Čo si myslíte o osudovej láske?
Ženy múdre, čo si myslíte o osudovej láske. Ja mam jednu takú už 18 rokov a som vydatá za iného muža, s ktorým mám dve malé deti 🤷♀️
S mojou večnou láskou sme sa už roky nevideli a ja som si myslela, že to mám už spracované 🤦♀️ A to najmä vďaka tomu, že som si myslela, že na mňa dávno zabudol...
Nuž ale... včera sme sa stretli na jednej oslave 😔 Trochu sa popilo a on mi vyznal lásku 😭 Ja som mu úprimne povedala, že som ho vždy ľúbila a aj budem, bez ohľadu na to, či sa naše cesty stretávajú alebo nie. Dokonca ma predstavil svojej mame ako svoju celoživotnú lásku 😔 Mne to srdce trhalo. Vopred hovorím, že k nejakým fyzickým prejavom nedošlo, nikdy by som muža nepodviedla. Strávili sme spolu večer kamaráti, bolo to úžasné, ako by sme sa videli naposledy pred týždňom
@autorka Dobre robis, ze riesis seba. Aj v lietadle najskor das masku sebe a az potom dietatu. Ked ty budes na sracky, tak kto poriesi deti?
No neviem.
Lietadlo pilotuje cudzi pilot, ani nema paru o pasazieroch...nastane problem, ano matky maju postupovat ako vyssie spomenute, aby cez vlastnu pricetnost zachranili svoje deti. A reaguju tak na nieco co nezapricinili. Byt schopne chranit dieta.
Tu pilotutju ich vztah oni 2. Trvajuca agonnia 2 narcistickych tipkov (ona starnuca femme fatale...on afresivno-possesivny chudak, ktory vcas nepochopil jej hru). Obaja uz po 1. dietati vedeli, ze sa nepochopili a cele to nefunguje ale vrhli sa do 2. dietata. 🙄
Su sami zodpovedni za seba, celu situaciu a hlavne za tie deti (oni to tak napilotovali)....a ked to pokaslali, tak maju byt prioritou deti. Ak tuto prioritu nepochopili mozu si donekonecna nasadzovat vlastne masky (riesit sa, psychoterapie, nechavat deti kdekolvek a len sa zaoberat sami sebou), ale nikdy nebudu schopni nasledne zachranovat vlastne deti...lebo su obsesivne zaneprazdneni sami sebou...
A pozname len autorkiniu verziu. Podla nej je jej jedina chyba let to, ze si kazdeho chlapa bola schopna priputat tak, ze ju dusil a ona sa ich musela vsetkych zakazdym zbavovat (femme fatal)...parafrazujem.
Boze zeny vy ste niektore riadne mile. Ako nebudem riesit ci je to fake diskusa alebo nie. Ale zase preco by nemohla skolkarov nechat u znamych kde je o nich postarane a obzvlast ak isla na terapiu. Taktiez pochybujem ze kazdeho hned hospitalizuju koho vysetria na pohotovosti. Vsak teraz ma tolko ludi uzkosti, tetanicke stavy a podobne. Ako uznavam ze autorka na to v akych podmienkach zije posobi dost nad vecou ale tak mozno to zavisi od osobnosti.
@mishkamishka môjmu ex preplo, pri 1 banalnej hádke. Plakala som v kuchyni, zrazu počujem divné zvuky. Medzi dverami izby mi skoro cvrklo - muž jednu nohu na radiátory, druhu na parapete držal sa stredného rámu...
5.poschodie.
No teatro
To je psycho...dualna dusa 18 rokov, potom pises, ze byt spolu nemozte, lebo ty sa musis zmenit...bez ohladu na to co ako mas aj v inych oblastiach skus to vsetko vyriesit s odbornou pomocou....
@number19 tak autorka pisala ze este ked bola na materskej tak jej muz sa neprejavoval az tak majetnicky. Ze sa to zhorsilo az neskor. Ked deti trochu povyrastli a zacala sa viac venovat sebe, praci... No k tym muzom a priputovani k nej sa neviem vyjadrit ale moze byt vo vseobecnosti ze nie vsetci ludia su stavani na tento partnersky/manzelsky zivot. Je vela ludi ktorym nevadi single zivot. Ale tak od toho ako je spolocnost nastavena sa automaticky ocakava ze kazdy bude zit stastne v rodinnom zvazku.
