Čo robiť, keď vás blízka osoba ignoruje?
Ide o blízku osobu, staršiu. Od doby čo žijem v zahraničí sa neozvala, ani k narodeninám/meninám/na Vianoce. Je to 12 rokov. Ja som zo slušnosti posielala pohľadnice poštou, priania, keď mala narodeniny alebo k Vianociam, Veľkej noci.
Čo ma najviac bolelo, že ani po autonehode, ktorú som mala s manželom sa mi neozvala, je to osem mesiacov. Manžel mal zlomeniny stavcov, musel byť operovaný.
Moja otázka je, či vy ste sa s takouto osobou stretávali?
V podstate mám dve možnosti a to buď a) úplne ignorovať, nepísať, nenavštevovať alebo b) jedna krátka návšteva zdvorilostná za rok.
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé ignorovanie zo strany blízkej, staršej osoby sa bežne rieši tromi prístupmi: prestať investovať do jednostrannej komunikácie, pokračovať v posielaní pohľadníc alebo urobiť jednu zdvorilostnú návštevu ročne.
- Diskutujúci uviedli konkrétne príčiny nedostatočnej komunikácie starších ľudí: obava, že telefonovanie do zahraničia „stojí strašne veľa“, zhoršená mobilita, technická neznalosť a možná začínajúca demencia.
- Odporúčané praktické kroky boli: zavolať prvá, urobiť krátku návštevu (polhodinka až hodinka) na zistenie situácie, alebo nastaviť jasné hranice a ukončiť ďalšie jednostranné snahy o obnovu vzťahu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zareagovať, keď ma blízka staršia osoba dlhodobo ignoruje?
A: Z diskusie vyplývajú tri bežné prístupy: prestať kontaktovať, posielať pohľadnice, alebo absolvovať jednu zdvorilostnú návštevu ročne; ak chcete získať viac informácií, zavolajte prvá a overte situáciu.
Q: Môže byť dôvodom, že sa stará osoba neozýva, vysoká cena volaní do zahraničia?
A: Áno; v diskusii bolo opakovane uvedené, že starí ľudia môžu považovať telefonovanie do zahraničia za „stojí strašne veľa“ a preto radšej nepodniknú hovor alebo len prezvonia.
Q: Ako dlho by mala trvať prvá návšteva, ak sa rozhodnem ísť?
A: Viaceré príspevky odporučili polhodinku alebo maximálne hodinku ako primeranú dĺžku prvej návštevy, najmä ak ide o približne 80‑ročného človeka.
Q: Čo robiť, ak po vážnej udalosti (napr. autonehode) neprichádza žiadna odozva?
A: Diskusia odporúča zhodnotiť, či ide o ukončený vzťah a nastaviť hranice; alternatívne zavolať alebo navštíviť osobu, aby ste overili, či nejde o technický alebo zdravotný problém.
Q: Má zmysel posielať pohľadnice, ak sa osoba neozýva?
A: Áno; viacerí uviedli, že starí ľudia sa z pohľadníc tešia a majú ich vystavené, no radosť z pohľadnice nie je jednoznačným dôkazom vzájomného záujmu.
Q: Môže byť príčinou nezáujmu zdravotný stav, napríklad demencia?
A: Áno; v diskusii sa odporúčalo zvážiť možnosť začínajúcej demencie alebo obmedzenej mobility a pri podozrení osobne overiť stav alebo konzultovať s rodinou.
Závery z diskusie
Zhoda
- Posielať pohľadnice je akceptovateľný spôsob kontaktu so starším, ktorý sa neozýva.
- Prvá krátka návšteva (polhodinka–hodina) môže pomôcť objasniť situáciu a upokojiť rodinu.
- Starší ľudia môžu mať technické alebo finančné prekážky pri telefonovaní do zahraničia.
Sporné názory
- Niektorí odborníci a účastníci odporúčali ísť na zdvorilostnú návštevu kvôli uzavreniu vzťahu a pokoju svedomia, zatiaľ čo iní odporúčali prestať investovať čas do niekoho, kto o kontakt neprejavuje záujem.
Otvorené otázky
- Zmení sa správanie staršej osoby po zdvorilostnej návšteve, alebo zostane vzťah jednostranný?
- Je absencia reakcie prejavom skutočného nezáujmu, alebo výsledkom technických/finančných či zdravotných obmedzení?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
pohľadnice, prezvoniť, telefonovanie do zahraničia, posielať pohľadnice, zdvorilostná návšteva raz ročne, polhodinka, hodinka, demencia
Miesta a osoby
Slovensko, Anglicko, SR
Ahoj.
@anonym_autor .Tvoj článok je plný nezodpovedaných otázok.... Píšeš, že ste není v kontakte, ale píšeš babke pohľadnice.Preco jej nevoláš, keď má sviatok, keď sú sviatky?
Ty čakáš, aby ti zavolala?...a prečo, keď ty jej nezavoláš? Babka ti volať nebude do do zahraničia z už spomínaných dôvodov.To jej musíš uznať.
Na druhej strane určite čaká, že ju prídeš pozrieť.
