Hľadanie zmyslu života
poslednu dobu sa zamyslam co je vlastne zmyslom zivota
umrela mi blizka osoba ktora len makala, a mala este polka zivota pred sebou
cele dni len praca a praca
co z toho, ked sa ani dochodku nedozila?
o com toto cele je
makame desiatky rokov,a vlastne ani nemame ziadne istoty, nic.
a dochodok? toho sa mozno ani nedozijeme, ked posuvaju stale tu vekovu hranicu vyssie
2 pilier sa rozkradne
a nebude na nic, rodi sa menej deti
mam dost zle myslienky, bojim sa co bude
lekar mi len sucho povie, ze moje zmyslanie je normalne
je to pravda? mam vyslovene vtierave myslienky
Stručné zhrnutie
- Náhla strata blízkeho môže spustiť vtieravé myšlienky o zmysle života a dlhodobné smútkové alebo depresívne stavy, pri ktorých odporúčajú odbornú pomoc (psychológ, následne psychiatér).
- Diskusia poukazuje na rastúci strach z finančnej neistoty v starobe vrátane posunu veku odchodu do dôchodku (v príspevku uvedené 66 rokov) a obáv o 2. pilier; konkrétne právne riešenia v diskusii neboli poskytnuté.
- Samopomocné odporúčania v diskusii zahŕňali zníženie sledovania správ a sociálnych sietí, aktivity v prírode, záľuby, jógu a dychové cvičenia, sledovanie filmu "Duša" (na bombuj.si) a doplnok Magnézium.
Q: Ako zistiť, či mám depresiu alebo normálnu smútkovú reakciu po strate blízkeho?
A: V diskusii odporúčali vyhľadať psychológa ako prvý krok a psychiatra v prípade pretrvávajúcich alebo zhoršujúcich sa príznakov; niekoľko príspevkov rozlišovalo medzi patologickou depresiou a normálnym smútkom vyžadujúcim spracovanie.
Q: Aké konkrétne kroky odporúčajú ľudia pri úzkosti z budúcnosti a dôchodku?
A: V diskusii ľudia odporúčali zredukovať sledovanie správ a sociálnych sietí, rozvíjať záľuby a tráviť čas v prírode; obavy z veku odchodu do dôchodku (uvádzaný vek 66 rokov) a z 2. piliera boli zmienené bez konkrétnych legislatívnych riešení.
Q: Pomôže mi jóga alebo dýchacie cvičenia pri depresiách a úzkosti?
A: Viaceré príspevky spomínali jógu a "tréning jógových dychov" ako praktické techniky na zvládanie úzkosti a zlepšenie psychického stavu.
Q: Aké médiá alebo filmy boli v diskusii odporúčané na upokojenie alebo premýšľanie o zmysle života?
A: Odporúčané bolo pozrieť si film "Duša" (Duša / Soul) dostupný podľa príspevku na portáli bombuj.si a sledovať inšpiratívne videá na YouTube (napr. prechádzky po dedinke v Švajčiarsku).
Q: Kedy mám ísť za psychiatrom, ak mi už psychiater povedal, že som "normálny"?
A: V diskusii odporúčali najprv psychológa a potom psychiatra, ak sú myšlienky vtieravé, dlhodobé alebo narúšajú bežný život; konkrétne termíny liečby v diskusii neuvedené.
Q: Pomáhajú doplnky ako Magnézium pri psychickej nepohode?
A: Jeden z príspevkov stručne odporučil "užívať viac Magnézia" ako súčasť starostlivosti o seba, bez uvedenia dávky alebo konkrétneho produktu.
Q: Je bežné mať otázky o zmysle života po strate blízkeho?
A: Viaceré príspevky v diskusii uviedli, že reflexia o zmysle života po strate blízkeho je bežná a že smrť blízkeho môže silno vyvolať myšlienky o pominuteľnosti.
Q: Ktoré jednoduché kroky v každodennom živote odporúčali účastníci diskusie na zlepšenie nálady?
A: Účastníci odporúčali venovať sa záľubám, tráviť čas v prírode, obmedziť sociálne siete, viac sa sústrediť na prítomnosť a budovať vzťahy s rodinou a priateľmi.
Závery z diskusie
Zhoda
- Strata blízkeho často vyvolá intenzívne úvahy o zmysle života a je bežné pociťovať smútok alebo úzkosť.
