Hádky kvôli financiám

Mas to komplikovane. Nech uz sa rozhodnete akokolvek, niekto bude v konecnom dosledku ukrivdeny.......ci uz ty, muz alebo svokrovci.

Peniaze im dava muz, on by mal byt ten kto si v tomto urobi poriadok. Aj znizenie pomoci z 300 na 150 je stale pomoc. Clovek by nemal pozerat na vysku pomoci.

Ak si zvyknuta zit skromne alebo si zo skromnejsich pomerov, moze ti to pripadat, ze to co si kupuju su zbytocnosti, ale oni to mozno tak necitia. Ani ja nechapem preco by zena vyhodila 500 eur za LV kabelku a predsa mas zeny ktore su ochotne to zaplatit.

Spominala si, ze ma este sestru. Podiela sa aj ona na pomoci rodicom v nejakej forme? Nebolo by fer ak by pomahal len muz.

Musis ciastocne akceptovat, ze muz je aky je, chce sa o rodicov postarat. Moji rodicia tiez nemaju obrovsky dochodok a moj otec este k tomu fajci, ale napriek tomu im financne pomaham aby mali pohodlnejsi dochodok. Na druhej strane, ja nie som zenaty cize moje financie nemaju vplyv na druhu osobu.

Suhlasim s ostatnymi, mali by ste tu pomoc trosku zredukovat. Ak ich teraz odstrihnete uplne, moze to narobit problemy v rodine. Peniaze su vzdy velmi haklivy subjekt.

Tvoj muž im plati cigarety.
Keby mne svokra plakala že ako sa ťažko žije dôchodcom, pri takom pristupe ako tvoja, by som jej pekne na papier vyratala.
Aj mužovi.
Svokrovci su dospeli, svojpravni a velmi dobre by mali vediet hospodáriť. Pokrývať sa takou perinou na aku majú. Vy si sami máte šetriť, potrebujete investovať pre dieťa, vy si budujete budúcnosť, vy si musite tvorit rezervu, aby ste rodicom pomohli ked to bude treba. KEĎ !
Teraz sa vyhadzete na posrate cigarety a keby nedajboze prišla PN tvojho muza, tak 3 rodiny padnu na hubu ?! Potom vam oni 3 pomôžu ???
Svagrina si zaraba na seba a dieťa a je to jej vec koľko, vy sa tým trápiť nemusíte.jej voľba.
Svokrovci maju svoje prijmy a je to ich vec ako si to zariadia . ak sa im máli nic svokre nebrani aby isla aspon na brigadu, aj keby len 200€ zarobila, keby opatrovala vnuča, svagrina môže pracovat viac, aj brigadu by stihla.
2 ženy lapia na riti , plačkaju a ten tvoj hrdina dub stroj ich dotuje.
Maticka skakava, držte ma

@cacianka celkom zaujimavy bod toto fajcenie - autorka nebol by toto argument pre muza ze mozno prestanu ak budu musiet znizit vydavky? T.j. pre ich zdravie velmi vhodne.

ahoj, my sme v inej situácii, ale v zásade to má spoločného menovateľa - financie a manžel, s ktorým nepohneš 🙂 Priznám sa, že ma zarazili niektoré reakcie - kto ty akože si, rešpektuj to a posielaj aj ty svojim... V prvom rade - rodina ste vy dvaja a to musí rešpektovať každý. Aj manžel, aj rodičia, najmä ak pracujú alebo vládzu pracovať a míňajú peniaze na hlúposti. Byť dieťa svojich rodičov neznamená, že je človek povinný posielať im peniaze, ak má už svoju rodinu. Myslím, že vďačnosť rodičom sa dá prejaviť aj inak. Som názoru, že pomoc rodičom áno, aj dobré vzťahy, aj návštevy, ale žiadny extrém nie je dobrý. Ani ten, čo sa tvári ako dobrý.

Každopádne, z vlastnej skúsenosti ti poradím jednu jedinú vec - nech je to akokoľvek, nespoliehaj sa, že sa on svoj názor s príchodom dieťatka zmení a že sa to vyrieši samo. Vlastne veľa vecí sa zmení, ale čo sa týka financií, dôvodov na hádky bude viac, pretože budeš v podstate "závislá" na jeho príjme aj ty a nech je akokoľvek dobrý a starostlivý, môže sa stať, že ti to viackrát pripomenie (u nás to tiež tak bolo a nikdy by som vzhľadom na manželovu povahu predtým nepovedala, že to tak bude). Určite si to odkomunikujte čo najskôr, ideálne ešte predtým, než sa bábätko narodí. Napíšem to možno hlúpo, ale zlá u svokrovcov aj manžela budeš určitý čas tak či tak... Akurát že postupom času to bude náročnejšie a náročnejšie useknúť a k problémom s peniazmi sa môže pridať aj problém s výchovou, lebo jeho mama/otec by to robili inak, nechápu, prečo nedovolíš to alebo tamto a prečo sa hneváš, keď to oni dovolili. A v konečnom dôsledku sa budeš trápiť najviac ty. Máte výhodu, že máte spoločnú kasu a ak sa čo i len trochu manžel zaujíma, uvidí, aké financie a kam idú - s príchodom dieťatka tie výdavky budú podstatne vyššie a príjem nižší - nemuselo by to byť tak náročné to odkomunikovať. U nás to žiaľ nedopadlo dobre - i keď primárne som urobila zlý krok ja, ale viedla k tomu trošku podobná situácia, akú máte vy. Po vojne je každý generál a teraz by som ti povedala, že ak by som sa vrátila o pár rokov dozadu, poriadky by som si urobila hneď na začiatku, ale...