Mám pocit, že aj ty by si si vyčítala časom, že si nebola ani na tej zdvorilostnej návšteve.Urobila by som to už len kvôli svojej mame.
Keď máte takýto "suchý" vzťah ,treba ho oživiť.
Navštívila by som ju a priniesla nejakú drobnosť z Anglicka.Moja mama stále čakala, že ju niekto príde pozrieť, ale niektorých sa nedočkala,aj keď nikomu nič zlé neurobila. Pomáhala,rozdavala....Z môjho pohľadu som niekedy cítila že "čo už so starým človekom".
Ale aj my starneme pomaly,ale isto.
Žiť s myšlienkou, že má už nikto nepotrebuje a nemá záujem o mňa je veľmi kruté.
Ak máš deti,o to horšie - časom budú zvedavé,kto bola ich prababička.Ak deti nemáš, staň sa tou vnučkou, ktorá babku neodkopla.
Pýtaj sa jej, čo sa ako varí, čo ma posadené a podobne.Uvidiš, ľady sa pohnú.
Želám ti veľa síl a odvahy!
@2691 ...a ešte jedno by som chcela dodať.
Nezabudni, že keď budeš mať raz vnúčatá a budú ťa "obchádzať",potom pochopíš.
Už bude neskoro.Čo dáš, to dostaneš.
Napíš nám, či si urobila nejaký-ten krôčik , ako to celé dopadlo....
@anonym_autor Mať tvoje problémy... Mne sa nikto neozve ani na narodeniny, ani na Vianoce, ani na Nový Rok. Iba rodičia a brat. Keď sa snažím nájsť si kamarátov alebo partnerku, tak ma odpisu po pár správach vždy. Keď sa vonku prihovorim, tak neotravuj debil.
@anonym_e6b475 ahoj! ,to mi je ľúto,ale možno robíš niekde chybu.Spytaj sa na to otvorene brata.Nech sa nepretvaruje a nech neklame.
Písať sms je niekedy nevyspytateľné - napísané slová môžu vyznieť tvrdo, dvojzmyselné a pod.
Radšej zavolaj a DLHO NEOTRAVUJ (2-3minutky, aj keby si chcel hovorit dlhšie.Hovor vecne a vycíť, či chce dotyčný s tebou hovoriť.
Uvidíš,že sa to zlepší.Drzim ti palce!
@2691 ...a ešte jedno by som chcela dodať.
Nezabudni, že keď budeš mať raz vnúčatá a budú ťa "obchádzať",potom pochopíš.
Už bude neskoro.Čo dáš, to dostaneš.
Napíš nám, či si urobila nejaký-ten krôčik , ako to celé dopadlo....
@2691 Nebudú mať dôvod ma obchádzať. To treba sa k tým vnúčatám aj nejak správať a zaujímať sa o ne.
To, čo opisujete, je hlboké a dlhotrvajúce zranenie. Situácia s autonehodou bola zrejme tou poslednou kvapkou, kedy človek v kríze podvedome očakáva, že masky padnú a príde aspoň základná ľudská reakcia. Keď neprišla, bolesť sa zintenzívnila, pretože definitívne praskla ilúzia. Tým, že ste 12 rokov posielali pohľadnice a priania, ste pod hlavičkou „slušnosti“ a „zdvorilosti“ v skutočnosti nevedome udržiavali nádej, že sa druhá strana prebudí, ocení vašu snahu a opätuje vám váš záujem. Mlčanie tejto osoby po celých 12 rokov, a najmä po vážnej nehode, však nie je záhadou, ktorú treba vyriešiť. Je to jasná, hoci krutá informácia. Jej mlčanie je jej odpoveďou. Vaša dilema, či zvoliť možnosť A (úplná ignorácia), alebo možnosť B (jedna zdvorilostná návšteva ročne), je len pokusom o technické riešenie emočného problému. Chcete si vytvoriť pravidlo, aby ste sa chránili pred ďalším sklamaním. Táto blízka osoba sa rozhodla s vami nežít vzťah v momente, keď ste odišli do zahraničia. Vy ten vzťah už 12 rokov neudržiavate, vy ho resuscitujete na prístrojoch, ktoré ťaháte úplne sama. Ak zvolíte možnosť B (zdvorilostnú návštevu), pôjdete tam s úzkosťou v žalúdku, s telesným napätím a s očakávaním, či sa niečo nezmenilo. A odídete opäť vyčerpaná. Prestaňte platiť emočnú daň niekomu, kto o ňu nestojí. Slušnosť je krásna vlastnosť, ale ak sa otočí proti Vám a núti Vás ponižovať sa pred dverami, ktoré sú zamknuté zvnútra, stáva sa z nej sebadeštruktívny nástroj. Najzdravšia vec, ktorú môžete urobiť, nie je „vymyslieť stratégiu návštev“, ale prejsť si skutočným procesom smútku. Oplakať fakt, že tento človek pre Vás nie je a nebude oporou, a s láskou k sebe samej tie dvere definitívne zavrieť. Ak by ste vedeli, že táto osoba sa už nikdy nezmení a nikdy vám nedá vzťah, po akom túžite, čo by ste potrebovali urobiť, aby ste prestali čakať a začali chrániť seba? Možno by bolo užitočné prestať sa rozhodovať podľa toho, čo je „slušné“, a viac podľa toho, čo je pre vás zdravé. Niekedy je najväčšou hranicou jednoducho prestať investovať tam, kde dlhodobo nič neprichádza späť.
