Dieťa, ktoré som dala na adopciu
Ahojte, veľmi ťažko sa mi o tom píše tak preto anonymita.. V minulosti som narobila veľmi veľa chýb ktoré silno ľutujem no už ich nemôžem napraviť a ani vrátiť, ale mám pocit, že ma v poslednej dobe dobieha minulosť na ktorú naozaj nie som pyšná. Keď som mala 17 tak som veľmi vystrájala, proste so mnou plieskala puberta a malo to svoje následky... Otehotnela som s niekym koho som prakticky nepoznala, chcela som si užiť a stalo sa niečo čo sa stať nemalo. Niesom na to pyšná a nikdy som na to ani pyšná nebola. Keď som to zistila tak ma veľmi rýchlo prešli tie moje pubertálne "výstrelky". Dostala som facku od reality. Nešla som na potrat, rodičia mi to nedovolili a ja som na to nemala žalúdok a ani svedomie. V tej dobe by som to psychicky nezvládla a nezvládla by som to vlastne ani teraz. Donosila som ho a následne ho dala na adopciu. Veľmi ma, ale zaujímalo kam pôjde, čo s ním bude. Už teraz mi je zle. Nedokázala by som žiť s predstavou, že neviem kde skončilo moje dieťa, pri kom skončilo. Či ho tí ľudia ľúbia. Asi prvé 2 roky som bola s náhradnou mamou v kontakte. Zrejme som si chcela "očistiť" svoje svedomie. Čo sa mi vlastne aj na určitý čas podarilo no, pred asi mesiacom ma kontaktovala tá mama ktorá si s manželom adoptovala "môjho" syna. Vraj by chcel vedieť kto sú jeho biologický rodičia. Pretože oni mu nikdy netajili, že je adoptovaný, od mala mu hovorili, že síce nevyrástol maminke v brušku, ale vyrástol im v srdiečku čo je niekedy viac. Ja to chápem. Ale ja asi nie som pripravená na to aby som stretala "svoje" dieťa ktorého som sa takmer pred 17 rokmi vzdala. Je mi z toho zle. Samozrejme, že ma niekedy máta myšlienka, že ako sa asi má, ako vyzerá, čo ho baví a podobne. Ale myslím si, že mu je dobre tak ako žije teraz. Keď nevie kto som. Čo by ste robili na mojom mieste? A ak ste to dočítali do konca tak vám ďakujem. Toto je asi len taký môj výlev.
Pozri co sa stalo, sa neda zmenit. CHlapec mal podla vsetkeho spokojne detstvo, s rodicmi ma hadam dobry vztah. A ak ta naozaj chce spoznat, vidiet, vediet, tak ako dospela by si to mala zvazit. Nik ta nutit nebude. MOzno by si mohla nejakeho psychoterapeuta oslovit, nech ti pomoze na co sa pripravit, ako sa spravat, ak to nepojde po masle, ake situacie mozu nastat, a trochu rozptylit tvoje obavy.
Na "stare kolena" mozete mat este stale dobre vztahy so synom. Mozno pochopi, mozno si len vyjasni svoje otazky, bude nahnevany, ale casom si to utriedi/uvedomi. Kto vie ako v tomto jeho veku by on reagoval na tovju situaciu zpred 12rokov. Porozpravate sa, mozes ho ubezpecit, ze sa s nim rada stretnes, porozpravas, ak by nieco potreboval aj ak to neprijme nakoniec dobre... a pojdete kazdy domov. Ak to bude ok, nemas co riesit. Myslim, ze by ti spadol velky kamen zo srdca, urcite to bude stretnutie narocne pre teba psychicky.
Inak preco si myslis, ze sa mu zije takto dobre, ked nevie kto si? Ved asi by ta nechcel spoznat, vidiet, keby jeho tato otazka nematala. Nemyslis? ak vie, ze je adoptovany, tak mu vlastne jednu prazndu cast zivota vyplnis, odpovies na otazky.. ale teda nie som odpbornik, nejaky psycholog by to vedel asi lepsie posudit co to moze vyvolat v dietati. Ja by som uricte chcela vediet a vidiet rodicov, aj keby potom som ich uz nemusela stretnut...