Môj manžel je skvelý človek, ľudia ho majú veľmi radi, tiež by rád pomáhal všade a každému a všade chce byť dobrý. Aj za cenu, že u nás doma to nebolo také ružové, ako to vyzeralo navonok, ale to už nevidel nikto. Každý nás pozná z nejakej pozície a má na nás utvorený nejaký názor, avšak v rámci partnerského života sa poznáme len my dvaja. A ja po tom všetkom mám o rad "čiernych bodov" viac, čiže ani nemám s kým túto situáciu, v ktorej sme, riešiť... Môj muž tiež zarába veľmi dobre, vie si ušetriť a skôr ja vyzerám pri ňom ako veľmi márnivá, aj keď nie som. Napríklad ja si sama dokopy nič nekúpim, pretože všetky "moje" financie idú na deti a domácnosť (a aj dlh), môj manžel si však potrpí na drahé veci - hodinky, bicykel, televízor, lyže a pod... a rád si dopraje, nie hocijaké, samozrejme. "A však on si zarobil, on sa môže pochváliť." Neutráca bez rozmyslu, to absolútne nie, akurát že má nastavené svoje priority. A to má aj tvoj muž - posielať peniaze rodičom. My máme oddelené financie - dohodli sme sa na tom ešte na začiatku manželstva, keďže on nechcel riešiť vlastné bývanie po svadbe, mali sme bývať "pár rokov" u jeho rodičov, aby sme si našetrili... Ja som vedela, že odtiaľ už nikdy neodídeme, ak to neurobíme hneď a veľmi som chcela bývať s ním sama - to asi každá žena 🙂 Akurát, že ja som sa nestretla s pochopením ani u neho, ani u svokrovcov. On nemienil vrážať peniaze do bytu, ktorý nie je "jeho", čo som sa dozvedela až neskôr... (byt patrí mojim rodičom, ale v konečnom dôsledku bude môj, čo môj manžel neberie, lebo "nie je môj teraz"). Každopádne dohoda znela - ja budem financovať našu domácnosť, on bude šetriť na vlastné bývanie. Spočiatku mi to problém nerobilo, keďže sme zarábali obaja. Aj keď sa mi mnohé veci nepáčili a zvykli sme sa kvôli tomu hádať, stále som ustúpila a nechala som to tak, že keď sa nám narodí bábätko, zmení sa to... Ako u vás. Áno, zmenilo sa to - mne rapídne klesol príjem, ale ja som nevedela ani to, kedy a aká výplata mu prišla, na čo peniaze minul a kedy a koľko požičal otcovi na harmoniku či iné výdavky. On vždy peniaze vrátil, to nemôžem povedať a ani by mi to neprekážalo, ak by som nebola v zlej situácii ja, o čo sa manžel ale nezaujímal. Práveže on sa veľmi upol na rodičov, názor otca bol svätý a tak bol manžel po narodení detí ešte viac pod tlakom, aby sme riešili vlastné a väčšie bývanie alebo išli bývať k nim, veď oni ostanú sami a aj s deťmi nám pomôžu... A aj keď jeho rodičia nikdy (aspoň dúfam) nič zlé priamo neriešili (podobne ako tvoj manžel, keď mama spomenie, že niečo nevychádza alebo čo) stačilo spomenúť, že ostanú sami a načo by sme riešili hypotéku, keď môžeme prerobiť ich dom, manžel bol doma ako namosúrený tiger. Zlizla som si to vždy ja, lebo ja tomu nerozumiem a v tomto hnusnom/otrasnom byte všetko veľa stojí. Paradoxne, okrem vymaľovania obývačky pred mesiacom, do prerábky tohto bytu manžel nevrazil za tie roky ani euro. Všetko som si urobila svojpomocne ja, aby sa tu cítil lepšie. Nepomohlo.

