Deti na pohreb - áno/nie
Ahojte, aky mate nazor na chodenie deti na pohreb.. jedna sa o cirkevny pohreb a vkladanie truhly do zeme.. deti male. 8r, 5r, 2r.
Predskolak urcite nie. A do tych 10r zalezi od dietata moja dcera je velmi citliva a vnimava aj smrt v rozpravke dlho spracovava a ma toho plnu hlavu rste par dni.celkova atmosfera na pohrebe nie je ani mne prijemna.. nestalo by mi to za to pokial to nie je priamo stary rodic alebo niekto velmi blizky
Mne zomrel oco bude to 3 roky za 2 mesiace . Najmladšia mala 2 stredná 8 a najstaršia mala čerstvých 11 pred pohrebom a ani by ma nenapadlo že by neboli súčasťou rozlúčky poslednej. Dokonca bolo na nich či chcú deda vidieť alebo nie. Lebo odkedy ho videli plus tie dni v nemocnici/ v marnici čo bol že sa zmenil. Chceli ho vidieť položili k nemu ružu . A nepoznačilo ich to
Mne zomrel môj otec, keď mali deti jedno necelý rok a druhé necelé 3. Obe na pohrebe boli, nemali z toho žiadnu traumu a ani si to nepamätajú. Ja som ako dieťa tiež bola na pohreboch rodinných príslušníkov
Mozes deti vziat, ale ak bude niekto s nimi v klude aj von, ak by nezvladli obrad, alebo aj potom na cintorine. Ak ma kto byt pri nich, ked sa chces ty rozlucit, alebo manzel tak ano,,myslim, ze si ich niekto vezme vyslovene na starost. Ak nie, nechala by som ich doma.
Úprimnú sústrasť prajem v prvom rade. Je mi to ľúto. Na otázku neexistuje univerzálne správna odpoveď. Tak ako môže pohreb niektoré dieťa veľmi rozrušiť, inému môže spoločné komunitné zdieľanie žiaľu, smútku, pochopenia a vyjadrenie účasti pomôcť vyrovnať sa s vlastným zármutkom. Záleží od povahy dieťaťa a najmä blízkosti osobného vzťahu so zomrelou osobou.
Ak by si chcela osobnú skúsenosť, teraz cez sviatky úplne náhle a nečakane zomrel môj ocino. Synovia 17, 9 a 3 roky, mali k nemu veľmi blízky vzťah, bol to veľký vzor a úžasný človek. Na pohrebe sa všetci zúčastnili, najstarší celú dobu-nachystal aj prezentáciu fotiek s piesňami, ktoré premietal pred obradom. Mladší prišli v sprievode iných členov rodiny neskôr, tesne pred zatvorením truhly. Tým, že aj najmladší je zvyknutý a nemá problém vydržať potichu počas omše, nebála som sa, že by vyrušoval. Spolu sme si všetci poplakali,my, deti, dokonca aj náš tínedžer, ktorý inak neprejavuje vôbec city a boli si vzájomne oporou a podržali sa. A to doslova. Pre moju maminu sú teraz chlapci svetlom a ich prítomnosť na pohrebe jej pomohla vidieť cestu a zmysel ako ďalej. Zároveň sme si s mladšími pomenovali emócie, ktoré oni a ľudia naokolo cítia, že sú normálne a súčasťou života, aby neboli vystrašení. Myslím, že to tak bolo lepšie, ako keby sme ich nechali niekde bokom, ale ako som písala, pri rozhodovaní treba vziať do úvahy konkrétne deti a okolností. Veľa síl.
U 5 a 2r nie. U 8r treba zvazit aka je povaha, ako to bude vnimat. A samozrejme zavisi od toho kto zomrel, v akom su pribuzenskom vztahu.
Smrt patri k životu, treba vsak vsetko vysvetlit primerane k veku. Na pohreb starych rodicov a prastarych som zobrala syna vo veku 4 aj 7 rokov.
Chodime na cintorin zapalit sviecku, zaspominame si, ked nam je smutno piseme im listy do neba.
Neviem ako by som mu vysvetlila ze zmyzli zo dna na den. Ale to je moj pohlad na tuto temu
@cukroska to je pravda, kazdy si pozna svoje dieta. podla toho sa ma kazdy rozhodnut.
