icon

Čo so svokrou?

avatar
zufalka999
9. mar 2017

Ahojte zeny,idem si po radu,mozno bude mat nejaka z vas dobry napad ako situaciu vyriesit. S manzelom a nasim malym baby byvame v dvojgeneracnom dome so svokrovcami,co je na prd,co si budeme hovorit.ale konecne som prehovorila mm,ze si postavime dom,kde budeme sami. Samozrejme na hypo. Uz sme nasli miesto,pozemok,vsetko vyzerali super.ALE! manzel zrazu cukol ze co bude s jeho mamou ak ostane raz v tomto dome sama,otec je uz totiz dost stary a nie uz ani najzdravsi. Ze co potom,co s nou,nemoze tu byt sama. Jasne ze to chapem,tento dom je obrovsky,ale nemienim sa ani zadlzit na 35 rokov aby som o mozno 5rokov mozno menej zas byvala so svokrou,to nie. Mam ju rada,ale proste chcem byt sama vo svojom,uz teraz tu vidim,ze to nie je dobre,takze ziadne salsie byvanie spolocne pre mna neprichadza do uvahy a ani kvolu nej teraz nemozeme postavit dalsi obrovsky dom. Moj navrh muzovi bol,ze nech preda tento dom a postavime dva v rovnakej dedine,povedzme o ulicu dve od seba. Ale to sa mu akosi nrpozdava,aj ked nedal k tomu nejaky argument. On bu asi najradsej odomna pocul,ze ved potom pride mama k nam,ale to ja razne odmietam,konecne chcem mat vytuzene sukromie a nie na krku hypo aj svokru znovu,chapete. Mate nejake rady ako by sa to dalo vyriesit? Budem vdacna.

Strana
z6
avatar
m.i.r.i
14. mar 2017

@sasa1310 tiez si myslim,ze pozeras jednostranne a akoby bola len jedna moznost..vzdy je to o dohode a o ocakavaniach a ja si myslim, ze uz teraz by sme si my napriklad, ked este nie sme vo veku tych starych matiek mali uvedomit co ocakavame...my napriklad sme si s muzom hned na zaciatku povedali, ze v ziadnom pripade si nerobime dieta na to, aby nas mal kto na starobu opatrovat a kto nam robit spolocnost...ja aj tak predpokladam, ze moj syn sa raz odstahuje niekde do Australie...a co potom, budem mu vycitat, ze ma tu nechal samu ak sama ostanem? Radsej si setrime na to, aby sme sa dostali potom raz do dobreho domova dochodcov, kde budeme s rovesnikmi a tiez je dobre ak si clovek este za produktivneho zivota snazi najst zmysel zivota v niecom inom ako len v dietati a starostlivosti o neho...lebo ozaj raz deti vyrastu, odidu, mozno nebudu ani vnucata, nikdy clovek nevie, manzel sa napriklad pominie skor a babka strati cely zmysel zivota...ked pridu choroby, clovek si nenavybera, ale ak je aj ten stary clovek aktivny a zivotaschopny, dokaze zit sam a robit vela zmyslupnych veci...ja si uz teraz hovorim, ze hamujte ma prosim ak by som sa chcela synovi trepat do domu..
Moji rodicia to napriklad tiez tak vidia...moja mama stale hovorila, ze mladi maju zit sami a ze oni maju nasetrene na socialne zariadenia ak bude potrebne..obe so sestrou zijeme na inych koncoch republiky, zatial su nasi dvaja a su spolu, su aktivni, ale co bude clovek nevie...mama ma sestru, co zije sama, rozvedena, obe deti v Prahe..vnucata nema..ale je uplne aktivna...chodi cvicit, s kamoskami na vylety, s dcerou raz za rok na dovolenku...chodi deti navstevovat do Prahy raz za cas, inak si velmi dobre vyplna cas a ani ju nenapadne sa nasackovat k detom...ono niektori to berieme tak, ze to neda srdce, nechat rodica sameho, ale ja si tiez myslim, ze pokial je zdravotne v poriadku, tak by som ja rodicov skor len podporila v tom, aby nasli zmysel zivota v niecom..poslat babku do kupelov, pomoct jej najst nejake aktivitiy a tak..a nech sa nauci aj sama fungovat...medziludske vztahy a aj tie rodinne su zamotane a ludia su rozne povahy, ale zas posudzovat sa ako nevdacny, ze si nenasackujem automaticky zdraveho rodica do domu je hlupost

avatar
ipetka
14. mar 2017

@m.i.r.i absolutne suhlasim 👍🏼

avatar
jeannna
14. mar 2017

@m.i.r.i V podstate mas pravdu, len je trochu ina situacia, ked mladi odidu z domu po 20, maju svoje zivoty a nemienia sa kvôli starobe rodicov stahovat z druhého konca republiky, ale najdu iny sposob, ako rodicom pomoct na sklonku zivota.