Ale my sme mali a aj máme "problém" k financiám navyše s tým, že manžel je takmer vo všetkom primárne syn svojich rodičov, ale to je zas iný príbeh. Každopádne veci, ktoré sme mali riešiť my dvaja, riešil manžel so svokrom, vždy dal na jeho názor, vždy s ním súhlasil, aby "sa ocino nehneval". S nadhľadom viem povedať, že ešteže sme si obe deti naplánovali sami... Okrem iného, čím ďalej, tým viac mal manžel problém konštruktívne so mnou riešiť financie, on sa zameral na šetrenie, lebo sa nastavil tak, že on nebude šťastný, kým nebude mať "vlastné" alebo aspoň bývať u rodičov. A vtedy poriešime aj tie financie, lebo on tu nebude dotovať nič. Túto "mantru", aby nevrážal do cudzieho, som počula spočiatku aj od svokra. Medzitým plynuli roky, deti povyrastali, manžel ani nevedel, ako. Raz riešil projekt na dom, raz riešil byt, raz dom u rodičov... Na rozdiel od práce, surfovania po bazoši a každodenných polhodinových telefonátov rodičom na deti nemal čas, náladu ani záujem, nerozumel im, kým nevyrástli do "pochopiteľného" stavu. Za to teraz sa im venuje veľmi, za čo som mimoriadne vďačná, ale keď si spomeniem na tie hodiny a hodiny rozhovorov na túto tému, preplakané noci, je mi do plaču. Navyše, všetky naše debaty doma viedli k tomu, že ja mnohým veciam nerozumiem (ako u teba, že proste nechápeš, že podporuje rodičov). A ja som riešila doma všetko, ženské veci, mužské veci... Dokonca som si našla počas materskej brigádu, veľa ľudí ma za to aj odsudzovalo, ale stáť pred dilemou, či kúpim dnes sunar alebo plienky, lebo rodičák príde až zajtra, som už nechcela. Naopak, ak svokor večer zavolal, že našiel harmoniku a či mu manžel nepožičia peniaze, manžel ráno nemal problém ich zaviezť... Nemôžem povedať, spočiatku ak mi chýbali peniaze pár dní pred rodičákom, aj mne peniaze poslal, ale neodpustil si hromy blesky, aké to je všetko drahé, ako by to tak nebolo, ak by sme bývali u jeho rodičov... A ak prvé tri roky manželstva niečo do domácnosti zaplatil, peniaze som mu vrátila hneď, ako mi prišla materská. (Tento rok mi vyčítal, že mi to nekázal ani raz vrátiť, ale žiaľ ani nepovedal, neposielaj, nechaj pre malého, kúp si niečo pre seba... Naopak - riešil, že musí ešte viac šetriť na bývanie, lebo...). Zašlo to až tak ďaleko, že každá naša debata viedla k hádkam, pretože manžel neuznal, že máme s deťmi vyššie výdavky, celé to bolo na mne - výbavička, domácnosť atď... Pokusov o rozhovor bolo mnoho, žiaľ vždy skončili pri hádke o tom, ako on nechcel sem ísť bývať, ako on považuje za potrebné postarať sa o rodičov, chudákov, ktorí ostanú sami vo veľkom dome, keď sa jeho sestra odsťahuje. Aby som vysvetlila - aj ja považujem za dôležité, aby sme sa postarali o rodičov, ale všetci súrodenci a o obe strany rodičov. Osobne si nemyslím, že ak si mladí chcú zariadiť svoj život, sú nevďační. Ja som však ako nevďačná vyšla z každej situácie. U manžela a žiaľ mnohokrát aj u svokra. Hoci to určite tak zle nemyslel, ako vzplanul a vedel sa na mňa posťažovať. Čiže na pomoc rodičom (aj finančne, aj inou starostlivosťou) som pripravená, ale manžel vníma len to, že sa treba postarať o jeho rodičov, na mojich akosi zabúda a odmieta vôbec túto tému riešiť. Vidí len svoju rodinu, lebo oni majú dobré vzťahy a ja im nerozumiem.

Postupne naše spory dospeli k tomu, že sme prestali s manželom komunikovať o partnerských veciach - riešili sme len "blbosti" a bol pokoj. On odmietal riešiť to, že treba peniaze na iné, že nemôže odkladať 3/4 výplaty na "budúcnosť", zvyšok míňať na svoje veci, keď ja mám rodičovský 190 eur (vtedy toľko bol). A ja som sa žiaľ zadĺžila. Nezvládala som pri rodičáku financovať domácnosť, kupovať celej rodine drahé dary, na ktoré si on potrpel, "lebo sa to patrí" a "máme za čo ďakovať", ale riešenie bolo na mne, lebo on nemá čas, on pracuje... A veľa ďalších vecí. Nie raz mi vyčítal, že ja som doma, on musí chodiť za nás za oboch do práce... Žiaľ, situáciu som vyriešila po svojom a samozrejme, nepovedala som mu to. Vyvrcholilo to s viacerými vecami začiatkom tohto roka, ktorý je pre nás obrovskou skúškou. Primárne je to moja chyba, ktorú deň čo deň ľutujem a s "triezvou" hlavou by som toto už nikdy neurobila. Ale ako som písala na začiatku, po vojne je každý generál... Žiaľ, už tie roky nevrátim späť, hoci by sme sa mali vtedy rozviesť. Ale to manžel nepripúšťal, také veci sa nerobia, keď sme sa brali v kostole... Na manželskej poradni nám psychologička povedala, že bohužiaľ, to čo som urobila je náš najmenší problém, hoci je obrovský. V prvom rade treba komunikovať - manželia, nie rodičia, nie súrodenci, nie kamaráti. Len manželia a až potom všetci ostatní. Ja si cením, že môj muž sa na začiatku roka nezbalil a neodišiel, rozhodli sme sa spoločne ponaučiť sa a situáciu zvládnuť. Ja ho mám veľmi rada a vážim si ho ako človeka, každý deň ďakujem za to, že som dostala šancu, ale nemyslím, že sme si z toho vzali obaja to, čo sme si mali vziať. Tým, čo sa stalo a postupom času, keď môj manžel stále rieši prioritne opäť bývanie, situácia vyplynula tak, že teraz splácam dlhy, ktoré sú v konečnom dôsledku úplne zbytočné, manželstvo je na veľmi tenkom ľade s výsledkom "ty si urobila to a tak očakávam od teba, že sa budeš správať takto a budeš rešpektovať toto"... A stačilo tak málo - vyriešiť to ešte na začiatku, hoci za cenu, že niekde budem zlá...

