Dá sa toto manželstvo ešte zachrániť?
Ahojte, ani neviem kde začať. manzelstvo trvá tri roky, máme takmer 4 ročného syna a pol ročnú dcérku. s manzelom sme spolu chodili strasne dlho - 14 rokov a zobrali sme sa az po narodení prveho dietata. nas vztah nebol od zaciatku idealny, rozchody a opatovne randenie, odlucenie a aj laska na dialku.stale sme to vsak ustali a ostali spolu. o dieta sme sa dlho pokusali a napokon to vyslo ked sme to najmenej cakali. byvali sme u mojich rodicov, co bolo zo zaciatku bez problemove, avsak manzel sa s mojim otcom zacal cim dalej tym viac neznasat. asi vzajomne. ked sme zacali stavat dom na pozemku ktory som dostala od mamy, vsetko islo dolu vodou. vztah manzel a moj otec bol uz na bode mrazu. prenasalo sa to aj medzi nas, kedze ja som svojho otca brala ako sucast mojho zivota, so vsetkymi jeho chybami ale hlavne s faktom, ze ma vychoval a staral sa o nas spolu s mamou najviac ako vedel. doslo to vsak tak daleko ze manzel odmietal byt v jednej spolocnosti s mojim otcom. dnes ked uz byvame vo vlastnom, ho tu dokonca nechce ani vidiet. tazko vysvetlit otcovi ze nemoze prist na pozemok, ktory som od nich - rodicov dostala. to je len jeden malinky problem z mnohych. moj manzel je neskutocny pedant a i len mala smietka v dome musi byt ihned odstranena. popri dvoch malych detoch, zahrade, vareni, peceni, prani.....sa to podla mna neda. uz pri spolocnom byvani pred manyelstvom mu vadilo ako varim - ako miesam polievku, ako varim cestoviny...atd...do vsetkeho mal co povedat. hroza. hadam najmudrejsi clovek na svete. mozno prehanam, ale vrie to vo mne a neviem co s tym. uz dva tyzdne sa so mnou normalne nebavi...a je to tak asi kazdy treti tyzden. nervozita sa da doma krajat, na deti to nevplyva dobre, mala sa mi v noci ustavicne budi, syn ma svoje vystupy a ja som s nervami v koncoch. nic nie je dobre co robim a myslim si ze toho robim dost vela. staram sa o domacnost, zahradu, deti - maleho do skolky, zo skolky, s malou von, varit....atd. on robi toho samozrejme pre nas tiey vela - ved okolo domu je kopec prace, ale ta neustavicna nespokojnost z jeho strany a averzia voci mojej rodine mi nedava spat. neda sa s nim o tom ani hovorit, ma svoju predstavu o veciach, o tom, aky je moj otec zly clovek a ze ho mam pochopit, ze ho nechce ani vidiet a pod. syn sa na svojho deda pyta denno denne - chce aby za nim prisiel a ja uz ani neviem ako odpovedat, ze dedko tu kvoli ockovi prist nemoze. rozmyslala som nad tym, ze odidem z domu, ale kedze chodi do skolky, nie je to jednoduche. jednak vsetko velmi vnima a o problemoch by porozpraval v skolke, ale problem je samozrejme aj kam a za kolko. domov k rodicom mozem, ale to by vyzeralo len tak, ze idem naspat k nasim a nie tak, ze utekam od neho. poradte prosim co robit. da sa vobec takyto chlap zmenit? je to sice uzasny kamarat, ale v manzelstve clovek ktory vie vsetko najlepsie a poucuje dennodenne co treba ako. co s tym?
