Čo s ukričaným chlapom?
Kočky potrebujem poradiť. Ako riešite hádky s chlapom, ktorý začne hneď kričať. Čím je starší, tým je to horšie. Keď sa ho spýtam, či sa to nedá povedať normálne, tak že "nie nikto ho tu nepočúva". Potom sa on ešte tvári urazene a snaží sa vo mne vzbudiť pocit menejcennosti a že ja som vlastne na vine. Som mentálne trošku ďalej ako on, čiže takéto manipulačné techniky na mňa neplatia. Ale snažím sa mu vysvetľovať, že jediné "počúvanie" môže očakávať od detí ale nie odo mňa. Snažím sa mu vysvetliť, že si musí uvedomiť, že ja som žena ako rovnocenná partnerka, čiže tak ako ja na neho nekričím, tak očakávam, že nebude kričať on na mňa. Potom to u nás tak vyzerá, že on začne kričať a ja som ticho, odídem z miestnosti, lebo sa nemienim hádať na blbostiach. Plus nechcem aby deti počúvali hádky o "hovne". Už som premýšľala, že takto asi komunikovali doma jeho rodičia a inak to nevie. Ale aj moji rodičia sa hádali a ja to práveže neznášam. Ako chlap sa nemôže cítiť nejako nadriadený nado mnou finančne, lebo obaja zarábame skvele a ja aj viac. Obaja máme vysokú školu, čiže ani tam sa nemôže cítiť nadriadene. Už som sa skúšala s ním o tom aj porozprávať ale iba ho to zase rozčúli, čiže rozobrať do detailov to s ním neviem. Len ja už neviem ako na to alebo ako sa to pozrieť z vonka. On pri kričaní nenadáva ani nemá prejav agresivity, iba sa proste rozkričí, prípadne spomína na nejaké veci, čo sa stali pred 7 rokmi, alebo tak. Ako riešite doma takýchto ukričaných chlapov? Prejdete to tak, že ok si taký a idete si ďalej? Mňa to takto nebaví ....
Tiez som si pomyslela..ze aj ty musis mat dost. Ved take vyhrotene situacie su najcastejsie k veceru. Ak si schopna ozaj toto vnimat,co on nie je.. Mozno skus nejak inac pristupit k nemu. A ked je pohodicka skusat tuto temu.. ze co by mu pomohlo,ked je mrzut ;D
@doriiis vážne to tak vnímaš?? hmm zamyslím sa nad tým
Sice vyzera, ze ma vela sebavedomia. Ale to je len hrane podla mna, taka maska/obrana. Pretoze clovek, ktory je zdravo seba-vedomy, tak pozna svoje silne aj slabe stranky. A na tych slabych sa snazi pracovat a vie prijimat konstruktivnu kritiku. A chape, ze sustavny krik nebude optimalny sposob komunikacie.
Otazke je, ci s tym nieco chce urobit. Z vasho popisu mam dojem, ze nechce :(
Nieco podobne som riesila s mojim muzom uz dlhsi cas. Teraz chodime vyse 3 tyzdne na parovu a individualnu terapiu k psychologicke.
Je to uz o nieco lepsie. Vyhoda je, ze moj muz aspon ma ochotu to riesit a teraz sa naozaj snazi. Dufam, ze to bude dlhodoba zmena. Lebo na tie kratkodobe (ako doteraz) uz nemam silu ani energiu.
A idete na to velmi dobre, ze sa ho snazite chvalit, aby sa citil oceneny. To mi poradila aj psychologicka. Len sama viem, ake je to narocne niekoho neustale chvalit a asertivne s nim komunikovat, ked on dlhodobo vam ublizuje a takmer stale kritizuje, pouca. A pochvali vas len malokedy.
