Hnevám sa na mamu. Čo ďalej?
Mama mi odmietla postrazit na 2 hodky 1,5 r. dceru, ked som to potrebovala. Hnevam sa na nu, lebo som jej v minulosti asi 6 rokov velmi intenzivne vypomahala financne, ked este zivila mojho neplnoleteho brata ako rozvedena matka, inak by nemohol dostudovat. Mam pocit, ze mi je nieco dlzna, pretoze nebolo podla mna mojou povinnostou zivit brata a okrem toho ma to vyrazne zabrzdilo v mojom osobnom zivote a rozvoji. Ona nemala ziaden vazny dovod preco ma odmietla, iba nejaky nakup a postu, to mohla vybavit neskor, o co som sa ju este raz pokusila poziadat.
Odkedy som sa odstahovala z domu asi pred 12 rokmi, tak som od nej nieco potrebovala dohromady asi 5x. Co dalej? Muz mi radi kaslat na to a skusit ju poziadat inokedy, kvazi dat jej este sancu. A ja sa pytam, preco, ak naozaj nemala vazny dovod ma odmietnut? Mam sa opät ponizit? Uz viackrat sa v minulosti vselijak vykrucala, ked som ju pozyvala na navstevu, castejsie nez 1x za dva mesiace nepride. A na toto som ju pripravovala asi mesiac, ze moze nastat taka situacia, aby to nedostala "sokom". Otocila sa mi chrbtom, mam chut urobit to iste. Ktoru moznost by ste si vybrali?
@dadulajda No naozaj je to strasne co tu niektore baby pisu - ze ja som bola povinna zivot mamu a brata dalsich 6 rokov a ona nie je povinna mi jediny raz vypomoct. Mozno tieto baby maju mamy v pohode a preto ma vnimaju ako rozmaznanu nevdacnu dceru. Na druhu stranu, tym co pisu davaju na vedomie svoj postoj, ze by im vobec v buducnosti neprekazalo, keby ich zivilo dieta, bolo by to vsetko v poriadku a potom by mali este aj pravo svoje dospele dieta odmietnut v podstate bezdovodne, ak by potrebovalo pomoct. Ja uz nebudem na take prispevky reagovat.
Ja som si v hlave urobila jasno, stoji si za svojim postojom, akurat som sa nevedela rozhodnut, co dalej.
Dakujem ti.
@vroni Ano mas pravdu, dokonca nez som zacala pomahat mame ja, tak dovtedy pomahala babka, ako vedela, kym neochorela. A tu sa nebavime o tom, ze som davala 100€ do domacnosti. Ja som davala 3/4 svojho platu a ze som ku koncu zarobila 400 a dala mame 300, ona zarobila nejakych 200. Stovku som si nechavala ako vreckove na oblecenie, zabavu a co som usetrila, kupila som nejaky spotrebic. Nemali sme ani vysavac, mixer, ked sa pokazila pracka, polroka sme prali v rukach. Ked som bola tinezer, chodila som do skoly v jednych dotrhanych topankach. No nic, na to nechcem mysliet, prave preto som pomahala, aby moj brat nemusel zazivat, co ja. Tak ako som jej ja pomahala z vdacnosti, ze ma vychovala, myslela som ze z vdacnosti pomoze ona mne. A ked vidim, ze jej pohodlnost je jej dolezitejsia - boli to.
kamoskina mama jej nikdy s vnuckou nepomohla, ked bola malicka. mala som pocit, ze ju ani nevnima, nevedela sa s nou zahrat, nevzala ju na ruky, nehovorila na nu. kamoska bola nestastna. ale odkedy vnucka mala zo 3 roky, a uz bola sebestacna, lepsej babky pre kamosku hadam nieto 🙂 babka berie malu aj na dovolenky, kamoska nevie, co je to byt na ocr, a to mala byva chora, kedykolvek pride a povaruje, ide s nou na vylety, alebo ju vezmu k sebe na dedinu 30km dalej. jednoducho, nevedela to s malym dietatom.
@lilitela hnevas sa pravoplatne (aj mna by sa to velmi dotklo, aj ked si myslim ze moja matka by mi pomoc NIKDY neodmietla - tak ako to bolo aj doteraz). Daj ten hnev ale zo seba co najskor von, porozpravaj sa s nou o tom, povedz jej o svojich pocitoch ako ta to sklamalo a trosku ti to ublizilo. Pretoze nic nie je horsie ako drzat hnev v sebe, ci mat nedoriesene vztahy s blizkymi. Ked totiz dusa trpi a nosi v sebe dlhe roky nieco, bude trpiet aj tvoje telo a je len otazne kedy sa to odrazi v nejakej fyzickej chorobe - takze moja rada - co najskor si to dories!!
ahoj, nečítala som všetky príspevky, ale podľa mňa hnevať sa na mamu je rovnaké ako hnevať sa na vlastné dieťa. Nevydrží to dlho, potrebuješ dať von zo seba emócie a bude to OK. Takéto vzťahy by nemali byť o zištných veciach, nemalo by to byť tak, že ja som niečo pre teba spravila, tak ty mi to teraz musíš vrátiť. Mala by si ju brať taká aká je, ak nemá o vnúča záujem je to smutné, ale daj jej čas možno sa to zmení keď malá vyrastie.