@madeline1 Nie, rodičia by mi nepomohli nie všetci rodičia sú taký na to treba myslieť. A nevadilo im byť so mnou v kontakte pretože chápali moju situáciu, chápali, že je to pre mňa naozaj dôležité. Keď som si bola istá, že je všetko ako má byť tak som kontakt prerušila. A áno manžel o ňom vie, ale syn nie. A ja sa snim chcem stretnúť, chcem mu dať odpovede na jeho otázky, ale pomaly. Chcem aby sme to obaja “spracovali”…
@vevapeto Nie, nepochádzam zo sociálne slabších pomerov a ani mentálnych😀 Neviem podľa čoho usudzujete. Nikto z rodiny okrem mojich rodičov to v tej dobe nevedel ako som už písala pre nich to bola hanba. Myslím si, že žiadneho rodiča by nepotešilo keby im v 17tich dcéra oznámi, že je tehotná. Nie každý rodič to spracuje. A ja sama som sa necítila byť pripravená na rolu matky. Myslím si, že je lepšie keď som ho dala niekomu kto po dieťatku túžil no nebolo im priané. Ľuďom ktorý ho ľúbia ako keby bol bol naozaj ich (biologicky). To si myslím, že je veľa krát dôležitejšie než čokoľvek iné. Proste cítiť lásku. Objatie. Nemyslím si, že som jednala sebecky. V tej dobe určite nie. Ja vy som mu nedala nič a boh vie čo by som z neho “vychovala”…
Ked chces pomali tak mu najprv napis list ktory das jeho mame.. on ti nieco odpise bude to dost casu na spracovanie a ked sa stretnete uz nebude ani moc o com kecat len sa vidiet .
Mas jedinecnu sancu priblizit sa k svojmu synovi. Nepremeskaj ju, druha mozno viac nepride. Neviem si predstavit, co moze byt uzasnejsie ako mat odrazu dve mamy, ktore ho lubia. Ak by ta nechcel vidiet, urcite by sa nesnazil o stretnutie s tebou
drzim palce, nech to dobre dopadne.skus ho kontaktovat sms, ze si s jeho mamkou v kontakte a vies, ze by sa chcel stretnut, tak sa mozte dohodnut v nejakej kaviarni napriklad....alebo povedz jeho mamine, nech ta on kontaktuje, ked bude pripraveny a napise ti sam a dohodnete sa...za mna listy ako pisu ine su zastarale, dolezite je si povedat veci osobne, hlavne sa vidiet, preto radsej kratka sms a potom osobne stretnutie, nie dlhe listy. On je stastny v rodine v akej vyrastal, on ti nechce nic vycitat, ani sa privela pytat, on ta chce vidiet, spoznat.
@madeline1 tiez sa mi listy nezdaju ok. Nie kvoli zastaralosti, ale napr. potom na stretnuti moze dojst k sklamaniu vacsiemu, clovek inak pise ako rozprava, posobi... kolkokrat sme isli na rande, a clovek otvoril usta a bol iny =toto je podobne. A potom bez listu, bez kontaktu predtym, su tam moznosti ako riesit debatu, co teraz robi, ako, co ho zaujima, co studuje, kde, co bude dalej robit, co by chcel vediet, co ona robi, kde zije atd... netreba hned skocit do diskusii "preco som ta dala cudzim". mam obavy, ze listy by presne tam zo strany mamy smerovali, ospravedlnovali sa alebo vysvetlovali... kym as nepyta, netreba.
Mozno by prve stretnutie mohlo byt aj spolu s jeho druhou mamou, alebo najskor len s nou, nech ju vystriha pred nejakymi nastrahami pubertalnej povahy, prezradi nieco o nom, preco sa teraz tak zaujima o stretnutie, ci ma nejake problemy, alebo plany.. atd.
Evidentne ti bolo ľúto vzdať sa synčeka, ale zároveň si vtedy vedela ,že by si mu nemohla po materiálnej stránke dať čo potrebuje. Iste nie je jednoduché len tak prísť, a povedať ,,som tvoja mama " , ale ak máš možnosť vyuzi ju a povedz mu pravdu ,prečo si sa ho musela vzdať, že ťa to mrzí, ale urobila si to lebo ti záležalo na tom ako , kde a v čom bude vyrastať.. Skrátka chcela si preň viac ako by si mu ty sama vtedy mohla okrem lásky dať.
Milá pani, je to ťažké......ale ja si myslím že by ste mala dať šancu stretnutiu! Zaslúžite si to obaja! Vysvetlite mu aj svoj strach a všetko čo máte na srdiečku! Doprajte mu poznanie je to pre neho dôležité! Nechajte ho nech sa pýta, nech rozpráva o svojich pocitoch! Dajte mu poznanie a istotu do života že sa narodil z lásky a miluje ho celý svet! Držím palce..... veľa síl...... veľa lásky ❤️!!!
Poviem to sprosto no na plnu hubu. Ak by sa zrazu stalo nieco (nechcem nic privolavat a ani to nemyslim zle) a uz by si mu nikdy nemohla nic povedat, pozriet do oci, objat. Lutovala by si to? Ak ano, zatni zuby a mozno tych par sekund odvahy ti bude stat za to a nakoniec to bude dobre. Pri najhorsom to bude taky scenar akeho sa bojis. Nic horsie nebude. No uz len to ze chce vediet nie je urcite o tom, ze ti ide s plneho srdca vynadat. Je to skoro dospely clovek, zvedavy (pochopitelne) a chce vediet kto si co si. Isto mu aj jeho adoptivna mama nieco povedala a asi ked ta cce spoznat ta naociernovala.