Mne psychologicka povedala, ze niekto z nas to musi "pretnut" ten kolotoc nedorozumeni a zlej komunikacie. A pretne to ten, kto je silnejsi z toho paru. V zmysle viac psychicky odolny, emocne vyspelejsi/vyzretejsi. U nas som to ja, u vas zase vy. Ale je to narocne aj tak. Neviem, dokedy to vydrzim. Povedala, ze to je u muza zmena na mesiace, taka postupna. Tak skusim to, nic ine mi teraz neostava.
Len my mame vyhodu teraz oproti vam, ze on tieto svoje nervozne stavy, vybuchy hnevu moze a pravdepodobne aj lepsie zvladne vdaka pomoci psychologicky (1x tyzdenne chodi na individualnu terapiu). Sam by to nezvladol. Doteraz boli pokusy, ale neuspesne (ked to chcel riesit sam).
A poradila by som vam, ze ked to nechce riesit on, nechce ist na parovu terapiu. Tak chodte aspon vy sama. Viem, mozno si myslite, ze naco (ved vy nemate taky problem). Ale mozno nieco by bolo treba zmenit aj u vas (ako u mna - aj ja chodim tiez na individualnu terapiu, mame s muzom tu istu psychologicku, zlatu pani). A viac sa spoznate vy sama (co naozaj chcete, ako chcete zit, ake mate hodnoty), mozno by vam este nieco poradila. A vas muz sa bud chyti (konecne mu to dojde a zacne sa k vam inak spravat) alebo sa nechyti, zostane zaseknuty v tom jeho nervoznom spravani - a nezasluzi si vas.
P. S. Pozrite si stranku Dovychovat (Milan a Oli Studnickovi). Teraz od pondelka idu mat zadarmo minikurz Laskava duslednost - o tom ako vymedzovat hranice laskavo, ale dosledne sebe, detom, muzovi. Ja som tam uz prihlasena 🙂
Pre mna velmi aktualna tema, myslim, ze aj pre vas.
Maju aj platene clenstvo v klube Dovychovanych rodicov, uvazujem si zakupit aspon 3-mesacne clenstvo na zaciatok. To nie je reklama, len dobra rada, odporucanie.
Velmi Vam drzim palce! ❤
@elizabet173 fúha.... nepríčetne vrieskať....veď to sa deti zbláznia od strachu, keby som ja začala vrieskať....oni vedia, že keď ja kričím, tak to je už veľmi veľmi zle....to by som mohla spraviť iba keby neboli doma.
@mamula20 jáj zvrieskol 👍
@elizabet173 ešte nebola pohoda...deti sa ešte dávali do poriadku, o tom ako si o 9:00 hod. ľahnú, už nerobím okolo domácnosti nič. Cez týždeň nemám čas upratovať, práca, deti krúžky, varenie, ja cez týždeň naozaj nevládzem. Drahý chodí domov okolo šiestej, čiže on mi moc nepomôže. Čiže ako behali cez víkend von terasa, dvor, dnu, tak tam bola špina, chcela som to prebehnúť aby som sa na to nemusela pozerať. A ak by som tam tú špinu nechala na 100% som si istá, že by mi to zase vykričal ak by stúpil na nejaký kamienok. Čiže ani tak dobre ani tak dobre. A to som mu potom aj povedala, upracem zle je, neupracem zle je. Tak kedy je vlastne dobre.
No, z toho co pises, ja by som s takym clovekom nebola.
Najprv by som mu nakricala spat, jedenkrat, ze takto so mnou hovorit nebude.
Na druhy den by som predniesla, ze bud na tom zacneme pracovat, alebo od neho odchadzam. Aj ked je inak super.
Ale odmietla by som vychovavat dalsiu generaciu, pre ktoru je takyto krik normalny, a takyto rodinny vzor by som svojom detom naozaj nechcela davat. A tie traumy, co taky robic sposobi??