Trocha ina situacia je, byvat u svokrovcov, syn ma predpokladam minimalne 40 rokov, investovat do domu, potom sa chciet osamostatnit, ako "kompromis" navrhnut tento dom predat a postavit dva mensie domy, lebo rodicia su uz ozaj stari ( svokor 90 rocny ). Takito ludia si uz zasluzia svoj pokoj, nie prevracat im zivot naruby a uistenie o pokojnej starobe, aspon ubezpecenie, ze budu doopatrovani a bude o nich postarane. Keby sa toto spomenulo v uvodnom prispevku, stretlo by sa to s vacsim pochopenim.

avatar
andra77
14. mar 2017

@jeannna súhlas....nechať vyše 80 ročných svokrovcov samých....a ísť stavať nový dom, to je na hlavu...niečo sa muselo stať a nie je v tom žiadne súkromie, ale niečo iné...😎

avatar
petuska123
31. dec 2018

Aj my bývame so svokrovcami jediné čo máme je spoločný vchod.ja na tvojom mieste by som si to podkrovie prerobila poprípade aj vlastný vstup do domu spravila.my sa dakedy ani celý deň nevidíme aj keď sme pod jednou strechou.to je môj nazor

avatar
dee01
20. jún 2020

@ivetz a ty o čom točíš? ved celá diskusia je o svokre, lebo sa chcu o nu postarať. keby na nu kaslali, tak sa chytia, postavia dom a odídu.

avatar
akira13
6. apr 2022

Starí rodičia majú svoje práva: bývať kde chcú a ako chcú. Lenže čo keď na to (kde chcú a ako chcú) nemajú dostatok síl a prostriedkov? Sú povinní prispôsobiť sa tomuto ich prianiu “mladí”?
Mladí majú svoje práva: budovať si svoj domov a rodinu podľa svojich predstáv.
Je v poriadku postaviť obrovský dom a očakávať od detí, že zostanú bývať s nami a budú zdieľať naše plány (napr. žiť trebárs na dedine, chovať sliepky, pestovať zeleninu na 2ā pozemku a pod.)? A od svojich cieľov neustúpime? Chúďatká naše deti😔
Na druhú stranu- istotne máme povinnosti voči svojim rodičom, napr. moj svokor a svokra sú rozvedeni, každý už vdovec. Moji rodičia sú od nich starší o 17 rokov, aj o nich sa treba starať… len rozmýšľam, či im bude stačiť všetkým, ak u nich budeme bývať po týždňových intervaloch, alebo treba denné… Vážim si ich všetkých, som im vďačná, ale bývať nepôjdeme k žiadnym. A ani žiaden k nám, ved uznajte- KTORÝ?. Na našu pomoc vrámci možností sa môžu spoľahnúť, rovnako ako naše deti a budúce vnúčatá, no uznajte- aj my sme ľudia a potrebujeme aj žiť. Či to nie je naše právo?

Pred prácou zájdem obriadiť našich, po práci vyzdvihnem vnúčatá zo škôlok, po ceste spravim nákupy pre všetky domácnosti, odovzdám deti rodičom, so staršími vnúčatami posedim chvilu nad úlohami, utekám obriadit 2x svokrovcov, doma o ôsmej naplním pračky zo 4 domácností, začnem variť vo varniciach aby mali vsetci na zajtra obed, o polnoci sadnem k internet bankingu a doplatím starkým účty, na ktoré im každý mesiac nevychádza, pretože domy veľké a staré, ale viete, starý strom nepresadíte… Ale keď uvažujem, stačí denne tá 1 hodina na starostlivosť o tie domy a o nich?

Strana
z6