Dostatočný dôvod na rozvod
Prosim dajte mi Vas nazor, nemam sa s kym o tomto porozpravat. Sme spolu vyse 10 rokov, mame dieta a ja sa citim ako najhorsia matka, lebo rozmyslam nad rozvodom. Manzel nepodvadza, neflaka sa po baroch, je uzasny otec… a aj tak :( O to horsie sa citim, ze ked citam, cim si ine zeny prechadzaju v manzelstve, tak ja ozaj dovod na rozvod nemam. Lenze odkedy sa maly narodil sa pri nom citim neviditelna. V podstate az na materskej som si uvedomila, ze moj drahy zije svoj zivot, robi karieru a ja mu robim domov, vyplnam si cas po praci, kym on sa venuje svojmu, utekam za jeho snami. Na materskej mi to cele doslo, ze zijeme jeho zivot. Maly ma uz 4 roky a ja si uvedomujem, ze nic z toho o com som snivala a predstavovala som si, nemame, nic nebola pre neho priorita. Citim len sklamanie a je mi do placu v jednom kuse. Ked sa vecer vraciam z prace zacne ma boliet brucho az mi je na zvracanie, ze sa musim usmievat a byt OK pred malym. S manzelom sme sa o tom velakrat rozpravali, ze sa chcem rozist a tak, lenze on sa kazdy vecer tvari, ze sa nic nedeje. Mam pocit, ze som len tien, nevdacny este k tomu. On sa vraj snazi a ja si nic nevazim. Viem, ze sa snazi, lenze so mnou to uz nic nerobi, tolkokrat som uz plakala, vysvetlovala, prosila a nic sa nezmenilo, ze uz teraz som ako skala. Zda sa mi, ze mi vobec nerozumie a nechce spravit nic, co si vyslovene pytam. Navyse bol nedavno tyzden na sluzobke a mne bolo tak dobre ako nikdy, citila som klud, bola som na prvom mieste ja, ked som chcela ist s malym na pizzu, sli sme, nikto to nezamietol. Aj on si to vsimol, vraj mi ziarili oci stastim, ked sme spolu volali :(co mam robit? Naozaj sa snazit rozviest alebo skusat opat alebo si zvyknut?
@autorka celkom sa tu do teba pustili akoby si bola vadná len ty, ale podľa mňa cítiš vnútorný hnev na svojho manžela a asi oprávnene. Z toho čo si napísala, si sa maximálne prispôsobila manželovi, ktorý sa rozhodol budovať svoju kariéru a tvoj domov, zázemie, rodinu, priateľov a prácu si zanechala, aby si on plnil sny. Možno si mala iné očakávania a nakoniec to vypálilo úplne inak. Z toho čo si napísala nemám vôbec pocit, že váš vzťah je dobrý a stál by za udržanie. Aký to má zmysel, keď si aj tak na všetko stále sama a si utrápená?
PTSD vznika aj ženám napríklad po znásilnení, po ťažkých autonehodách, majú ju vojaci z bojov, ktorí museli zabíjať, atď. Keď je komplexná, je to ešte horšie, lebo vtedy sa nevie presný spúšťač a títo ľudia v skutočnosti reagujú presne naopak ako tu naložila @oliolijanka autorke. Väčšinou v danej kritickej situácii zamrznú, alebo sa snažia újsť z toho miesta/situácie, ktorá im úzkosť spôsobuje, môžu dostať úzkosť - triašku, ťažké pocity dýchania. Vôbec tam nie je nejaka hystéria, rev, krik,… práve naopak, majú až príliš posunuté hranice ako bežní ľudia čo si k ním kto môže dovoliť a kde by už iný dávno druhej strane vynadal, tam takíto ľudia budú potichu ďalej trpieť a znášať, nemajú sebavedomie a sebaúctu, keď im niekto ubližuje, veria, že si to “zaslúžia” a sú k sebe až chorobne sebakritickí. Kedže je to komplexná PTSD, je to akoby ju niekto roky ako dieťa napr. “Znasilnoval”, kľudne mohol iba citovo. Takze, ktorí netušíte, voľte v tomto prípade slová, alebo si naštudujte, alebo radšej vôbec neprispievajte, lebo tu naozaj nie je na mieste odbavovať sa na autorke, práve z toho sa lieci, že si prežívala take detstvo, kde jej potreby, sny, túžby išli do úzadia a boli nepodstatné.