- Odborná pomoc (psychológ, prípadne psychiater) a praktiky ako jóga, dychové cvičenia, príroda a záľuby boli v diskusii vnímané ako užitočné kroky.
- Znižovanie príjmu správ a sociálnych sietí a zameranie sa na prítomnosť sa v diskusii spomínalo ako konkrétna samopomoc.
Sporné názory
- Niektorí účastníci považovali stav za prejav depresie vyžadujúcej liečbu, zatiaľ čo iní ho vnímali ako "normálne racionálne uvažovanie" alebo bežný smútok.
- Jeden názor tvrdil, že práca ako životný zmysel je validná, proti tomu stál názor, že život zameraný len na prácu vedie k premárneniu a nespokojnosti.
- Vzťah k náboženstvu a viera boli sporné ako riešenie; niektorí odporúčali vieru (Ježiš Kristus), iní zdôrazňovali hľadanie osobného zmyslu bez náboženského rámca.
Otvorené otázky
- Je súčasný stav myslenia u danej osoby klinickou depresiou alebo adaptívnou smútkovou reakciou?
- Ako prakticky zabezpečiť finančnú istotu na dôchodok vzhľadom na obavy z posunu veku odchodu do dôchodku a stavu 2. piliera?
- Aké konkrétne terapeutické postupy (typ psychoterapie, lieky, dávkovanie) sú najvhodnejšie pri vtieravých myšlienkach, ak psychiater označil stav za "normálny"?
Spomenuté značky a firmy
bombuj.si, YouTube
Spomenuté produkty a metódy
Duša (film), jóga, tréning jógových dychov, dýchacie cvičenia, psychológ, psychiatér, psychoterapia, depresia (diagnóza), 2. pilier, dôchodok / vek odchodu do dôchodku (uvádzaný 66 rokov), redukcia sledovania správ a sociálnych sietí, Magnézium
Miesta a osoby
Sigmund Freud, Ježiš Kristus, Salamun, Švajčiarsko
Nedávno som počul na YouTube jedného psychiatra vysvetľovať, aké je pre nás dôležité mať zmysel života. Jeho strata nás vrhá do depresií a úzkostí. Sú dve cesty: viera v nadprirodzeno, v Boha. Ale ten sa nedá vedecky dokázať. Čo majú potom robiť neveriaci? Zmyslom života je život sám a v ňom hľadanie svojho vlastného šťastia. Teraz si veľmi smutná. Možno nemáš depresiu keď to tvrdí tvoj psychiater. Ale si veľmi smutná a máš logické otázky, dostala si sa do bodu, kedy potrebuješ prehodnotiť doterakší život a budúci. No práve to ti spôsobuje ďalšie otázky a nedáva ti uspokojivú odpoveď. Veľmi si sa dostala vonku zo seba aj v priestore aj v čase. Myseľ máš zamestnanú minulosťou a budúcnosťou a unikä ti prítomnosť. Uniká ti ja - nevidíš ho lebo sa trápiš vonkajśkom. Je to normálne. Nerobíš nič zlé. Ale ak sa chceš cítiť lepśie a nájsť svoj vlastný zmysel života, začni tým, že sa zastavíš. STOP! Ja som tu a teraz som tu ja. Pozerám sa na izbu v ktorej stojím a pozerám sa do vnútra svojej dušičky smutnej, ale krásnej. Vnímaj ju. Tvoja dušička je presne tá istä, ako keď si bola malé dievčatko. A je rovnako čistá. Všetko to bahno na nej nie je jej ale je tvojich iných ja, nepravých ja. Ja strach, ja hnev, ja smútok, ja sklamanie, ja výkon, ja bezbečie, ja musím mať, …. Nájdeš ich v sebe keď popremýšľať ale neobviňuj sa za ne. Musia byť. A sú zdravé, keď ich máš. Patria do skupiny EGO. Posúvajú ťa ďalej. Akurát musíš vedieť, že keď sa dostanú do konfliktu s tvojím pravým ja - s tvojou dušou, tak to bolí. Duša väčšinou ticho sedí v kúte a nechá pracovať EGO. Je tichá, nezávidí, nebojuje, je čistá ako ľalia. Keď ale sa deje niečo zlé, čo už duša neznesie, vtedy má záchranné páky alebo záchrannú brzdu a zahamuje celý vlak. Preto ju počúvaj. Duša mä rada prírodu, zvieratká, oblohu, priateľov, ľudí. A má rada teba. Ty sa potrebuješ milovať. Si tá najdôležitejšia