Takze bud by pristal na to, ze uzna ze ma problem a zacne ho riesit, alebo rozchod. Riesenim by bolo aj dohodnut sa na sposobe reakcii, ked vidi ze to nanho ide. Ak ma potrebu kricat, neh ide do spalne a krici do vankusa. Nech ide von a krici na imaginarneho oponenta. Bolo by mi jedno co, ale nech nevrieska doma na ine osoby.
Ale ja neznasam ludi, ktori vrieskaju po inych a myslia si, ze to okolie musi trpiet a ze vlastne nic zle nerobia. Pretoze robia, len ignoruju, aky hrozny dosah to moze mat na osobu, a dieta duplom. (Pisem ti ako jedno take).
@shinon258 uvedomujem si to a snažím sa to eliminovať ako to len viem.....
@babulkomale zvrieskol asi malo byť,technika má vlastný život😉
Mam doma nieco podobne.... docasne niekedy pomoze, ked mu poviem, ze stojim od neho 1m ze nemusi hulakat, ze ho pocujem. Ja si myslim, ze tym ze je cholerik, tak vnutorne ho stve milion drobnosti a preto to v nom vsetko vrie pod povrchom a potom staci, ze okolo usi preleti mucha a uz je krik 😀 😀 ale raz som skusila taku techniku...uz si nepamatam co to bolo tak poviem priklad s tou tvojou krabicou /u nas by to prebiehalo rovnako/ a potom ako by sa vyziapal kvoli krabici tak mu treba povedat.. "no dalo sa to povedat aj takto: prosim ta, casto sa stava ze moje dvere zavadia o tu krabicu, prosim ta, dohliadni na to, ze ked s nou hybes, tak ju zasunies viac dozadu"... raz som toto skusila, tak sa pousmial, ze hej...da sa to povedat aj tak. musim to skusit este niekedy (mozno sa to nauci)
@camelie12 ja už som riešila so psychologičkou niektoré situácie, nakoľko v rámci práce sme s nimi v kontakte. Tak sme aj nejaké moje veci riešili, ona má na to jednoznačný názor, že je tam narcistická povaha ale keď si nevypočuje jeho stranu, tak je ťažko nejako analyzovať. Čo je jasné aj mne. Čo sa týka duchovného rastu človeka, mám čo to za sebou a som toho názoru, že ľudom nechcem dávať ultimáta. Aj som si zaplatila kurz Kataríny Runy, aj som prečítala kopec kníh. Na druhej strane tiež ma to nebaví, stále sa iba schovať od ulity. Bola by som rada aby to pochopil sám, čo ale nepôjde a ako tu čítam, tak najprv si to musím vnútorne spracovať a vyskúšať nejaké typy čo tu padli.
@salome123, s tym cholerikom to presne poznam (moj muz). A komunikuje tak teraz? Takym kludnym a asertivnym sposobom myslim. Lebo od cholerika ziadat, aby reagoval kludne, je asi utopia. Ale rada by som sa mylila. Skor s niecou odbornou pomocou by cholericky clovek mohol zvladnut aspon ciastocne regulovat a ovladat svoje emocie - hlavne hnev.
A potom ide hlavne o to, ci je to pre vas este prijatelne spravanie (ze prevazuju stale tie dobre stranky nad negativnymi), ale uz je to za hranicou a nemienite to dalej tolerovat, ak sa ten clovek nezmeni.
tu trochu odbočím, nemám načítanú tú Katarínu Runa, ale tuším som videla od nej video a teraz mi ani nejde tak konkrétne o ňu, ale všimla som si, že ľudia, ktorí chodia alebo sa učia u týchto "duchovných", tak v nich často rastie ego, že oni sú teraz "duchovne vyššie", a namiesto nejakého uvedomenia, sú to často len povrchné zmeny, či dokonca nárast pýchy. (to nemyslím priamo na teba, len na to upozorňujem)
Ja uprednostňujem knihy priamo od psychológov, psychiatrov, prípadne ľudí, ktorí si danou tématikou prešli a ako to oni spracovali.