To, čo opisujete, je hlboké a dlhotrvajúce zranenie. Situácia s autonehodou bola zrejme tou poslednou kvapkou, kedy človek v kríze podvedome očakáva, že masky padnú a príde aspoň základná ľudská reakcia. Keď neprišla, bolesť sa zintenzívnila, pretože definitívne praskla ilúzia. Tým, že ste 12 rokov posielali pohľadnice a priania, ste pod hlavičkou „slušnosti“ a „zdvorilosti“ v skutočnosti nevedome udržiavali nádej, že sa druhá strana prebudí, ocení vašu snahu a opätuje vám váš záujem. Mlčanie tejto osoby po celých 12 rokov, a najmä po vážnej nehode, však nie je záhadou, ktorú treba vyriešiť. Je to jasná, hoci krutá informácia. Jej mlčanie je jej odpoveďou. Vaša dilema, či zvoliť možnosť A (úplná ignorácia), alebo možnosť B (jedna zdvorilostná návšteva ročne), je len pokusom o technické riešenie emočného problému. Chcete si vytvoriť pravidlo, aby ste sa chránili pred ďalším sklamaním. Táto blízka osoba sa rozhodla s vami nežít vzťah v momente, keď ste odišli do zahraničia. Vy ten vzťah už 12 rokov neudržiavate, vy ho resuscitujete na prístrojoch, ktoré ťaháte úplne sama. Ak zvolíte možnosť B (zdvorilostnú návštevu), pôjdete tam s úzkosťou v žalúdku, s telesným napätím a s očakávaním, či sa niečo nezmenilo. A odídete opäť vyčerpaná. Prestaňte platiť emočnú daň niekomu, kto o ňu nestojí. Slušnosť je krásna vlastnosť, ale ak sa otočí proti Vám a núti Vás ponižovať sa pred dverami, ktoré sú zamknuté zvnútra, stáva sa z nej sebadeštruktívny nástroj. Najzdravšia vec, ktorú môžete urobiť, nie je „vymyslieť stratégiu návštev“, ale prejsť si skutočným procesom smútku. Oplakať fakt, že tento človek pre Vás nie je a nebude oporou, a s láskou k sebe samej tie dvere definitívne zavrieť. Ak by ste vedeli, že táto osoba sa už nikdy nezmení a nikdy vám nedá vzťah, po akom túžite, čo by ste potrebovali urobiť, aby ste prestali čakať a začali chrániť seba? Možno by bolo užitočné prestať sa rozhodovať podľa toho, čo je „slušné“, a viac podľa toho, čo je pre vás zdravé. Niekedy je najväčšou hranicou jednoducho prestať investovať tam, kde dlhodobo nič neprichádza späť.
@bjnr Odpisujem trosku neskor, snad nevadi. Ja od nej uz necakam nic. Zmierila som sa s tym, ze ona mi neda to, co by som chcela. Bud preto, ze nechce, nema zaujem alebo preto, lebo je jednoducho taka. Staci jej od mojej mamy, ze nehoda bola, ale sme v poriadku. Ja som si dlhy cas myslela, ze budem ta dospelejsia, jedna navsteva ma nezabije, buduci rok bude mat 80 a dlho tu nebude, tak aby som si nevycitala, ze som ju ignorovala v poslednych rokoch. Preto jej ani nevolam, nepisem, nemam dovod, ten vztah tam nie je. Ani nikdy nebol. Posielala som je prianie postou vzdy na narodeniny a na Vianoce. Ona mne 12 rokov ani raz. Ale uz aj s tym som skoncila. Vztah s nou som ale nikdy nemala, ona vzdy mala radsej druhych nez mna. Nakoniec to priznala aj mama s otcom, ze ano, ze to vedia, ale ze to mam hodit za hlavu. Po tej autonehode se nieco vo mne zlomilo, ze ani mamine vecne utoky na mna ohladom babky su mi uz jedno. Pre moju mamu je dolezitejsie blaho babky, nez moje. A vzdy to tak bolo. Ja ju nepotrebujem navstevovat, nechyba mi, necitim k nej ani lasku, ale ani nenavist. Citim k nej len prazdno, akoby tam nic nebolo. Tu povinnu navstevu si odkrutim len a len kvoli natlaku mojej mamy.
Ked mame jasne poviem co citim a preco to robim, nasleduje manipulacia a citove vydieranie zo strany mamy. Potom sa pohadame, ona sa odmlci, potom sa ozve, chvilu je to normalne a potom zas dokola to iste, ked pride rec na babku.
A preco mama ,ked je u nej ,ti nezavola spolu s nou? Preco nepovie : Janka mala narodeniny podme jej zavolat? Cela rodina ste divna
@sidicek Neviem prečo. Asi jej to je jedno. Divná sa byť necítim.