@veroniq85 Ja som to pochopila tak, ze uz po 1. dietati tam bola velka kriza. Nechce sa mi vrtat v 11 stranach. Mozno som to nespravne pochopila, ale tak si to zo vcera vybavujem.
A ano, moze byt, ze vela ludi je nastavenych na single zivot. Len potom je otazne ako to spracuju ich deti.
@cacianka Naozaj psycho. Ale už je ex, hovoríš? Z duše neznášam takéto vydieračky.
@cacianka Ale ja verím tomu, že keď už je človek pritkačený k múru, že už naozaj nemá kam uhnúť a má toho proste už dosť, tak už naňho toto nezaberie. Proste povie sebe aj tomu druhému, rob si čo chceš, si dospelý človek a ponesieš za svoje konanie následky. Skočíš z okna? Tak sa nájdeš pod oknom dolámaný, nech sa páči, tvoja voľba. A v tej chvíli už nie si vydierateľná, keď si v polohe, že už "je ti to jedno", končíš s touto hrou.
@mishkamishka je to už cca vyše 20r.
Asi sa mi zapol autopilot, zostala som navonok pokojná, ako autorka pri písaní sem a čo jej vyčítajú.
Chlacholila som ho, obkecavala, až sa ukludnil a zliezol. Inak bol to pohľad pre bohov - pupkaty chlap, bol vyzleceny iba do slipov.
Keď som zavrela okno tak som mu zbadala, že je debil, na mňa divadlo neplatí, že ak sa chce zabiť nech to spraví inde, že nechcem mať pod oknami mastné fľaky, a aj tak by neumrel, len by si zlámal hnaty, ochrnul, hlava by mu fungovala ale bol by troska na vozíku. Takú prednášku som mu dala, že si zaslúžim 3x Oscara, len nech to nespraví predomnou.
Potom mal ešte 1 výstup. Išiel sa zaklať. 10x vyšiel vošiel, vždy" zabudol" niečo, raz 2. nôž, potom iné tričko, vreckovku, prežil papuče ťa tenisky, jooj aj občiansky musí mať, keď ho nájdu.
Vybehla som za ním, opieral sa o kotolňu u nás na sídlisku, nožom na srdce, aj dierku v tričku urobil, aj sa jemne škrábol, až 3 kvapky vytlačil. Vtedy mi nebolo všetko 1. Mladá sprostá, internety a takéto poradne vobec ani zďaleka. Po čase som si uvedomila že som mohla volať Rzp aj policajtov, ale ani mobily neboli, a keby som odbehla domov tak zmizne a policajti má výsmeju, že ja som ťa zrelá na cajlu.
Teraz by som už bola iná hrdinka, povzbudená fórom žien na mk, aj naučená životom.
Potom bol chvíľu kľud, relatívny, ale problémy stále. Tak som podala návrh na rozvod. Bol dlhodobo nezvestný, na súd nechodil, trvalo to cca 3 roky.
V máji boli 4r.co zomrel, volal mi jeho brat.
Ale to je už iná story, doteraz nemá konca.
Takže áno, autorke verím že je silná, ovláda sa, a že muži vedia robiť Novú scénu aj SND v jednom.
@cacianka Fúha baby, kde na takýchto týpkov chodíte? To si si teda užila svoje... Ja som na takýchto chlapov našťastie nenatrafila, len na normálnych, čo sa boli schopní rozísť ako ľudia. Ale ako som písala, pohľad na týranie matky, najmä psychické, krik a rozbíjanie vecí, ponižovanie, som si užila ako decko a práve preto nikdy nedovolím, aby moje deti toto zažili - to radšej budem o chlebe a vode žiť. Našťastie, aj mm je normálny chlap, nie je ideál, tiež nebol spokojný, keď som bola v robote v mužskom kolektíve a šťastný, keď som sedela doma na materskej - ale v porovaní s autorkiným je anjel.
Tak baby, som po terapii 🙏🏼 Deti spia, tak skusim zodpovedat este vase otazky, aby som do toho vniesla viac porozumenia.