NiE
Moje deti sa boli rozlucit so starou mamou, jasne ze nevydrzali aj vyrusovali tak ich druha babka a teta sem tam vzala sa prejst. Nikomu to nevadilo, my sme robili pohreb a babka ich lubila nevadilo by jej ze vyvadzaju. Deti z toho nemali ziadnu extra negativnu skusenost, brali to tak ako sme im to podali, ze sa rozlucime s babkou ktora ide do nebicka..
Na spúšťanie truhly už nechodia všetci, takže v pohode. 2 ročne by som nebrala ak má kto postrážiť lebo bude vyrušovať a predsa sa to na pohreb nehodí a väčšie podľa toho či chcú.
Manzel mal asi 7r ked mu zomrel dedo, on zazil este to dedinske strazenie mrtveho, ktory bol v dome az do pohrebu...a nema z toho ziadnu traumu. A svokra, ci chcela, ci nechcela, sla aj s 3r.a 2mes.babatkom.
Môj synček bol mojmu dedkovi ked mal 2,5r. Povedali sme mu, ze dedko isiel do neba a musime ho ulozit spinkat, nic nerusil, bol ticho, sledoval všetko a ked videl ako hadzeme my a ludia kvety do jamy na truhlu hodil tam svoje male auticko, ktore mal v ruke na obrade. Co je ale smrt pochopil az ked mal cca 4r+ ked pred nim zomrel skrecok a isiel ho dat do zeme, odvtedy pouzival take ked niekto, niečo zomrie, ze uz to akoze sa neozivi
Pozor, autista moze pokojne dostat panicky atak na pohrebe a ver mi, ze to je ten posledny druh podpory, aky tvoj muz ocakava.
@marcellka32 najväčšia trauma je zatváranie truhly...
@balerina2025 presne tak.
Nie, nemali by tam byt
Tak je to vyriesene.. bude ich mat na starosti moja sestra s neterou, budu s nimi sediet niekde vzadu a ak nebudu ok, pojdu von. Detto na cintorine budu stat uplne vzadu.. okrem nich tam bude dalsich 5 deti deti z rodiny cca v rovnakom veku takze budu mat "rozptylenie"
ja som bola ako 6 rocna na pohrebe svojej starej mamy. Nemam z toho traumu. Ale zasa mna neposlali pozerat sa na mrtvu. Dodnes to nerobim, lebo chcem mat v pamati ziveho a nie pozerat sa na telo, co tu ostalo. Moje deti boli na pohreb prastarkej vo veku 13, 10, 8. Zvladli to aj na cintorine. Za prastarku sme sa spolocne modlievali, kym zila. Vedeli, ze uz bola velmi stara, a ked zomrela, bolo to lahsie, lebo uz boli pripraveni.
Moj 13 rocny autista na pohrebe bol-chcel ist a velmi to prezival. Traumu z toho nema/nemal. Smrt je sucastou zivota .. deti by som z ritualu rozlucky nevynechala. Kolegyni zomrel manzel; syn mal vtedy necelych osem rokov, nezobrala ho. Teraz je jej to luto, aj malemu.
Ja sama mám z detstva takú traumu, že od vtedy nechodím na pohreby. Keď zomreli moje staré mamy stála som vonku pred domom smútku a bolo mi srdečne jedno, kto si čo myslí.
Nepamätám si koľko som mala presne rokov, keď zomrela starkej prvá sestra. Ostatné sestry na pohrebe kričali, hádzali sa na truhlu.Ja som sa tak zľakla, že som skoro odpadla. Zachranila ma Alpa a studený obklad. To bolo prvý aj posledný krát, čo som vstúpila do domu smútku.
no neviem také malé deti.Ja si doteraz pamätám pohreb starkej a to som mala 3 roky a ja som tam tancovala v dome smútku.No malé sprosté decko ešte.To si neuvedomuje čo stvára ak rodičia neusmernia.Mamina mala asi čo robiť sama so sebou.Potom už ani neviem či ma ocino dal bokom alebo ako to vlastne bolo ale to tancovanie si pamätám.Iné pohreby ako dieťa si nepamätám.Nebolo treba chvalabohu.Až ako puberta potom starkého
Za mňa nie...
@zoja1234 ponukli sa sami. A mame taky vztah ze vzajomnu pomoc nepovazujeme za obtazovanie 🙂
Moj autista mal 13 a na pohrebe starkej bol aj mala vtedy 2,5rocna velmi dobre chapali obodvaja co sa deje.U nas sa nekonalo spustanie truhly ale mrtvu babku v truhle videli,mala jej dala pusu a polozila kvety na nohy.Smrt je sucast zivota.