unaveny z prace, a nemozem mu davat vsetku robotu lebo ved niesom hnila zena..
Porozmyslam nad tymi jaslami, pozriem ci by ju niekam zobrali aj od polky maja.. Cez leto neviem co bude
Ak nevieš doma nič poriadne urobiť, lebo dieťa neustále vyžaduje pozornosť, tak ho zapoj do činnosti. U nás toto napríklad fungovalo veľmi dobre. Keď som potrebovala variť, dala som synovi plastovú misku, varechu, do misky som mu nasypala niečo, suché cestoviny, alebo fazuľu a miešal, hral sa s tým, prekladal do druhej misky. Alebo mu urob na hranie cesto, len zmiešaj trochu múky s vodou a nech sa s tým hrá, ako s plastelínou, môže vaľkať, vykrajovať. Keď perieš, nech dáva prádlo do práčky, to väčšinou deti baví (môjho bavilo aj pozerať, ako sa to perie, pozeral na to, ako do telky 😃). Keď upratuješ, daj mu tiež handričku do ruky a nech utiera... Jasné, že ti nie len nepomôže, ale ešte ťa zdrží, ale vždy lepšie, než keby si to kvôli nemu nemohla robiť vôbec.
Neviem, v ktorom korporáte pracuješ, ale vo viacerých v BA teraz prepúšťajú, u nás je situácia taká, že niektoré ženy sa po materskej už ani nebudú mať kam vrátiť. Takže určite nie je od veci sa pripomenúť a zistiť, ako to je u vás, či s tebou rátajú, možno ti nájdu aj niečo skôr. Mne to tiež veľmi pomohlo, keď som sa zase dostala medzi dospelých ľudí, dala si obed, ktorý som nevarila ja, mala chvíľu cez deň svoj kľud, už len to, že človek môže ísť sám do obchodu a nezabudne polku vecí, lebo musí neustále dieťaťu odpovedať na otázky a vysvetľovať, prečo nekúpime každú druhú vec 🙂
Autorka, ja ti úplne rozumiem. Nie, návrat do roboty nie vždy všetko vyrieši. Ty proste potrebuješ pocit, že si paňou svojho života a svojho času. Nie že pánom tvojho života je jeden malý, neprispôsobivý človek 🙂 Ja som súvisle pracovala aj počas RD, a malý šiel do škôlky o 3 m skôr, ako 2r9m, ale stále som ten pocit nenadobudla. Keď to nie sú neustále odbiehačky a bežné dni na RD, tak je to rušenie schôdzok, projektov a termínov, lebo OČR. Lebo choroby. A zase nie som paňou svojho času. A zase mi ho manažuje jeden mikročlovek 😀 Tebe by prospelo proste škaredo povedané odložiť decko na 4h niekam, ale nie, aby si znova muklovala, ale aby si proste aspoň na pár hodín mala pocit, že máš kontrolu nad vlastným životom. Toto pochopia len tie, čo si rovnakým prešli, mali nulovú pomoc od rodiny a ešte nulovejšiu od muža a otca dieťaťa.
Keď je človek v strese, alebo v depke vidí všetko na čierno - vôbec sa neboj, že by si nezvládla návrat do práce, no a podľa tvojích terajších myšlienok máš najvyšší čas - a ver, že aj tvoje dieťatko potrebuje kolektív
Neviem, nemozem, neda sa...same sracky. Vies kolko Ludi nema pomoc, nema ani manzela a ma viac deti?
To, ze nemate kamosov a rozplylenie....asi tvoja chyba
Mne pomohla prave praca, tam si najviac oddychnem.
Si vyhorená.. všade píšu o vyhorení z práce, ale dá sa aj zo starostlivosti o dieťa. To je ten stav , po opakujúcich unavnych činnostiach, ktoré neprinášajú zreteľný výsledok, za ktory by ste dostala ohodnotenie. Dieťa je živé a je možné že občas schytate aj výtku. Dobré by bolo, nájsť aspoň malý oddych. Ja som dávala syna do detského obchodného kútika a šla na kávu, alebo sú také centrá s mamičkami a deťmi. To tiež bolo super. Dať starým rodičom aj na noc, už je dosť veľké. Hlavne neupratujte, oddýchnite si, čítajte, proste treba nabiť baterky. Keď sa nedá doplna aj zopár percent sa počíta. Škôlky by som už obiehala, veď v štátnych sa tak veľa neplatí. Mne ho zobrali 2,5 Roč. pravda pred 10 rokmi... neviem aký je stav reťaz držím palce
Len tak pomimo🙂tie nákupy, upratovanie, varenie budeš riešiť ešte roky.To je rodičovstvo.To, že pôjdeš do práce bude ešte starosť navyše budiť dieťa, zase choré atď....polku mesiaca máš doma muža skús v tie dni robiť niečo iné nie ten stereotyp.
Ale kľudne môže byť, že Ťa to už unavuje, nebaví atď...možno máš "otravné"dieťa🙂také čo Ti chvíľu nedá pokoj kúp mu niečo nové neokukane, daj plastelínu nech v kľude osupes tie zemiaky🙂chápem máš pocit, že nič nerobis poriadne a ako sa má.Aj ty musíš zvoľniť nemať od seba veľké nároky.Moja dcéra bola veľmi dobrá, ale otravná všetko so mnou robiť div sme neukladali kocky jednu ja jednu ona.To je jedináčik a taká povaha, keby si mala dve snáď sa spolu prehrajú a zase riešiš hádky a robíš policajta
Asi chces byť dokonalá...keď ide muž s dieťaťom von nemáš upratovať.Ty musíš zvoľniť a dať si priority nedá sa mať aj program, navarené, dokonale upratané...to potom, keď nastúpis do práce budeš ficat ešte viac a ešte menej stíhať.
Ak nechceš ísť do práce teraz tak skús pohľadať čo robíš zbytočne navariť na viac dní, niečo nech spraví muž, niečo odflaknut.A, keď sa dá choďte aspoň na víkend niekam preč oddýchnuť si aj s dieťaťom zmeniť vzduch.Asi si typ, ktorému ide hlava na plné obrátky a všetko chce stihnúť a potom je unavený.
Neviem odkial si, ale ked som to citala, tak som sa v tom nasla...este aj problem s vratenim do korporatu...vela pochopenia si tu nenasla, ani ja nenachadzam nikde, ak mas chut pokecat o beznych narocnych dnoch, kludne napis...