Takze za prve, preco posobim nad vecou - mne zivot uz tolko ran nalozil, ze som sa musela naucit byt tvrda, inak by som sa davno zlozila. Nejdem tu zachadzat do podrobnosti, kedze by som tu zbytocne otvarala stare rany a podaktore by tu zacali vypisovat, ze si to vymyslam a pod. Ale pisala som, ze som bez rodiny, tak si domyslite preco. Ja uz som sa davno musela naucit, ako ist dalej, ako sa nezrutit a pretrpela som si uz aj tazsie obdobia ako je toto. No a teraz skusim postupne odpisovat.
@mishkamishka dakujem za pochopenie 🙏🏼 a zacnem pracovat na tych unikovych dvierkach, doklady aj vsetky papiere mam pod dohladom ja, moj muz ani netusi, kde take veci mame, on sa doma nemusi o nic starat, takze by to ani tak rychlo nenasiel, ale je dobry napad to vsetko skompletizovat a ulozit do bezpecia.
@acrobaleno vdaka, presne tak rozmyslam aj ja, ze sa musim dat dokopy, ved vidim, ze som teraz doslova dva dni doma prelezala a bola som duchom nepritomna pre deti, chcem sa vzchopit a nabrat nove sily. Ja nerozumiem tomu, ze niekto dokaze byt pri detoch nonstop a nemat svoj unik. Netvrdim, ze to niekomu nemoze fungovat, ale mne urcite nie, takze deri su zvyknute, ze mam nieco svoje, kedy so mnou proste nie su.
@number19 takze tu po poriadku, necitim sa ako starnuca, nemam ani 40 a som udrziavana, postavu mam krajsiu, ako ked som mala 20, som drobna a vyzeram mlado, ludia mi hovoria, ze nevyzeram ani na tie dve deti. Po prvom dietati ta kriza este nenastala, je medzi nimi maly rozdiel (4 a 5 r). Mali sme nrjske nezhody uz po prvom, ale tak taka klasika asi pre kazdy mlady par, co sa zrazu musi starat o babatko, hadky tipu, kto je viac vyspaty a kto menej, atd... kriza prisla az po druhom dietati, ktore sa narodilo s problemami s mocovou rurou, nastal kolobeh vysetreni, hospitalizacii, narocna operacia, nonstop pod lekarskym dohladom. Kazda matka si asi dokaze predstavit, ze to bolo narocne a to velmi, ja som behom roka schudla 25 kg len zo stresu. Takze ta nasa prva kriza ani nebola o ziarlivosti, skor celkovo sme boli obaja vynervovani, ja som sa upla na deti a s muzom sme sa k sebe spravali uz ako psy. Problem so ziarlivostou vtedy nemal, pisala som, ze sme byvali na dedine, ja som vyzerala hrozne a on necitil ohrozenie. Skor by som povedala, ze vtedy to bolo naopak, moj muz je krasny chlap (aspon podla mna) a ja som po porodoch vyzerala vedla neho ako mala gula, neskor som sice schudla, ale nebola to ziadna slava, koza ovisnuta, tvar prepadnuta, strhana z nervou. Prestahovali sme sa do mesta, ja som na sebe zamakala a vysportovala som sa na zenu peknych tvarov a to pisem naozaj vo vsetkej skromnosti, ze za cely zivot som nemala krajsiu postavu. Takze problem so ziarlivostou zacal niekde tu. Proste mojmu muzovi preplo a zmyslel si, ze ked som zrazu krajsia, tak budem chciet hladat niekoho krajsieho aj ja 🤦♀️ pritom som ho uistovala celu dobu, ze pre mna krasny je, je to uplne moj typ a fyzicka pritazlivost je u nas silna, navyse ako otec mojich deti je pre mna jedinecny, no ale ako som uz pisala predtym, proste sa to pomaly nabalovalo, az mu uz vadilo fakt vsetko.