Trošku som sa "opustila", je to dlhá story a nesúvisí úplne s týmto príbehom, ale podobne ako u vás - aj u nás mal manžel pocit, že musí rodičom niečo "vracať" - i keď nie finančne, ale vzťahovo. Ani jemu nepovedali rodičia priamo "musíš to alebo tamto", ale stačilo len niečo povzdychnúť na adresu tohto bytu, na to, že ostanú sami, na to, že už máme syna/synov, už len ten dom atď atď... a môj manžel mal guláš v hlave. Ja si svokrovcov nesmierne vážim a veľakrát som si na začiatku manželstva myslela, že to je ich vina, že je to tak u nás nastavené. Ale pochopila som, že celé to je len a len o nás - o mne a o mužovi. Ani ty svojich svokrovcov nezmeníš, oni sú zvyknutí a berú príjem od syna ako samozrejmosť. A vlastne robia iba to, čo im tvoj manžel dovolí. Aj keď nevidím dôvod, prečo by ste ich mali podporovať, ak jeden pracuje a druhý môže pracovať, ale... Ak má potrebu ich podporovať, malo by to mať nejaké pravidlá, s ktorými budeš súhlasiť aj ty. Mne to príde, že to využíva trošku aj jeho sestra a on ten dobrák nemá to srdce to stopnúť, lebo "chúďatko sestra", "chúďatko mama"... A v konečnom dôsledku vyjdeš ty ako tá zlá, lebo tomu nerozumieš... Aj keď to má inú zápletku ako u nás, princíp je podobný a ver, že ak to teraz nedáte na poriadok, budeš sa veľmi trápiť... Držím palce, je to náročná situácia, ale nemaj výčitky, ak si názoru, že dospelý muž by mal byť v prvom rade manžel a otec, až potom syn. Nie je na tom nič zlé a ani horší syn nebude, keď upraví priority. Len to musí pochopiť... Držte sa a šetri sa kvôli bábätku.

@danulicek och kolko rokov uz prezivas toto tyranie manzelom ? Je mi ta nesmierne luto aj tvojich deti😢😢😢

@loginexistuje to som nechcela, aby tak vyznelo - my sme vinní obaja, jeden viac v jednej oblasti, iný v inej. Ja som tým chcela len poukázať, kam vedie nekomunikácia a situácia, keď partner sústreďuje svoju pomoc/pozornosť inde, ako ma. Ja som názoru, že všetko sa pre nieco deje a každá situácia ma nás naučiť. Len sa nesmieme v nej zaseknut a stiahnuť sa, aby bol pokoj v rodine. Treba komunikovať, predíde sa množstvu problemov. Z každej strany.

Ja by som to stopla, tiez manzel dotoval svokru, jej deti a jej neschopneho muza, kym sa neozenil. Potom svokra darovala byt dcere, ktora ju potom vykopla! Ked sa ozenil, ledva bolo pre nas, kedze mal auto na lizing. Radsej si odkladajte na horsie casy, setrite dietatu, mozno v buducnosti na dom. Inac bude horsie

@danulicek chapem ze je to tazke si priznat ale to co si prezivala a prezivas nie je manzelstvo ani podla ludskych a uz vobec nie podla Bozich principov
Manzel slubil pre oltarom ze sa bude o teba a vase deti starat a chranit a ty si nevycitaj dlhy ktore vznikli preto lebo on si neplnil svoju ulohu starat sa o vas a aj z pohladu zakona pokial nemate rozdelene BSM dlh je spolocny
ako mne bolo velmi smutno ked som to citala skus si to precitat sama nahlas a predstav si co by si povedala keby ti to hovorila tvoja dcera alebo nevesta (deti kopiruju spravanie rodica)
pomodlim sa za teba a tvoje deti

@danulicek pane boze ako s takym kkt mozes zit, prepac, toto sa neda inak napisat. A ty si este sypes popol na hlavu, ze vinni ste obaja a ze za tym bola vasa nekomunikacia. Nebola. Hlavny problem bol, ze si si zobrala uplneho bezcharakterneho chuja. Och normalne som sa vytocila. Drz sa a mysli viac na seba a deti.

