Čo s mamou?

@pribinak áno jasne, je mobilná, ona opatrovateľku vôbec nepotrebuje na nič

@pribinak len je teda dlho sama a nerobí to dobre na psychiku

Tak potom buď asertivna a povedz Nie.
Ja mam kamosku ktorá vzala mamu k sebe a bola to pohroma.
Obe všetko mysleli strašne dobre až tá druha nemohla z toho dýchať

Kolko ma rokov?uprimne bude to len horsie vek a choroby budu pribudat a tak ci tak by k tomu prislo.Bolo by fajn ju mat blizsie.Mozete kupit mobilny dom a dat na zahradu.Kolko dostane za byt?brat ma aky nazor ako to chce riesit ci nulova odozva?
Alebo predat mamin byt a platit podnajom.

Alebo dať mamin byt do podnájmu a ona nech ide tiež do podnájmu

na tvojom mieste by som si najprv vyskúšala spoločné nažívanie.. nech príde na pár týždňov, môžete jej prenajať nejaký byt, prípadne môže byť pár týždňov u vás.. alebo na striedačku byt + u vás doma.. uvidíte, ako budete fungovať a potom sa môžete rozhodnúť.. možno sa nakoniec ani jej nebude páčiť v novom prostredí, alebo jej nebudú vyhovovať vaše zvyklosti.. ja by som bez akéhokoľvek vyskúšania určite nešla do spoločného bývania.. inak úplne ťa chápem, s rodičmi aj so svokrovcami mám skvelý vzťah, ale nechcela by som žiť v jednej domácnosti ani s jednými

@7lenka11 nechceme žiť v jednej domácnosti. Chceme jej postaviť dom na našej záhrade. Čiže spoločný max dvor

@laurita285 no toto by bola úplne najvhodnejšia cesta,prípadne predať byt a z toho financovať podnájom,ak je ten byt v takej nie moc fajn lokalite že nie je vhodná na prenájom

pozri mobilné domy... nepotrebuješ ani stavebné povolenie...

ak vieš aká je mama tak ani ju k vám domov neťahaj... niet nad bývanie kde si každý robí ako vie a čo chce... roky som bývala u rodičov, nebolo zle, ale samým je nám super....odsťahovali sme sa na druhý koniec záhrady a niekedy úplne stačí že sme len takto spolu....

Len musis ratat s tym, ze mama ma nejake susedy, kamaratky a, lekarov, ked ju tam zoberiete nemusi si zvyknut moze byt, ze povie, ze chce ist spat🙂postavit dom povolenia to je tak rok, dva...
Starsi ludia su nevyspytatelni...najprv by som.si ju zobrala na chvilu mesiac, 2 t v lete a uvidis...ak bude chciet predate byt a postavite dom tak ci tak, ked si preda strechu nad hlavou musi zatial niekde byvat..takze zase u vas...
Pises, ze mate velku hypo a pod..nebolo by Vam lepsie postavit velky dom a ona dole vy hore?a tohto sa zbavit?
Ono ci spolocny dvor ci nie moze sa nudit bude Ti chciet navarit, upratat, ako velke mas dieta?to neznamena, ked bude mat svoj dom, ze v nom bude a nie kazdy vecer u Vas pozerat TV🙂
A za dalsie...raz sa mama pominie a ako vyplatis brata?aj na to treba mysliet dom na tvojom pozemku ako predas, alebo nasetris, alebo sa brat zriekne dedicstva, mama to daruje tebe?
Kolko ma rokov?

to je jedno, ale budete v intenzívnom kontakte.. tak jej prenajmite niečo v susedstve na celé leto a uvidíte, ako to dopadne

stavat na svojom pozemku dalsi dom? Do buducnostI: co s nim? rozdelis pozemok a predas? Prenajmes? Terajsi pozemok s domom strati na cene. Ak mate miesto, ten mobilny dom alebo fakt garsonka. Ale treba mysliet aj na to, ako v Cechach vybavis noveho lekara, tam sa jej neplati zdr.poistenie. Alebo budes chodit na SR kazdy mesiac na kontroly? A ano rozmyslaj aj na tym ako sa bude delit byt medziteba a brata. Potom mozu byt problemy.Nie je to lacna zalezitost.
A ze nad tym premyslas, je v poriadku. Nie si zla dcera. Mas svoju rodinu. Vsetko treba zvazovat. Drzim palce.