@veroniq85 ano, je to tak, ja asi nie som ten partnersky typ, ako pisala @retatka ja extrovert, vzdy som mala okolo seba vela ludi, partiu kamosov, nemam problem nadviazat kontakt hocikde s hocikym, tym nechcem povedat, ze kdekolvek idem, nabalim si chlapa, ja som naozaj muzovi nedavala taketo dovody ziarlit, ale idem napr.s detmi na ihrisko a hned sa zoznamim s nejakou mamickou, proste moj muz je introvert, co sa vzdaluje aj vlastnej rodine a kamaratov nema uz ziadnych, on sa nedokaze pred nikym otvorit. Nechape napr.to, ze ked deti zacali chodit tento rok do skolky - aby tu zas niektore nerypali, tak ano, isli neskor, starsie rovno do predskolskej, doteraz boli doma, pretoze som ich do skolky davat nechcela (mozno aj ten strach o mladsie, kedze mal take problemy ako babatko), no ale proste zacali tam chodit a ja som sa hned na prvom rodicku poznala uz s polkou mamiciek, moj muz bol z toho hotovy, odkial vsetky poznam, proste z ihrisiek a rozne, ja som fakt otvoreny clovek a milujem spolocnost a toto jr naozaj nasim kamenom urazu (a nielen nasim, ale v kazdom vztahu, najskor to tym muzom imponuje, ale potom ich to desi a zacnu sa spravat majetnicky, aby som im nedajboh nezdrhla) a presne taka je aj moja dualna dusa, extrovert, kam pride, vsetci ho zboznuju pre jeho charizmu, ja to na nom milujem, ale tiez mam z toho respekt a on to voci mne citi rovnako a zaroven vieme, ze tlacenie sa do vztahu by pre nas bolo znicujuce, kedze je to naozaj narocne udrzat tie energie v pohode. Moj muz to teda vyriesil tak, ze on je v pohode s mojou extrovertnou povahou, ak som len v spolocnosti zien. Ale akonahle je tam muz, napr.na moje narodky sme mali oslavu s kamoskami a jedna tam mala priatela a moj muz sa za ten vecer presvedcil o tom, ze som s nim flirtovala, pritom za prve, nikdy naozaj nikdy by som nesiahla na cudzieho chlapa, nie to na muza mojej celozivotnej kamaratky, za druhe nikto okrem neho nemal pocit, ze flirtujem, nakolko ma kamosky poznaju dobre a vedia, ze ja proste taka som, ci je tam nejaky muz, ci nie je, proste to je moja energia, ktoru vyzarujem. A este pre uplne doplnenie, kym som nemala deti, tak ano, single zivot bol pre mna, zaroven mi chybalo partnerstvo, ale nakoniec mi bolo vzdy najlepsie samej, ja sa neznasam niekomu spovedat, neznasam planovat a neznasam sa s niekym dotahovat, ale teraz mi to uz nepride celkom fer voci detom 🤷♀️
ja som v stastnom vztahu 10 rokov a moj muz je ta moja osudova, ale poznam takyto pripad...velmi zaujmavy...zena sa rozisla v mladosti s muzom (mali okolo 22-23 rokov, ked sa rozisli) chodili spolu asi 4 roky. Ona si za par mesiacov nasla druheho a hned s nim otehotnela, narodilo sa im dieta, v pribehu rokov dalsie...ked mala okolo 30, znovu stretla svojho ex, ktory mal.medzitym vela vseliakych znamosti, no nikdy to nedopadlo velmi dobre...Neodolali, ked sa znovu stretli a je z toho nemanzelsky syn. Uz cca 6 rokov ziju velmi cudnym sposobom. Ona je raz s manzelom a raz s tymto jej ex. Akoby zila dvojity zivot. Ich znami si uz na to zvykli. Co jej manzel na to, to neviem. Raz sedi ona na kolenach jednemu o tyzden druhemu...
Citala som nedavno rozhovor s parovou psychologickou, ta vravela, ze sa to vola polyamoria a ze takto funguje viac ludi ako si vieme my monogamni predstavit..Ale, ze takmer nikdy to takto nevydrzi cely zivot. Ludia su od prirody ziarlive a majetnicke tvory.
Btw. nemyslis si, ze su to len idealizovane spomienky nanho, ktore lubis a nie jeho? Ono vies...ktovie co by bolo, keby si s nim zila 20 rokov.