@danulicek aj ja som si to precitala cele a vidim, ze ta poriadne zmagoril, ked hľadáš vinu u seba. Ľudia v zúfalej situácii robia zúfalé veci. Čo si ty chcela (žiť samostatne), je úplne normálna, žiadna nadštandardna vec. Ostatní aj do podnájmu idú a vidim, že tu ešte byt patrí tvojej rodine 😨 sorry, ale vyzerá to tak, že je to hnusný manipulátor bez chrbtovej kosti a ty mu to jes aj s navijakom. Tie akože diskusie... Vidno, že má vo všetkom navrch. Si myslí, že keď pracuje a ty si na materskej, je niekto viac. A to nie je. Chápem, brali ste sa v kostole, ale nemusis takto žiť. Tiež máš svoju ľudskú hodnotu, na ktorú tvoj manžel úplne slape. Že požičiavať si od neho peniaze. Je to smutné

@makova333 stockholmsky syndrom

@bluka2 ano tiez som presne na toto myslela...

@danulicek odporucam vyhladat kvalitneho klinickeho psychologa. Sama.

@makova333 dobre vraví. Určite máš lepší potenciál na úspech pochopiť o čo v tomto nevyrovnanom vzťahu ide ako v manzelskej poradni.
@danulicek

Tesne po našej svadbe zomrela mamina mama, moja mama nechala prácu, všetkého sa vzdala a ostala sa o ňu starať, lebo ostatní súrodenci mali v paži. Po jej smrti ostala mama, obrazne povedané, s holou riťou. Môj muž jej zaplatil všetko, čo bolo treba, aby si naštartovala nový život, hovorili sme, že jej požičiavame ... už je to vyše 10rokov, ale nikdy sme tie prachy nepýtali späť a ani nebudeme. Moja mama je sama, bola slobodná mamička a bojuje so životom ako lev. Prácu dostala, teraz pracuje, zarába, funguje normálne, keď mi povedala, že si vzala nejaký úver, skoro som ju zaškrtila a povedala som jej, že nikdy viac nech toto nerobí. Odvtedy, keď potrebovala požičať, pýtal od nás, ale vždy vrátila, no stalo sa to asi 2x. Rodičia môjho muža nastúpili na dôchodok pred pár mesiacmi, oni sú úplne samostatní, všetko si financijú sami (teraz prestavali dom), svokor je brutálne šikovný, všetko vie pomajstrovať. Svokra má veľkú záhradu, vždy nám dopestuje veci, narobí kompóty, pretlaky, milujú naše deti, často a radi sa stretávame a môj muž zarába super, tak im vždy dopraje nejaký mega darček, lebo oni sú fakt skvelí a ľúbime ich. Nás to nijako neobmedzuje, takže ja tieto výdavky vôbec neriešim a teším sa vždy akí sú dojatí a tešia sa. Ako ... nie je to často, ale keď už pre nich niečo, tak je to pecka. Svokre sme tak kúpili práčku a tajne sme jej ju dali pod strom, veľkú mašľu na ňu, ona bola hotová 🙂. Tieto Vianoce sme dali mašľu na kľúče od nášho ročného auta a dali ho svokrovi. My máme druhé a hento sme používali máličko. Ja som určite za pomoc rodičom, keď je na to dôvod, ale len tak im dávať ... neviem, s tým by som asi nebola ok.

@bluka2
@makova333 dievčatá, dakujem, ale zásadný problém je, že tie dlhy som spravila nanho. Avsak bsm už rozdelené mame - to sa riešilo ako prvé po tom, co to “prasklo” s tým, že som dlhy vzala na seba. Dôvody ani ďalšie veci nemajú byt predmetom tejto diskusie, ja som urobila vec, ktorú som urobiť nemala - mohla som sa obrátiť na rodičov alebo čokoľvek iné, len nie zadlžiť sa - a priznala som sa s tým, až ked sa inak nedalo. Cize ja mam na tom svoju vinu, ktorá nemusela byt, ak by som nebola taká submisivna roky predtym. Ja už pracujem, aj prijem mam dobry a nastastie, po tom, co to prasklo a rozpísali sme si celé vydavky, pochopil aj on a financne sa podieľa na chode domácnosti a dokonca aj chlapcom kúpi, ak nieco potrebuju. Dlh je však môj. Čo sa týka “hlavy”, ja to riesim, manzel psychologicku odmietol, keď povedala, že mame rozhodne aj iné problémy, ako to, čo som urobila. Ale čo je pozitívum, viem, čo už zažiť nechcem a veľa veci som si uvedomila. Preto som reagovala na tento príspevok tak obsiahlo, aby autorka videla, že nech je problém akýkoľvek, zasadne je riešiť ho spoločne, nenechávať to na “však sa to zmení”, však on je dobry, však.... Nic sa nezmení, aspoň nie tak, ako si želáme, ak sa rozhodneme mlčať “pre pokoj v rodine” a ustupovať donekonečna.