Je naozaj škoda, že si ju pred tými rokmi nepresvadčila na presťahovanie. Ono to tak býva, že dôchodcom je dobre tam kde sú, ale nastane zmena situácie a už to pre nich nie je také "pohodlné" byť tam sám bez podpory niektorého člena rodiny.
Stavať ďalšiu budovu na svojom dvore vidím ako zlý nápad - zbytočne si zastaviaš priestor, ktorý si si tak draho kúpila a o ktorý si stála aby si mala dvor/záhradu. Asi by som sa poobzerala v meste/obci kde bývaš po nejakom dostupnom bývaní - prenajať byt, napríklad. Mama nech svoje bývanie na SK predá a z peňazí bude platiť nájom a z dôchodku žiť. Tak ju budeš mať u seba v obci, ale stále dosť ďaleko, aby ste si vzájomnou prílišnou dobrotou neliezli do svojich domácností.

Poradit ti neviem, len ti chcem povedat, ze urcite nie si zla a ze ta uplne chapem.

Veľmi Vás chápem, zažila som to a vôbec nie ste zlá , myslite aj na seba a Vašu rodinu ✊je to ťažké kto to nemusel riešiť 🍀

Nie si zla,ja by som tiez svoju mamu ani svokru nezniesla doma a ani na spolocnom pozemku. Pokial je natolko sebestacna,ze sa dokaze o seba postarat a problem je len v tom,ze je sama,tak to nie je tvoj problem. Ona sa musi socializovat,neupinat sa iba na deti a rodinu. Moja mama nas tiez vydiera,aka je sama,ale nic jej nebrani mat kamaratku,zajst niekam,len ona nechce,je pohodlna a caka,ze jej my deti budeme robit program a vyplnat cas. Velmi ma tym rozculuje,aky ma postoj k zivotu,zije len pre rodinu.

A najst jej podnajom niekde blizko vas? A jej byt predat...urcite by som nesla do spoločného bývania .

Kým je mama vcelku zdravá a sebestačná, vôbec som to neriešila. To, že sa nudí, musí vyplniť nejako čas. Podľa mňa si zarábate na problém. Riešila by som to až vtedy, keby bola nevládna, alebo veľmi chorá. Proste sa len nudi.

Idealne je prenajat mamin byt a za € co za prenajom dostane platit prenajom blizko vas. Keby sa rozhodla, ze sa chce vratit, tak moze do svojho povodneho bytu. Je to idealne riesenie.

To je taký paradox, všetko ohľadom tvojej mamy je na tebe a keď to už presahuje hranicu, kedy ti to samotnej začína byt nepríjemné (pochopiteľne) tak máš z toho výčitky svedomia a na druhej strane je tvoj brat, ktorý si žije svojim životom bez zaujmu o matku a ten je zas absolútne bez výčitiek. Akoby ste každý z vás mal inú výchovu a ani nevyrastali v tej istej rodine.

Tak ja pôjdem proti prúdu.Ja týmto obávam q vôbec tejto dobe asi nerozumiem.Ale napisem vlastnú skúsenosť.Ja som sa o svoju babicku starala 12 rokov.Najskir som k nej pravidelne dochádzala a pomáhala s čím bolo treba.Ked sa stav zhoršoval a nevěděl už být sama,zobrala som ju k sebe.Byvalu sme v dvojizbovom byte s dvomi deťmi a prežila s nami ešte dva roky Neľutujem a som rada,že som zvládla opatrovanie až do konca.Ja som ani chvíľu nerozmýšľala,či je to vhodné alebo nevhodné.Jedniducho som urobila,čo bolo potrebné .Nikdy nepochopím tie neustále sťažnosti,ako to nejde s rodičmi,so svokrovcami.Akoby už dnes ta známa rozprávka o troch grošoch stratila platnosť.Sme príliš sebecki a myslíme len na svoje pohodlie .A vôbec si neuvedomujeme,že naše správanie od nás preberajú naše deti

@deti95060810 nie som si celkom istá, ale myslím, že ak by bol mobilný dom napojený na siete (kanalizácia, elektrina apod), tak stavebné povolenie potrebuje...