A autorka - tvoj manzel je hovädo, ak ešte aj toto proti tebe v hádke využíva. Ty nemôžeš za to, že si bola ako dieťa či už fyzicky alebo psychicky zneužívaná.
@oliolijanka Ty si si naozaj istá, že je mozne s takouto nulovou empatiou, aby sa o ňu staral v chorobe? Ze by ju pri tej zlomenej nohe nosil na záchod, varil by jej a staral sa o nu a dieta? Z toho jeho profilu teda takéto vôbec nič nevychádza.
Autorka ak sa cítiš šťastná, keď on nie je doma, tak daj na svoju intuíciu. Nečítala som celú diskusiu, neviem ako si na tom finančne a či máš kam ísť. Určite daj manželstvo ešte šancu a skús sa s ním hlboko porozprávať a keď to nepôjde, proste sa začne pripravovať na odchod. Ja si myslím, že šancu na šťastie máš aj sama s dieťaťom. Len si určite neurob druhe dieta, lebo sa potom v tomto marazme zaklincujes. Vela stastia a odvahy ti prajem.
@autorka Problem je v tom, ze ty si myslis, ze ta prihoda v autobuse je ok. Ok nezacala si kricat(na konci pises, ze manzel povedal "len si kric", z toho som usudila, ze si kricala), ale teda ok, pouzila som zle slovo. Bola si smutna a nahnevana a preto si mu vycitala nieco, co neurobil naschval.
Co si mu akoze vycitala? Ze sa pomylil?
Ked to nazval, ze nemas hystericit, tak zrejme si z jeho pohladu hystericila.
Napisala si:
"...a ja som chcela vystupit a on ma presviedcal, ze az na dlasej zastavke a jasne ze bus uz dalej nezastavil a preteky sme zmeskali. Bola som smutna a nahnevana a zacala som mu to vycitat a on sa mi zacal smiat a povedal, ze nech si hovorim co chcem, nexh sa len pozriem, ze s nim to nic nerobi, nech si len hysacim kolko chcem, on ma ma na haku :( dostala som takt zachvat palcu, ze som sa a i nadychnut nemohla, len som videla, ako sa mi ruca cely svet :( oddelila som sa o nich a potom prisiel za mnou, nech nekazim den, nech idem s nimi kvoli malemu. Nebolo to prvykrat, co sa takto zachoval ako len si kric ja ta mam na haku :("
Takze nebolo to prvykrat, co sa takto zachoval, "len si kric"? Takze to nebolo prvykrat, ked si nanho kricala? Kricis tak casto, ze on toho uz ma dost a nereaguje? A ospravedlnujes si to svojou diagnozou?
Takze nie autorka, nenakladame ti. Ty mas pocit, ze ti tvoj manzel a my nakladame. My ti iba piseme, ako to vnimame my. On ti vravi, ako to vnima on. Je na tebe, ci nad tym porozmyslas, alebo nas obvinis, ze ti nakladame.
Si tu anonymne, poziadala si nas o radu, o nas nazor. Nikto ti tu nechcel ublizit, popisali sme ti nas pohlad na vec, ktory sa zrejme zhoduje s tym manzelovym.
@stanulienkat Ja myslim, ze ak by si sutorka zlomila nohu, tak sutomaticky by ocakavala od manzela, ze bude plnit jej priania a keby ich neplnil s pre autorku dostatocnym elsnom, vycitsla by mu.
Ja myslim, ze v tomto pripate to ma autorkin partner vo vztahu tazsie ako autorka. Proste ma ocakavania, lebo mala tazke detstvo. Vzdy, ked nie je, ako ona chce, vycita a svoju hysteriu si ospravedlni zlym detstvom.
@stanulienkat Sorry, furt mi napise "s" namiesto "a" 🙈
@oliolijanka
Čo keby si do určitých tém neprispievala? Tebe nie je trápne, že z jednej diskusie ťa autor vyhodí, čo sa tie tvoje kecy nedajú čítať, tak ideš rýpať zas do inej témy, kde autorka kvôli tebe stopne diskusiu? To je tvoj zmysel života tu chodiť do citlivých tém a rýpať do autorov, to máš z toho nejaký lepší pocit potom alebo čo? To nevieš kedy dosť? Teda, očividne nevieš. Čo keby si dala najskôr do poriadku samú seba a potom až chodila rady rozdávať?