Inak k môjmu manzelovi - on je veľmi dobry človek, ako kamarát, ako súrodenec, syn a kolega. Ako otec sa naucil veľmi veľa a chlapci ho milujú, našli si k sebe cestu a vedia tráviť spolu čas - hoci prevazne u jeho rodičov, ale aj to je lepsie ako nic. Ako partneri mame každý iné predstavy, čo by však nebol problém, ak by sme komunikovali od začiatku my - bez účasti inych ľudi, ktorí nám mohli chciet akokolvek dobre, ale efekt to malo opačný. Ostatne už musíme doriesit sami a čas ukáže, čo bude. On tiež vie, že dlhodobo niektoré veci fungovat nebudú... podobne ako píše autorka, dlhodobo manzelovu aktivitu tymto smerom tolerovať nemieni.

@danulicek :/ neobviňuj sa, nič z toho nie je tvoja vina, bola si k tomu dotlačená okolnosťami, ty nie si na vine..

@danulicek dlh mohol zaplatiť on, aj napriek tomu, že si to spravila poza chrbát, lebo sa predtým nepodieľal na chode domácnosti a nekupoval nič deťom. Takže akoby ti niečo dlzil a aj ak je toto diskutabilné, mohol spraviť ústretový krok proste aj len tak, lebo ta miluje a lebo si jeho žena a lebo sa to stalo raz. Podľa mňa on miluje iba seba. A svoje peniaze. Naznačuje tomu aj to, že je k sebe nekritický. Že odmietol sa pozerať na vaše iné problemy. V jeho očiach je on dokonalý a ty si problém. Ma silné znaky narcistickej poruchy osobnosti. Ak chces, prestuduj si o Tom, možno ho v Tom nájdeš. Ma 2 tváre, jedni pre ostatných aký je dokonalý a jednu, ktorú ty poznáš, aj keď ju moc nechceš vidieť, lebo sa tak chránis od toho, aby si videla s kým máš vlastne tú česť. Ze teraz im dokonca kúpi. Wow, tak to je obdivuhodné, že otec kúpi niečo svojim synom. Ale máš pravdu, tento otec a hlavne manžel roka nie je predmetom tejto diskusie. Len mi je to proste ľúto, keď sa žena nechá dostať do situácie "neposlušneho dieťaťa", že ti teraz dáva lekciu, že rozdelenie bsm a ty sa pouc na svojich chybách. Nemáte rovnocenný vzťah. Keďže to našťastie nie je môj, už to nechám tak a želám ti všetko dobré a dúfam, že zo synov nevyrastu podobní zrejme/možno narcisi

@yvanielka mas pravdu, ale neviem, či to pomôže 🙁 narcisi fungujú tak, že vzbudzujú vinu v partnerovi. Celé je to o tejto vine... Napríklad hovorí o Tom Tomáš pour - nebezpečna vina.

@danulicek prosim ty si prevzala na seba dlhy ktore vznikli z nakladov domacnosti (deti a vy dvaja) plus darceky a pod ? a on si kupoval kvalitne veci na svoje potesenie Och ten dlh mal zaplatit on cely

a to dokonca aj chlapcom kupi ak nieco potrebuju to ani neviem co na to napisat
a to ze to chlapci beru cele ako normalne fungovanie to je na tom celom to najsmutnejsie

ale mas pravdu nie je to predmetom diskusie raz mozno pride cas kedy sa ti otvoria oci a budes vidiet ze to co zijes ty a deti nie je normalne a uz vobec nie v poriadku

to ze ste si rozdelili bsm a cely dlh siel na teba tak prepac to
vypoveda len o tom ze tvoj muz je patologicky manipulator sociopat

@danulicek ty si stale submisivna, nic sa nezmenilo. Pekne ta potrestal ako neposlusne decko rozdelenim bsm a tym, ze si dlhy prevzala na seba. Och moj boze a tebe sa to stale zda tvoja vina. Ak nemas psychologa vyhladaj ho, ak mas zmen, tento ti nepomaha.