@scorpionflower1 och no to je uz ozaj zaujimavy vztah 😁 ja zas toto si neviem predstavit, ze by som sa tahala s dvoma muzmi hore dolu, nebodaj zahybala a pod. Nikdy by som nedokazala nieco tajit, som prilis otvorena.
@scorpionflower1 nie, nemyslim si to, uz som to tu pisala, ze osudova laska nebolo stastne pomenovanie, ten clovek pre mna znamena nieco uplne ine ako partnera. Ja naozaj ani neprahnem po zivote s nim...
@scorpionflower1 a takto, ja nelubim nejake spomienky na neho, aj ked su krasne naozaj, nrmam ziadnu zlu a on si pamata presne to iste. Ale ja milujem tu jeho podstatu, to, co z neho srsi a on to ma tak isto. Proste nas to k sebe pritahuje ako magnety uz od zaciatku, aj ked nie sme v nejakom fyzickom spojeni, staci nam blizkost a nasavame uplne magicke energie, to sa fakt tazko opisuje.
@mishkamishka prejavy začali až po cca po viac ako 5 rokoch.
Ja tomu rozumiem, ked som.si zacala so svojim muzom, este 5-6 rokov mi trvalo, kym som prestala mysliet na "byvaleho" pisem to v uvodzovkach, lebo sme spolu nikdy nejak vazne spolu nechodili. Bol to taky clovek, ktory vedel, co chcem.povedat este pred tym.ako som.to povedala. Ten cas co sme spolu stravili bol uzasny. Ale boli sme obaja este dost nezreli, hlavne on, bol to taky sebadestruktivny typ, ktory nebol a mozno ani nebude nikdy pripraveny na dlhodoby monogamny vztah. Keby sme sa o to pokusili, dopadlo by to, podla mna, hrozne. Zostalo to medzi nami nenaplnene, preto som nanho dost dlho este nevedela zabudnut. Este raz.sme sa potom stretli asi po 5 rokoch, zabavila som sa s nim paradne, ale, popravde, som zistila, ze on sa emocionalne nikam nepohol. Ja uz som po 5 rokoch s mojim muzom bola niekde uplne inde. Z.jeho strany tam aj bol pokus "kasli nanho a bud so mnou..." ale nedopadlo by to dobre, bolo by to s nim ako na hojdacke a za par mesiacov by bol trpky koniec. Ani na chvilu som neuvazovala, ze svojho muza.necham kvoli nemu, aj ked sme vtedy nemali este dieta. Moj muz je pre mna jednoznacne zivotny partner, aj ked nie je kazdy den nedela, ako sa vravi a je uplne ina povaha ako ten "ex" ovela zodpoednejsia a kludnejsia a nie je to uz take "vzrušo" pre zivot je uplne naj vyvazena volba. Najlepsi by bol taky mix mojho muza a toho "ex". Ale po tych 10 rokoch uz nanho moc nemyslim. Nie sme.uz v kontakte, on uz nezije na Slovensku. Mozno, keby.sme.sa.este niekedy stretli....
@scorpionflower1 ale ja na neho nemyslim v zmysle, ze by sme mohli byt spolu, ak na neho myslim, tak len dufam, ze je stastny a v poriadku, ze sa smeje, ze sa mu dari a citim obrovsku lasku. Mavam s nim sny, vzdy velmi zive. Viem, ze ani dalsich 30 rokov by nepomohlo, aby som ho prestala milovat, ale to neznamena, ze s nim chcem tvorit par. A to, co ty opisujes ako sebadestruktivny typ, sme my obaja, preto viem, ze to musime najskor spracovat samy, aby nam mohol fungovat akykolvek vztah.