osoba v tvojom živote. Keď nájdeš pokoj a zmysel, aj keď by si zajtra umrela, bude to to dávať zmysel. Ak človek len drie ako kôň to ešte nie je problém. Problém je ak drie tak veľa, že nemá čas sa porozprávať sám so sebou a so svojou dušičkou. Veľa ľudí má čas. Rozprávajú sa s inými a majú srdce len pre druhých. Aj vtedy sa môže stať že zabudnú na seba. Maj sa rada a prijmi sa. Prijmi tento nedokonalý svet a život. Zmyslom môže byť dávanie sa iným, rodine, alebo sebarealizácia, naplnenie života dobrými skutkami, tvorbou, prácou. Pozešením sa z bonusov života. Prijímanie lásky a nehy od iných. Budovanie si pekných vzťahov a tešenie sa z nich. Pozorovanie sveta a prírody bez snahy ho hodnotiť a nálepkovať dobrý zlý a najlepší. Nekomentovať. Len kukať. Niekto si nájde zmysel života v hromadení majetku. Jeho EGO chce bezpečie. V hrade v peniazoch v známostiach v moci. My mu závidíme. Lebo keď je človeku dobre, majetok sa mu zdá najdôležitejší. Ale je to vždy tak? Je to ozaj najdôležitejšie? Určite je to dôležité. Ego je potrebné. Ale vzťahy vzťahy k ľuďom a k matke prírode sú liečivé.
Jóga je náročná, ale začať treba. Stačí aj tréning jôgovych dychov. Rôzne cvičenia myšlienkové. To všetko pomáha.
Podľa mňa každý zdravý človek, keď sa začne zamýšľať nad zbytocnostou svojej existencie v širšom merítku, tak ma depresivnu naladu.Takisto aj smrť netreba veľmi precitovat, sú to zbytočné negatívne myšlienky , co ti väčšinou nič dobré neprinesu. Sme tu ,tak sa s tým treba popasovať najlepšie ako vieme, aby nás život bol co najkrajší.
@sidicek mozno to naozaj ide aj vekom, cim starneme, tym viac je nasa schranka chrabrejsia, aj mysel
@sidicek dobre hovoríš a teraz by sa smrťou nemala zaoberať. Ale keď je človek zdravý a v pohode, smrť si je dobré premyslieť. Existoval jeden mníšsky rád, v ktorom mali na stole mnísi vždy položenú lebku. Aby si neustále uvedomovali a zmierovali sa so svojou konečnosťou na tomto svete. Autorka teraz práve toto prežíva. Zaskočila ju tá nečakaná smrteľnosť blízkych. Rovnako ako by bolestivo prekvapila aj mňa aj väčšinu ľudí. Ak nemá depresiu a zvláda to, je dobré sa tým zaoberať. Ale ak tie myšlienky bolia, radšej by som sa teraz venoval živým ľuďom aj bytostiam.
@sidicek ja si nepripadam depresívna, ale tiež niekedy rozmýšľam kto určil, že bežný človek na tpp má pracovať 8,5 hodiny, že celý život sa človek naháňa za známkami, povysenim, certifikátom atď...tie najkrajšie veci sú najjednoduchšie.Kolko by bolo menej hádok rozvratenych rodín, keby ľudia toľko nepracovali z toho sú unavení, lebo veľa ľudí robí čo nechcú nemajú na to psychicky atď...každy človek čo prešiel ťažkých ochorením smrťou v rodine začne premýšľať inak
Ešte prešlo malo času, potrebuješ pracovať zo svojim smutkom, má to viac etap, ale bolieť to bude velmi dlho, alebo navždy. Potrebuješ plakať a dávať to zo seba von, ako vieš.Ak máš dieta to môže byt teraz motivaciou. Nikto od teba nechce aby si skrývala bolesť, ale zasa sa neopúštaj. ❤️
8,5 hodiny a potrebu platit za to ze existujeme bolo vymyslene na to, aby sme zabudli kto sme. Takyto clovek, v podstate patril do systemu a nemal cas zistit kto je. To je cielom, aby ludia moc nepremyslali, ale zili v nizkych frekvenciach, konzumno materislistickej spolocnosti s obrazovkami. Mozno je cas, nabehnut do kniznic a nabrat vedomosti, precestovat čo sa da a zvysit povedomie o sebe, aj o svete. Nie sme uniformne stroje s cislom, ale niekto iny.