@salome123 presne toto som mu povedala aj ja. Že stačilo mi to povedať, že dávaj na to pozor. Ráno som to aj pozerala a za krabicu som položila oblečenie čo potrebujem zúžiť pre malého, tak možno sa to oblečko posunulo a posunulo aj krabicu.
@unicornlady ono si treba zobrať od každého. Ja s tou Runou nie vo všetkom súhlasím ale keď už nevieš kudy kam, skúšaš všetko možné a hľadáš riešenia.
Prišla by som ku krabici, bez slova ju narovnala. Keď krabicu ešte potreboval riešiť, stopla by som ho, krabica je vyriešená, netreba to už rozoberať a vykrikovať. Jednoducho ignorácia tých teatrálnych výstupov. Keď začne pišťať a kričať, povedz mu, že sorry, z tohoto ma už bolí hlava, buď mi to povedz potichu, alebo mi to napíš.
Je to hlavne jeho problém. Nejaká porucha osobnosti. Ak to nechce riešiť daj mu ultimátum. Neboj sa. Ak ťa ma rad možno jediné to ho nakopne. A žiadne ospravedlnovania sa z tvojej strany žiadne sťahovanie sa do ulity. Poznám takých ľudí aj sú pracovitý aj schopni aj všetko super. Len každý o nich povie že skvelý len keby nebol taký Ko. Ty nie si povinná si ničiť život a zdravie seba aj svojich deti človekom s psychickou poruchou. Môžeš mu pomôcť môžeš ho do určitej miery chápať. Ale určite to nemôže pokračovať tak ako doteraz. Ty sa trápiš vypisuješ hľadáš riešenia dokonca mu ideš listy písať ( nepíš iba ak rozvodové papiere) a on si ani neprizná chybu. Ak ho máš rada je to ťažké ale budeš musieť urobiť bolestivý krok a kopnúť ho aby sa spamätal. Poukazuj na to čo cítiš nemusíš na jeho spravanie ale na dôsledky ktoré spôsobuje. Cítim sa hrozne keď takto kričíš. Ja to už nezvladam ja to už nedávam deti trpia budem musieť požiadať o rozvod ak to mám prežívať ďalej. Keď ťa začne obviňovať určite tu vinu neber na seba ale otoč ju na neho. Hoci len v duchu.
A to, ze je narcisticka povaha usudila na zaklade vasho popisu jeho spravania a ze si nechce priznat problem, prosim? Ze odmieta odbornu pomoc psychologicky cez parovu a individualnu terapiu?
Je super, ze sa vzdelavate v oblasti sebarozvoja. Chapem, ze davanie ultimat je charakteristickym znakom skor takej panovacnej povahy a direktivneho stylu, co vy nie ste zrejme. Ale niekedy, ked je to uz dlhodobe a neunosne, tak to je nevyhnutne, co clovek musi urobit, ak chce zit spokojne dlhodobo - ci uz s partnerom alebo bez.
Katarinu Runu poznam aj ja. Nezaplatila som si nic zatial od nej, nejako ma nepresvedcila svojim vyjadrovanim a odbornostou.
Podla vasich slov sa neschovavate do ulity, ale asertivne s nim komunikujete. Len uz ste z toho vsetkeho unavena a frustrovana (uplne chapem - ako ja). A na nadhlad uz nemate energiu.
Skuste si pozriet to Dovychovat, co som pisala vyssie. Milan Studnicka je kvalitny odbornik, vystudovany psycholog. Ziadny "kouc" rychlokvasny z vikendoveho kurzu, akych je kopa dnes, zial.
Spytajte sa sama seba naozaj uprimne, ci takto chcete zit nielen vy, ale aj vase deti (za tie ste aj vy zodpovedna, ake vzory spravanie odkukavaju v domacnosti) este dalsi rok, dalsie 2 roky, atd.
Za predpokladu, ze sa nezmeni vas muz.