@zuzanka1711 tvoj pribeh mi pripomina moj,sice moj muz nieje pedant,je skor bordelar,ani ma nekritizuje co sa tyka domacnosti,ale ma neskutocnu povahu.vie sa za malickosti urazit,ale tak ze si v ziadnom pripade neprizna chybu a dokaze sa somnou nerozpravat dlho...ako teraz,zajtra to budu 2 tyzdne co sme si nepovedali ani slovo.zijeme v jednej domacnosti ako dvaja cudzi ludia.za tych par rockov co sme spolu,som si hlavne ja vytrpela dost.brala som lieky od psychiat.a chodila na sedenia k psychologicke,trosku sa to u nas zmenilo,ked som mu prestala ustupovat,asi si uvedomil pokial moze ist....prestala som vyplakavat,nesnazim sa o zmierenie s nim,ak je nejaky problem,ovladam sa,nehdam sa s nim.robim to iste co on.cakam,kym sa mi on prihovori,nech totrva kolko chce.byvame sami,moja mama sa do nas nemiesa,jeho mama sa tiez nemiesa,ale v minulosti som sa jej zvykla postazovat na jej syna,ale vzdy to malo rovnaku odozvu....musite si zvyknut jeden na druheho,ja mu mam zakazdym odpustit,lebo sa nebudem mat dobre,ale jemu nikdy nepovedala nic.zastavala si ho,a tak je to aj dnes.tak s nou uz nic neriesim.ttato posledna hadka vznikla z toho,ze sme boli u svokry na hodoch,ja s mm,aj s malym,jeho brat s mamnzelkou,a ich syn s frajerkou.o niecom debatovali,a ked som muzovi nedala za pravdu...tak sa nasral,vynadal nam vsetkym ako sme tam sedeli,zobral sa a odisiel za kamosmi do krcmy.a najhorsia som bola ja,lebo som si ho nezastala.v noci ked sa vratil,mi stihol este poriadne vynadat a zaspal.druhy den,ked svokra odisla do kostola,som sa zbalila a odisla domov aj s malym.somnou tam nebude nikto zametat. ...jasne,ze sa ozvala svokra,ako sa na mna hneva,ze som odisla...na moju otazku,ci sa aj na svojho syna hneva,ze nas tam vsetkych nechal,vynadal nam a zmizol sa bavit mimo domu,nepovedala nic.ja som mala byt ta dobra,prihovorit sa mu a bolo by vsetko ok.ja ale takto problem neriesim.
@kuzelna vidim, ze nie som sama ktora doma trpi. hoci ty to mas ine. no predsa. u nas stale ticha domacnost, uz asi treti tyzden....asi pol dna nam vydrzalo rozpravat sa normalne. je to strasne, ma to vplyv na deti ale jeho to asi vobec netrapi.
@tanapeta Šťastná si to žena ked máš taký krásny vzťah aj po rokoch.ja som nikdy po ničom tak netúžila ako mať šťastnú rodinu,lebo sa mi tej lásky akosi nedostávalo.Vydala som sa skoro,samozrejme zle-po 10r.som to vzdala a potom som začala druhý vzťah a zasa sa mi to rúca-nebolo to bohvie čo od začiatku ale to som samozrejme nechcela vidieť,chvalabohu svokru mám super ,ale len ju.
Ja som za to že načo sa trápiť ked človek robí čo robí a nieje šťastný a tomu druhému je to málo.Keby som mala kam tak už som preč.
Závidím samozrejme v dobrom a prajem ešte vela štastných rokov
@didi19 ojooj boli hádky, sú aj budú, tie sú všade isto. Tiež má nejaké chyby a ja takisto. No naučili sme sa jedno, vyrozprávať si to. Myslím, že to je dosť dôležité. Povedať si do očí, čo ti na tom druhom vadí a opačne. A naučila som sa jedno, neriešiť druhých, nech sú aký sú. Už sa len smejeme na našich rodičov koľkokrát.
Len samozrejme sa musí chcieť obom a to je asi to najdôležitejšie. My sme sa tiež brali mladí. Ja som mala 20, muž 21.
Trápenie isto nie, život žijeme len raz a je krátky. držím palce
@zuzanka1711 Joooj moja máš to teda pestré.No v prvom rade deťom by som v prvom rade nezakazovala ísť k dedovi.Potom tvoj muž by si mal uvedomiť na akom pozemku je a ked sa mu nepáči ako čo robíš tak nech to robí on!
Povedz mu že ty ho nebuzeruješ ako čo robí tak nech sa ti nestará do varenia a upratovania.