Ja suhlasim s katkami123 a od manzela by som ja na tvojom mieste odisla...
Z Tvojich prispevkov je cítiť, že si naozaj ubolená duša, ktorá je zo všetkého vyhorena. Ako často chodíš k psychológovi? Nedajú sa frekvencie terapii zvýšiť???
Mne pomohlo si uvedomiť, že nemôžem očakávať, že ma muž ma spraviť šťastnou. Že ja som tá, ktorá si musí vybojovať cestičku za splnením svojich snov a za spokojnosťou a môj manžel je človek s ktorým celú svoju cestu chcem zdieľať. A platí to aj opačne: ja nie som zodpovedná za šťastie a spokojnosť všetkých okolo seba.... A aj manželstvo musí byť v tomto smere v rovnováhe..
No dala by som tomu čas, netlačila sa do rozhodnutia, určite zintenzivnila terapie a ak pociťuješ, že aktuálny terapeut ti nedokáže pomoct tak pouvažovala nad zmenou, pripadne prizvala manžela na terapie.
Autorenka, neviem, co sú svokra zo svagrinou zač, ale ta časť má zaujala, ze jedna nad vnukom a druha nad synovcom analyzovali💦ze si chlapovi pokazila život, dieťa nechcel, nemáš ho kojiť... Keď ma teraz 4.roky nech vedú také reči pred ním, keď veciam rozumie... Takze oni nie sú normálne a tvoj muž je z ich rodiny🤧...
Svokra nespomínaš, aký je, keď je... Tipujem Podpapučiaka Usliapnuteho.
O dvoch týždňoch po pôrode píšeš s rovnakým bôlom, ako o traume z detstva. Za 5 rokov súžitia si si vypestovala nejaké obranné bloky proti tým bosorkam,... ta už ma tiež deti, alebo "nikomu neniči život. "
Veľka chyba, zdôveriť sa zo životnou traumou životnému partnerovi, bohužiaľ. Iba naozaj najvyspelejšie osobnosti sa ovládnu,zachovajú diskrétnosť empatiu a neoplieskaju to žene o hlavu v slabej chvíľke.
Hlavu hore, nemáš sa zle. Vlastne sa máš dobre, len o tom stále pochybujes.
@katkami123 Ja len tolko, ze ty si v tej diskusii zenu, ktora manzelovi vycitala, ze si zabudol penazenku, nazvala naladovou manipulativnou ku**ou.
V tom prispevku si autorovi, manzelovi zeny, ktora s nim nebola spokojna, tak ako autorka nie je spokojna s chovanim svojho muza, radila, aby tu psychicky choru labilnu manipulativnu k***u(citujem ta) nechal.
Tu radis, aby sa tato chora zena rozisla so svojim muzom.
Radis vzdy, aby sa rozbila rodina.
Nenavidis svoju mamu, nazvala si ju matkou, ktora je pred druhymi posrana, a doma neskutocne vulgarna, leniva zena, s hranicnou poruchou osobnosti.
Vkuse niekoho nenavidis, proti niekomu bojujes. V tejto diskusii som to ja, v minulej ta "manipulativna naladova k***a".
@oliolijanka
😳😳😳😳
@oliolijanka toto si prehnala, nezda sa ti?
@ema22270
1. Ďakujem, ale keďže nič z toho nie je pravda a olijanku považujem za divnú, nedotýka sa ma to, skôr mi je jej ľúto.
2. V inej téme už predviedla dokonalý mentálny atletizmus, toto je ešte pohodička čo tu predvádza, ale tam ju autor témy vyšikoval.
3. Treba to brať tak, že na MK nie je konzílium psychológov a psychiatrov, ale kadejakí tu prídu, treba rady selektovať. Možno keby sme tých ľudí videli na živo a aký život žijú realne, vzali by sme nohy na plecia a utekali a nie ich rady počuvali, ale tu sa ktokoľvek môže hrať na čokoľvek, čo v reálnom živote nie je.