ja si myslim, ze clovek s tvojou "vetroplachou" povahou potrebuje k rodinnemu zivotu opacne nastaveneho cloveka, ako si ty.... cize skor niekoho takeho ako tvoj manzel, proste pracovity, oddany clovek, co by pre teba a pre rodinu spravil vsetko a na ktoreho sa mozes spolahnut. Ver tomu, ze s tym "osudovym" by si mozno bola stastna a citila sa slobodna, ale akonahle su v tom deti, tak by to vobec nefungovalo ☹ Skor by som sa zamerala na zlepsenie vztahu s manzelom...proste mu treba vysvetlit, ze ta nemoze obmedzovat, ze potrebujes vlastny priestor, a ze dobre vie, ze nie si ziadna zienka domaca, co cele dni pozera telenovely. Ja mam pocit, ze ťa tu zeny postvali a dost si sa nastartovala, ale ruku na srdce...chcela by som vidiet muzov tych, co ti tu vypisuju, ze tvoj muz je psychopat atd. Nehovorim, ze je idealny, ale kazdy muz je kus "slahnuty" nejakym sposobom a myslim, ze to co mas doma ty, sa da napravit. Mam kus podobneho manzela ako ty... proste je rad, ked som doma, ked je tak ako on povie.... ale nasli sme sposob, ako fungovat normalne aj ked nie som clovek, co si da skakat po hlave 🙂
Ja osobne verím ❤️ Ja a môj manžel ❤️ Základná škola … Bol môj prvý bola som jeho prvá … po rokoch sme sa stretli zas vzali sme sa a dúfam že je môj posledný a ja jeho posledná ❤️
@panda21 dokym autorka neotvorila tuto temu, tak nevedela, ze zije so "psychopatom", cize az take zle to nemohlo byt. To, ze ziarli, ze chce vediet kde je a co robi...sa da do urcitej miery pochopit, avsak zena musi nastavit urcite hranice. Ak to dokaze, tak nevidim dovod, preco by to nemohlo fungovat.
@salome123 čítala si to vôbec? Že sa s ním už raz chcela rozviesť? Že ju udrel? Toto nie je normálna žiarlivosť. Bežne k ľuďom nechodia policajti. A keď sa vzoprie, ako s tým fotografom, tak lieta detská izba pred DETMI. Tu nastavenie hraníc nepomôže, ale očividne si to nezažila, čo ti z celého srdca prajem aby si v živote nemusela čeliť takémuto človeku, tak prosím, nespôsobuj ešte väčšie rany.
@salome123 ale ved jasne, ono to "nebolo take zle", lebo som mlcala a ustupovala, ale uz takmer kazdy den som pocuvala narazky, ktore ma urazali. A nirkolkokrat som tu pisala, ze som si to uvedomovala a narovinu prosila muza, aby vyhladal pomoc. Sam si to teraz uvedomil, ze ma vobec nepocuval. Asi sa na tom da pracovat, ale to by musel siahnut do svojho najhlbsieho vnutra a zacat riesit svoje sracky uplne od piky. On sa teraz samozrejme snazi, sprava sa ako dokonaly manzel a otec a ja viem, ze sam by taky byt chcel, ale to jr len otazka casu, kedy zas buchne. Tak, ako bola otázka casu, kedy buchnem ja a prestanem ticho tolerovat vsetky jeho vystrelky. Teraz samozrejme pocuvam, aky je kkt, ako vsetko posral...
nuž, maj pripravené, čo urobíš, až sa znovu vráti do starých koľají. Ja si myslím, že ľudia sa vedia zmeniť, ak naozaj chcú - ale je to namáhavé a veľmi zriedka sa to udeje... Naozaj si v nezavideniahodnej pozícii.

Dámy, mali by ste byť k autorke zhovievajšie. Ja jej rozumiem, čo chce povedať, lebo si to viem predstaviť - aj deti u kamarátov že sa zahrajú (aj naša tak chodila a chodí), aj muž ako hrá divadielko na zemi zvalený (videla som podobné na vlastné oči, našťastie to nebol mm ale iná osoba), aj to, že ju stretnutie s niekým nakoplo otvoriť oči a popremýšľať. Už ako sa to nazve, to je hra na slovíčka a nie je treba sa o ne vzájomne naťahovať. ja ju obdivujem, že to tak dlho vydržala, po mne by len raz chlap vyskočil a celá výdrž v čudu, už by som bola za horami aj s deťmi. Ale autorka, buť obozretná, nepodceňuj manžela v tom, že nevie, kde je sever... Doklady a pod. by si si určite mala odložiť na bezpečné miesto čo najskôr. Len pre istotu.