Ja ťa plno chápem že maš z toho taky pocit ale z druhej strany mamu máš len jednu ,ona ťa nosila pod svojim srdcom, starala sa o teba a všetko urobyla za to aby si bola štastna. Ja viem niekdy treba mať na rodicov nervy a preto sa stara do vsetkeho lebo to je mama..Ja uz mam vyše 40r aj moja mama obcas diriguje , vypočujem si ju ale aj tak idem za svojim rozhodnutím.
Starka detto, má 84r a tiez si povie svoje , niekdy ma vytočí ale je to moj najcennejší človek v živote a kazdy deň jej zavolam či niečo nepotrebuje, či má lieky, nosím ju ku lekarov ale zatial byvať ku mne a i ku mojej mame nechce isť.
Si teraz predstav opačne, keď ti budeš stara a tvoje dieťa bude riešiť túto dilemu..čo stebou?
Ti by si čo spravila a ako by ti padlo keby napr tvoja nevesta chcela aby si išla ku nim bývať ale syn nechce, ako by si sa citila?
Máš velmi dobreho manžela že prisiel s takym napadom.Vela ludí píše že nie je dobry napad postaviť maly dom .
Dom ani netreba ale stači uplne 1izba s toaletou,(ako garsonka) a v budúcnosti to môžeš využívať ako letnú kuchinku, alebo to možeš dať do podnájmu napr pre študentom.
Ja by som osobne tiez nechcela žiť ani s mamou ani so svokrou ale keby že moja mama bola chorá, alebo stara by som ju urcite zobrala ku sebe. Ja by som nemohla kludne spávať keby som ju nechala na stare kolena samu tolko km od seba

Chapem tvoj postoj. Ale riesenie postavit mame nieco malicke na zahrade a vy budete byvat vo velkom dome - to je nestastne. Pride mi to nedostojne voci nej. Mame povedz, ze situacia je teraz taka, ze byvanie v Prahe je momentalne nerealne. Predaj jej bytu by 1. nic nevyriesil pretoze byt nezaplati 2. hypoteky su 7% - tak si to spocitaj. Prenajom tiez nie, pretoze ako prisli ukraj. utecenci, tak najmy isli hore o 40% pre vysoky dopyt. A pojdu aj nadalej hore, pretoze UA nevypada na ukoncenie a bude prichadzat viac ludi.

Mame by som povedala, ze situacia sa ma tak, ze teraz to nie je mozne a musite to na par rokov odlozit a nechala to tak a uz sa k tomu nevracala. Tvoja mama je dospela zena ktora si ma zariadit zivot sama. Ze je smutna a sama a nevie co so sebou? A co robila doteraz? Ked zil, ked zomrel otec? Preco si aktivne nezariadila zivot sama pre seba? Treba chodit cvicit, stretavat sa, riesit osobne veci. Nie, ze ja si vychovam dieta a s fnukotom sa dohrabem do cielovej ciary "a postaraj sa o mna". Je to voci tebe nefer, voci tvojej rodine a mama je sebecka. Ak chce mat lepsi zivot, v pohode si ho moze zariadit sama - ale musi chciet. Nie povedat, ja nemozem cestovat, ja nemozem toto ja nemozem tamto. Hladat riesenie problemov. Mozes jej pomoct a poslat ju do lazni ... Ale nie, ze jej budes riadit zivot. Ty mas vlastnu rodinu, muza a 2 deti + sa staras o seba. Skus sa na to pozriet z tejto strany. Najdi ine riesenie ako pomoct mame - nie ju tu prestahovat. Co by v tej prahe robila? Je to rychle dynamicke mesto - chora zena kt. sa ledva hyba bude tazko vyuzivat socialne a kulturne vyhody. Sa tu zosalie.

Mne by toto prišlo ako matke strašne ľúto,že vychovam dve deti a obidve sa odsťahujú niekam ďaleko a ja zostanem sama,takmer bez kontaktu s nimi a s vnúčatami.