Ty máš službu 24h. a nech sa zamyslí ako to vplýva na malú ináč podla môjho názoru by si to mala konzultovať s psychologom ale to aj tak nepomôže ked to doma neprestane.Skús to tak že mu povieš že pred detmi si neželáš tie jeho výstupy.
No a asi by som ocka pozvala na návštevu aspoň zmizne na chvílu hihi. Hoci môj otec keby videl že je neželaný ani by nevkročil. 😠 Prečo by si mala ísť ty s dvoma deťmi
No a či sa toto manželstvo da zachrániť??? To áno pokial budeš skákať a pritakávať ako on píska ináč určite nie 😢
Kruté ale pravdivé--ked sa nechceš zblázniť tak určite o ukonči a ozaj čo tak odísť zo spálne??? Umňa to zaberá ale ja nemám taký problém asi by som ho už dááávno ignorovala a bola hluchá ked rozpráva o tom čo mu vadí.
Drž sa -nie si sama.
@didi19 spalnu spolu nezdielame od narodenia dcerky. najprv dovod aby nas nerusil mobilom ked rano vstaval do prace. teraz je doma, bez prace a spava stale v inej izbe. mne to uz aj zacalo vyhovovat, mala spava zle, tak je pri mne na manzelskej. on sa ani raz k dcere nezobudil aj tym ze spava v inej izbe, tak ju v noci nepocuje. takze ja mam sluzbu non stop. uz rok som neprespala celu noc...budime sa minimalne trikrat na jedenie - a to uz nekojim, a kedze sa jej prerezavaju zubky, spi celu noc nepokojne. jeho to netrapi, neprejavil zaujem sa zucastnit na nocnom krmeni. este s oboma detmi 24 hodin sam nebol. a zrejme ani nebude.
buduci tyzden chcem ist k psychologovi, dufam, ze mi to vyjde. som zvedava co mi psychologicka povie k tomuto celemu. navrhovala som aj manzelovi nech ide so mnou a mi povedal, ze on mi odpovie na vsetky moje otazky...ze su to zbytocne vyhodene peniaze. a hlavne...on problem nema.....aspon si to mysli on. jeho rodina, moja, ja si myslime opak.
@zuzanka1711 niekedy sa stane, ze partner, ktory najprv odmietal ist na poradnu, tak po case zmenil nazor. Mozno to bude aj vas pripad. Tak ci tak, drzim prsty, aby sa to poriesilo
@zuzanka1711 ved to,ziadny chlap si neprizna chybu v sebe.a zavidim zenam,ktore maju takehho muza co pride sam os seba a ospravedlni sa,alebo si prizna,ze spravil chybu on. 😖
ahojte...takze som bola u psychologicky...uzasna zena...uvidime aky bude vysledok...no tak skoro to isto nebude. zmenime moj postoj k nemu a hadam ho dotlacim k tomu aby sa spraval inak...ak sa tak nestane, cuvnem ja...ale zo vztahu. dakujem vam za podporu aj za vsetky nazory. dufam, ze to niekam bude viest...ja tomu verim.
Môj manžel je velmy tvrdohlavy
@skatuliakova a ?
Ja raz nepochopím, na čo si dvaja ľudia sľúbia "v dobrom aj v zlom, v chorobí i v zdraví, v šťastí i nešťastí", a potom spolu nevedia fungovať.
Podľa mňa problém bol to, že ste od začiatku nefungovali ako rodina. On niekde preč, ty s dieťaťom doma, to je to najlepšie, čo môže stretnúť mladú rodinu. A píšeš, že problémy začali, keď ste začali spolu bývať v Amerike. Tak bolo treba vtedy konať. A oddelené spálne? Na toto ani nemám slov...
@zuzanka1711 preslo par rockov. ako ste dopadli?
@pekaska samozrejme by to rodicia brali hned. vedia a vidia ako to u nas je, takze by boli stastni keby som odisla od manzela a isla k nim. ale beriem ohlad na deti a na to, ze je to skvely otec. to fakt je. no uvidime.