@danulicek Ahoj, ďakujem Ti za obsiahly príspevok a máš pravdu, niečo máme spoločné, minimálne problém s financiami, tvrdohlavých chlapov a pridala by som aj svokrovcov, ktorí nám život komplikujú a možno to ani nechcú či o tom netušia. Ja som presne tie naše financie chcela riešiť predtým, ako príde bábo na svet, lebo si uvedomujem, že sa potom veľa zmení, či už to, že mi vypadne príjem a zvýšia sa výdavky...Môj muž nikdy nebol zvyknutý rozprávať sa o financiách, on je presvedčený, že výplata mu príde na to, aby sa minula 🙂) nejakú finančnú rezervu a podobné veci nerieši...on si síce nekupuje žiadne drahé výdobytky techniky a pod., skôr dopraje svojim blízkym v podobe drahých darov a teda aj tých pravidelných dotácií pre svokru, ktoré som spomenula... Našťastie financie máme spoločné, tak viem, kam nám peniaze odchádzajú. Sľúbil mi, že mame pomôže len keď bude treba, keď už bude mať pravidelný dôchodok, tak snáď to bude lepšie. Veľmi ma mrzí tvoja situácia a aj to, kam to až zašlo. Z toho čo píšeš to nebola krátkodobá záležitosť ale trvalo to roky. Ten tvoj muž bol až taký zadubený, že si myslel, že sa dá utiahnuť domácnosť s deťmi z rodičáku? Ja by som mu hneď vypísala, čo všetko mesačne treba a že sa to utiahnuť nedá, tak nech láskavo peniaze nedrží nad zadkom. My ženy chceme byť niekedy silné za každú cenu...On bol, zdá sa, tak posadnutý šetrením na tú lepšiu budúcnosť, že zabudol žiť v realite...ale do problému, ktorý nastal si sa nedostala sama ale aj s jeho ,,spoluprácou,, respektíve nevšímavosťou? Neviem ani ako to mám nazvať. Naozaj to, čo si napísala sa veľmi ťažko číta. Ty najlepšie vieš aký je on človek, či sa oplatí vo vzťahu zotrvať a či si po tom všetkom k sebe nájdete cestu, keďže dôvera je už asi preč..prekvapilo ma, že odmietol spoluprácu so psychologičkou, veď práve ona by mohla mať nestranný pohľad na vec...a veď celé to nie je iba o tebe, chybu by si mal priznať aj on, že možno cez pracovné povinnosti nestíhal vidieť realitu svojej rodiny.. V každom prípade Ti držím palce, nech to má dobrý koniec a to aj kvôli detičkám...

anonym vyskusaj to takto spiste si vsetky svoje výdavky mesacne (ak mate nejake rončne ci stvrtrocne uvedte aj tie ) plus si urobte plan vydavkov na babetko a zalozte si poducty sestriace na babetko ... napr. (ako na veci myslim) potom napr. na auto (alebo lepsie auto) alebo dovolenku a pod ... a hned ako pride vyplata posli to na tie poducty a nech to mas pod palcom ty ... aby on nevybral z toho tak lahko a raz mesacne sa poteste kolko tam mate ... proste chlapa treba takto motivovat ... a presvedcit cislami ze bud bude podporovať rodicov a on si potom nekupi nove topánky, kabat a pod ... alebo dietatu kupi namiesto nového kocika z bazara... alebo ...
ja som mala to iste ... môjho muza poslali od 18 na intrak a na vs musel si sam zarabat na stravu a ubytko popri skole akonahle zacala zarabat tak im platil 1/3 z vyplaty ... (svokrovcom ) a pritom tam nebyval a ani velmi nechodil (moja svokra zije v presvedcení ze deti su na to aby rodicov zivili a podporovali a platili im leasingy na nove auta a pod)
Ked sme sa vzali tak s tym ale skoncil ... ale teda musela som mu to takto rozratavat ...
podla mna mate sancu si to upratat ... len to urob cim skor ...

To znie celkom nadejne 🙂 tesim sa

@loginexistuje top svokrovci. Deti živte ma

@cacianka mali aj vačšie top momenty a nerada na to spominam ... my sme bez kontaktu 14 rokov (s prestávkou cca 2 roky, kedy sme to museli ukončiť s ohľadom na našu bezpečnosť - ohrozenie zivota a to je už cca 4 roky dozadu)

@loginexistuje Áno, to už sme si všetko spísali,rozrátali na môj návrh samozrejme, vieme ako na tom sme s mesačnými príjmami a výdavkami..môjho muža práve že rodičia podporovali, vyštudoval VŠ, býval u nich, kým sme sa neosamostatnili.. ale v podstate hneď ako začal zarábať, ako by chcel to rodičom vrátiť, podporiť ich, keďže nevedia hospodáriť a vždy mali hlboko do vrecka. Ja sa ho na jednej strane snažím aj pochopiť, ale aj sa to vo mne bije, keď vidím, že nie vždy tú jeho podporu potrebujú.. A on si práve nepotrpí na oblečenie, ani nič v tomto smere, všetko mu kupujem ja, jemu vždy stačí to, čo má...Ale ako som písala vyššie, máme už spolu dohodu, on vie, aký mám na to názor, tak snáď to bude rešpektovať. Už sme sa aj dohodli, koľko pôjde mesačne na sporenie s tým, že keď príde dieťatko sumu navýšime... Ja by som práve nerada narobila rozbroje v rodine, svokrovcov mám rada, viem aj, ako má manžel rodičov rád, nechcem, aby si vyberal medzi nami. Akurát, že keď sa hádame, tak väčšinou kvôli svokrovcom..