Riešime podobný problém, otec zomrel pred rokom a pol, mama zdravotne ide dolu vodou, býva v rodinnom dome, bývame v jednej dedine, čiže veci okolo domu riešime v podstate my s mužom, pretože sama to nezvláda. Mám ešte dve sestry, ktoré bývajú cca 10 km od mamy, čiže je to tiež blízko. Najstaršia, takmer ani obraz ani zvuk, iba keď mama povie, že treba pokosiť, tak sa objaví asi tak raz za mesiac, raz do týždna jej zavolá, predtým boli výhovorky (ešte keď otec žil), že má malé deti, podotýkam každý deň z práce chodila okolo dediny, kde býva mama, ale sa nezastavila ani ich pozrieť. Tentokrát má veľké deti, prácu má na opačnej strane v inom meste, výhovorka je, že keby robila na predchádzajúcom prac. mieste, tak by mohla k mame chodiť častejšie 🧐.
Druhá sestra v podstate pomáha, občas nákup jej spraví, raz za čas ju k sebe vezme, občas aj po doktoroch ju vezme. Ona si tiež myslí, že je vyťažená mamou a ako má toho dosť.
Ja som s mamou každý deň, môj muž všetko opravuje v dome, okolo domu, v záhrade robím ja, muž s ňou ide na nákup, niekoľko krát za deň nám volá, v podstate aj s maličkosťami. Je to občas náročné, máme tri deti, najmladšia má skoro dva roky, a túto zimu uz mama nezvláda byť v dome, pretože plyn ide hore, a drevom jej nedovolíme kúriť, teda ani sa nemôže naťahovať s ťažkými vecami, má barlu. Takže zimu ide tráviť u nás, a tiež sa toho bojím, pretože to bude náročné, súkromie nič, robiť jej program, po doktoroch. Najstaršia sa z toho vyvlecie, lebo práca, a druhá povedala, že ona bude mať tiež program na víkend, občas ju vezme. A som ako medzi mlynským kameňmi, druhá tlačí, aby som sa ozvala najstaršej, že nech sa aj ona zapojí, len viem, že mama s ňou vzťah ani nemá, myslí si ako mama všetko zvláda, pritom má vysunutu panvu, nosí už barlu, je ohnutá. Ešte na margo najstaršej, keď sme mali na jar covid, som jej zavolala, nech máme spraví aspoň nákup, odpovedala mi , prečo mama si sama nemôže, že pešo zájde do miestneho obchodu. V zime sa pošmykla, keď sa vybrala do obchodu, spadla na hlavu, tak sme s ňou ešte boli na CTecku. Takže čo na to povedať....
Ďalej nevieme čo bude zdravotné, mama by chcela ostať v dedine, rozmýšľame, že by ostala u nás a prerobili jej podkrovie nášho domu. Druhá sestra, že jej byt nájsť, len či by za ňou chodili každý deň, nevieme, či to nebude horšie, a o rok o dva ju zas niekam sťahovať, takisto sú tam schody, akoby boli u nás. Inak mama je nekonfliktná, aj pomôže v rámci svojich možností. Takže tým chcem povedať, že srdce mi nedá, ju nechať tak. V podstate aj muž s ňou vychádza, tiež mu niektoré veci lezú na nervy, ale to je normálne.
Ja mám len radu, že to musí byť o vás dvoch s mužom, či budete za jedno, pretože je to určite zásah do súkromia, aj do partnerstva. Zas na druhej strane, je to fajn, že by bola v inom dome, a mali by ste ju nablízku.

Podla mna ma manzel dobry napad. Ved ak by sa chcela montovat do vas, tak jej vysvetlit, ze ste radi, ze je s vami, ale vo svojom domceku je ona doma, vo vasom dome ste vy doma a treba to respektovat.

Tiež si myslím že muž má dobrý nápad. S tým malým domčekom na záhrade. Raz keď tvoja mamina odíde tak ho môžu využívať aj deti či návšteva (deti s deťmi už). Ak by sa chcela montovať a starať, vieš sa s ňou porozprávať. Kamoška inak takto býva a pochvaľuje si, len teda jej mama nevylezie z domčeka čo je deň dlhý.
Mama je len jedna, raz by ťa to veľmi mrzelo že ostala predsalen sama.