Drzim palce naozaj a uprimne ❤️
@martinkatinka vymyslena tema urcite
@kika2810 Ďakujem❤️ Ďakujem všetkým vám za povzbudivé slová ktoré som zrejme potrebovala počuť. Určite sa s ním stretnem. Chcem aby vedel prečo dom sa rozhodla ako som sa rozhodla, aby vedel, že som neskutočne rada, že ma chce spoznať..
@dadka_bb Nie je to vymyslené, ale vporiadku ja už nemám silu na to tu neustále opakovať. Každý si na to urobí vlastný obraz.
Adoptované dieťa dostane nové rodné číslo a zľahne sa pod ním zem, ako sa vraví. Neexistuje žiadny spôsob ako sa k nemu dopátrať. Nemala by si ani koho podplatiť, lebo to proste nikto nevie.
@valerya Nie som jediná osoba ktorá sa dopátrala. Keď človek chce tak sa dá všetko.
Normalne sa prekonaj a stretni sa s nim. Je to dolezite a spravne. Zvysok nechaj plynut, ako pojde. Nic nechystaj, uprimnost a tak ako si to tu napisala je pekne. A ja ti verim, ze si si to zistila. Inak tiez moja kamoska si adoptovala 2 surodencov a tak raz za rok sa stretavaju s ich adoptivnou matkou
Čo je v tvojom ponímaní pomaly?To, že by si na to kývla a potom si to rozmyslela by si snáď nespravila takto mu ublizit..Ziadne listy, správy by som nepisala, ale normálne stretnutie.
Netreba to oddiaľovať naťahovať strach a úzkosť.
Ty stále píšeš, že mu povieš prečo si sa tak rozhodla možno to vôbec nebude chcieť vedieť to len ženy premýšľajú tak emočne.
Ani sekundu by som neváhala!!!!
Tak dopátrala si sa alebo ona chcela? Lebo dve verzie si napísala.
Keby ta nechcel počúvať a nechcel vysvetlenie tak sa s stebou stretnúť nechce ☺️ Žijeme len raz, druha šanca nie je, aby si to raz neľutovala, že si ho nestretla….urobila si vtedy správnu vec, dala si mu dar života a nešla na potrat….za to všetko to stojí podľa mna
@joannita uradnici urcite to vidia (vidim co chcem), neviem, ci sa to niekde zaznamenava,mozno rfo a regob ano,ale pri tych mnozstvach denne sa to neda kontrolovat.mozno keby si niekto pozeral verejne znamu osobnost,tak by to bolo podozrive.ale su aj registre, kde nemusis do nikoho "vojst", takze sa neda zistit, kto koho pozeral atd.
Samozrejme sa to zneuzit da,ale kto nechce mat problemy,tak neriskuje.
Určite choď do toho, povzbudzujem ťa ♥️
Nemyslíš, ze sa chováš zbabelo? Nesklame ho najviac to, že ani nemáš záujem ho vidieť? Aspoň list mu mozes napísať.
Nečítala som diskusiu ... Poviem ti to z pohľadu tvojho dieťaťa... Moja mamina ma kolegyňu, ktorá má adoptovanu dcéru a keď mala cca 8-9 rokov veľmi túžila spoznať svoju bio mamu, taktiež jej nikdy netajila, ze je adoptovana... Jej 'najlepšia mama na svete' (tak volá svoju adoptivnu mamu) sa s kontaktovala z jej bio mamou, dohodli si nakoniec stretnutie, ktoré jej bio mama deň vopred zrušila, vraj sa na to necítila... Dievčatko bolo vtedy veľmi sklamane, ale nakoniec to v sebe uzavrela s tým, ze ju už nikdy nechce vidieť, lebo ma svoju mamu, ktorá ju ľúbi najviac na svete... Takže moja rada znie, stretni sa s ním môže to byť tvoja jediná šanca na stretnutie s ním... Je to tvoje dieťa a ty si jeho mama... Musíš vyjsť zo svojej komfortnej zóny... Ved koniec koncov to robíme pre svoje deti všetci rodicia... Syn si zaslúži odpovede na svoje otazky a ty môžeš tým len získať, stratiť nemáš čo... Dúfam, ze sa rozhodneš správne 🍀
Prečo si rodičia dali vnuka na adopciu ? To sa nenašiel nikto z rodiny, kto by ho vychoval? Hádam vieš, s kým si spala, výživné by sa dalo vysúdiť. Pochádzaš zo soc. slabších pomerov? Tuším aj mentálnych…