autorka, je veľmi fajn, že ste si to vysvetlili a že manžel pristúpil k rozumnému rozhovoru. Ono je ťažké stopnúť podporu rodičov celkom, ale príde možno situácia, kedy budete potrebovať pomoc vy a čo potom. Nikto nevie, čo bude o rok, dva alebo tri. A celkom ťa chápem - človek radšej ustúpi, ako by mal narobiť rozbroje. Lenže nedá sa to donekonečna, resp. ak budeš ustupovať, manžel to bude očakávať v každej situácii voči jeho rodičom a keď náhodou z nejakého dôvodu neustúpiš, môžu nastať zbytočné problémy, čo riešiš, veď doteraz si sa vždy prispôsobila. Je to o spoločnom kompromise bez toho, aby sa robili rozbroje, ale to si vyžaduje spoluprácu oboch a vlastne aj ostatných rodinných príslušníkov 🙂 Zvlášť inak to budeš vnímať, keď prídu detičky a čas, potreby i peniaze budú smerovať primárne tam a ešte si budeš chcieť ukradnúť čas, potreby a financie aj pre seba s partnerom, hoci on bude stále hľadieť smerom k rodičom. Tak držím veľmi palce, nech to všetko dobre dopadne 😉

A čo sa týka toho, čo ste viacerí napísali - ja aj chápem váš postoj a verte, že som nad tým premýšľala neraz po našich hádkach a slovách, ktoré odzneli. Aj psychologička na tom jedinom stretnutí povedala, že muž má od manipulanta ďaleko, on je práveže opačný extrém - zatiaľ čo v práci je rozhodný, dospelý a rázny, má pod sebou niekoľko zamestnancov, doma a voči svojim rodičom stále nedospel. Jediná prudká zmena nastáva pri téme "peniaze, bývanie a rodičia", kde z nejakých dôvodov zachádza do extrémov (nielen tento rok, ale trvá to dlhodobo), ale to už by muselo byť viac sedení, aby sme sa vedeli ďalej v tejto oblasti odpichnúť. Tie však môj muž odmietol a žiaľ, odmieta vôbec týmto smerom rozprávať, čo za tým je. Ja nejakú teóriu mám, ale nie som psychologička 🙂 Každopádne je to ťažké, ak človek nechce komunikovať o "nepríjemných" témach. Inak je pravda, že roky si skôr rozumieme ako kamaráti než ako partneri, ale to už je vec, ktorú na internete nevyriešime. Uvidíme, čo čas prinesie. Nechcela som vôbec, aby to vyznelo, ako hrozne pri ňom trpím, hoci áno, súhlasím s vami - v pozícii "neposlušné decko" sa aktuálne nachádzam a to je vec, ktorú riešime veľmi často, pretože teraz má ten "dôvod", ktorý mi rád pripomína. Popravde - ja by som tiež neskákala meter dvadsať, keby mi muž "zničil sen" (tak to nazval môj manžel), pre ktorý som žila. Ja však vidím aj tú druhú stránku veci, ktorú si on uvedomuje len potiaľ, pokiaľ má aspoň trošku vlastný názor a neporovnáva sa s nikým iným, kto čo v jeho veku už má a čo by on mal mať ako hlava rodiny (ale napríklad to, že má na prvý šup zdravé deti, čo sa nedarí mnohým párom v dnešnej dobe, nechce vidieť). Čo sa týka detí, je to téma, nad ktorou premýšľam veľmi často, zatiaľ sú malí a myslím si, že primerane k veku sa mi darí ich učiť aj veci okolo financií, delenia sa či okolo starostlivosti a pomáhania. Bola by som rada, ak by som v tom nebola sama. Je ľahké deti postrážiť, zabaviť, ťažšie je vychovávať. A uvedomujem si, že náročnejšie to bude, keď budú väčší a budú to vnímať všetko zas inak.

Každopádne - ja som pred pár týždňami urobila prvý krok, ku ktorému som sa odhodlávala naozaj dlho a to je návšteva psychológa. Zámerne som si vybrala muža, tak som zvedavá, čo to prinesie. Ale verte, že po minulé roky som sa cítila naozaj veľmi zle psychicky, ak už nič iné, tento rok mi pomohol trošku upratať priority a uvedomiť si, že šťastná žena môže byť aj bez toho, aby bolo "závislé" od nálady muža 🙂 Ja som mojím príbehom chcela len autorke povedať, že komunikácia je vo veci financií sakra dôležitá, aj keď nie príjemná. Ale základ je držať spolu ako pár, ako rodina, ktorú ste vytvorili. Ostatní s tým môžu aj nemusia byť stotožnení, ale mali by to rešpektovať. Ale musíte byť s tým vy obaja ok, inak to nebude fungovať, ani keď to inde možno funguje. A to isté platí pri mesačnom dotovaním mamy, ktorá je schopná pracovať, ak by veľmi chcela. To, že s tým nesúhlasíš, neznamená, že musíš byť ticho "pre pokoj v rodine". Lebo sa budeš len trápiť. Tak sa držte 🙂

@danulicek Niektore tvoje vety/slovne spojenia by mali zahrnut do ucebnych osnov a tesat do mramoru🌹