A podla svojej odpovede sa zariadte.
Drzim palce!
@camelie12 skusim to pogoogliť. A to ste presne vystihli, že už nemám nad tým taký nadhľad. Preto som chcela počuť aj iný názor.
ten nadhlad uz nemam ani ja. Ale tym, ze uz vyse 3 tyzdnov chodime k psychologicke na tie terapie, sedenia (1x sme boli na parovej a 2x kazdy na individualnej), tak je to o nieco lepsie. Vidim na muzovi, ze sa snazi, to ma tesi. Len aby mu to vydrzalo dlhodobo. Len doteraz to boli len take kratkodobe pokusy, ktore nikdy dlho nevydrzali, tak preto som uz taka skepticka. Len u neho sa vyskytol aj alkohol, takze bolo to este o to tazsie. No tiez je to "len" dosledok, nespravny sposob spracovavania hnevu, nervozity ohladne nasho vztahu, fungovanie domacnosti, vychovy deti a urcite aj z neho samotneho.
Mne najviac vadilo na jeho spravani, ze dlhodobo tam chybal zakladny respekt a ucta ku mne. A potom si logicky taki ludia ani nie su blizki, skor ako nejaki spolubyvajuci pripadne sa obchadzaju a zacinaju neznasat.
Asi sa citite osamela, smutna, nepochopena a nemilovana. A tak predsa nevyzera harmonicky a fungujuci vztah. Ci snad ano?
Zelam Vam, nech coskoro najdete cestu/sposob, ako to vyriesit tak, aby ste hlavne vy a deti boli spokojni! ❤
@slovakboy lenže on vie, že ja sa cítim hrozne a vie, že ma to trápi a aj vie, že neznášam tichú domácnosť. Toto si myslím, že niekedy spraví aj naschvál, že ostane ticho, neozve sa cez deň, lebo vie od začiatku nášho vzťahu, že ja to neznášam. Niekedy si myslím, že on čaká, že ja niečo zmením v tom, že sa mu podriadim aby som sa úplne vyhla jeho hádkam (čo má skôr sám so sebou). Že nedozrel ešte k poznaniu, že ľudia nefungujú podľa našich predstáv a situácie nie sú vždy podľa našej predstavy. A vekom sa toto zhoršuje. Voľakedy mal takéto výstupy tak raz za dva-tri mesiace. Potom raz za mesiac. Posledného pol roka to máme raz do týždňa. Čiže má to stúpajúcu tendenciu a ja sa toho desím a hľadám ako to vyriešiť, bez toho aby sme išli od seba. Lebo ak sa to bude viac stupňovať, tak mne iné neostane. Len sama žena s deťmi a rodinný dom, to ja neviem akoby som sama dala. 3x do týždňa chodím domov o 7:30 hod. čo sú tréningy, jeden deň čo si idem ja zacvičiť prídem o 20:00 hod.. Plus zápasy detí, rodinný dom. To sama žena nedá. Je to na nič v tom, že buduješ niečo na čom roky pracuješ a potom, to kvôli totálnej blbosti, ktorá sa podľa mňa dá vyriešiť máš pustiť. Ale ako tu čítam všetky komentáre, pripadám si, že som makká a asi musím naozaj trošku tvrdšie stanoviť hranice.
@camelie12 je to super, že Váš muž to pochopil a rieši to. Ocenená a pochválená to ani neviem ako vyzerá. Keby som sa nechválila sama alebo v práci ma nepochvália, tak to neviem ako by som na tom bola psychicky. Doma to nepoznám. Iba od detí.
@elizabet173 pozvem ho na rande a uvidíme, ja už som premýšľala aj nad víkendom bez detí mimo domu ale tento mesiac je stále nejaká akcia.......nemyslím si, že ak niekto nechce ísť na párovú terapiu, tak mu na vzťahu nezáleží....skôr to beriem ako predsudky, že tam chodia iba nenormálny.....