@vroni suhlasim s tebou do bodky!!! nasi rodicia su pripraveni sa plne venovat svojim vnucatam nech sa deje cokolvek, a my s muzom budeme taki isti,,,,nevyuzivame to, ale ked treba, tak mame dvere otvorene, ci uz u mojich, alebo manzelovych rodicov,,,,,zijeme pre deti, vnucata, rodinu, teda aspon my a nasi rodicia!!!!!
@vroni o surodenca nemá povinnosť sa starať ale o rodiča ano už ako dieťa a platio to do konca života "povinnosti dieťaťa voči svojim rodičom upravuje zákon o rodine. Podľa tohto zákona dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa je ďalej povinné:
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie."
takže nemôžeš očakávaťa nutiť rodičov aby ti pomáhali s deťmi, prispievali ti finanťčne na domácnosť a deti ak s tebou nežiju v jednom byte. vieš niektore deti su nevdačne (matka dieťa porodila starala sa onho naučila ho rozprávať chodiť základom hygieny slušnosti dala vdelanie, výchovu lásku......) a očakávaju že rodičia im budu stále pomáhať a vodiť ich za ručičku a ždy ked zavolaju tak budu utekať pomôcť.....to máš ako ked vyrastáš v rodinnom dome napriklad a si mysliš že ten dom bude po smrti automaticky tvoj a nemusiš vynakladať prostireidky na to ž eby si si mala zabzpečiť pre svoju rodinu (myslim teraz manžela a vlastne dieťa) bývanie. ono rodičia môžu prd smrťou dom predať a nie su povinný ti dať ani cent môžu to precestovať prehýriť môžu stým spraviť čokolvek oni su vlastnici a ty nei etak nemáš právo rzhodovať čo s domom. potom vznikn tema že rodičia mi nedali nič finančn z predaja domu a máme hypoteku oni tie pniaz epoužili na dovolenku albo čokolvk ine. trba to brať tak že sa musiš v prvom rad postarať sama o seba a zabezpečiť si všetko podla svojho tak aby to vyhovovalo. rodičia tu už nemusia byť a čo potom ? tiež sa musiš zariadiť. mna rodičia dobre vychovalia som im za to vdačná sice mali sme s mainou aj občas hádky kôli výmene názorov napriklad na výchovu ale vždy sme si to vydiskutovali. ja si vždy ked niečo plánujem pripravim aj alternativu kedy som niečo nemohla zabezpečiť albeo by niečo zlyhalo. poviem ti priklad mali sme stretávku zo strednej školy po 16 rokoch (naposledy bola po 5 ) a mala som vtedy 3 ročneho syna, požiadala som v dostatočnom predstihu maminu či by zavarovala maleho lebo manžel mal nočnu im sa však kryl termin s jednou oslavou ich kamarátov (oslavoval 50 rokov) mamina mi ponukla náhradu krsnu (ale vzhladom na vysoký vek 70 r) ale to som odmietla a zariadila som si to tak že maleho som na stretávku zobrala (predtým som samozrejme sa spýtala spolužiakov či to nebude vadiť a nevadilo boli badšeni dokonca, malý tam putoval z náručia do náručia) večer som ho v kočiku uspala a spinkal celu stretávku v klude . nebola som samozrejme do rána ale tak dlho aby som sa nimi mohla po tolkých rokoch zabaviť. ak by spolužiacinesuhlasili mala som alternativu jednu známu a maleho dať k nej (nechcela som ju však natolko zaťažovať ). vúčšinou viem že deti čakaju od rodičov že im z platov budu dávať peniažky alebo z dôchodkov že im budu kupovať veci alebo potraviny... ja mojej mame občas niečo donesiem do domácnosti niečo finančne pomôžem (vrámci možnosti ) a nečakám že mamina mi kedykolvek budme potrbovať postráži deti (býva 40 km od nás ) ja som vdačná mojje mamine za všetko a bolo by to sbeck kby som stál očakávala pomoc od nj ja som sa postavila na vlastn nohy (to ma naučila za čo som jej vdačná ) je sebecke ked napriklad niekomu dáš napriklad niečo len tak pre radosť a očakávaš že ti bude nesmierne vdačný a nebudetsi stačiť bežne dakujem, budeš očakávať že aj on tbe niečo dá alebo pre teba spravi? ja nečakám protislužbu od nikoho ja som veľmi šťastná ak niekomu môžm pomôcť nezištne (hmotným alebo nehmotným spôsobom) tešim sa s radosti druhých (niekdy ani obdarovaný netuši že som pomohla). a nepripominam nikomu že ja som ti pomohla 5x a ty mne iba raz a podobne....
@lilitela ak si mala 18, tak si dieta uz nebola. Zila si s mamou a bratom, predpokladam, ze v jej byte, tak ak mama nemala peniaze, tak je logicke, ze si prispievala. Kolko si prispievala, bolo tvoje rozhodnutie alebo ti mama povedala, daj mi takmer celu vyplatu? ak si nesuhlasila, mohla si sa odstahovat a zivit sa sama. Ale pomahat s tym, ze vsak ona bude raz pomahat tebe...no neviem, takyto postoj nezdielam, to je proste obycajna vypocitavost a podla mna sa citis ukrivdene uplne zbytocne. Mne otec predal byt-dedicstvo po starych rodicoch a nasledkom toho som dlhe roky chodila z podnajmu do podnajmu, robila som len na podnajom, casto som nemala co jest, tiez som prala v rukach, dokonca som jeden cas spavala na zinenkach v tmavej miestnosti bez okien vo firme, nemala som kde byvat.... nic mi otec doteraz nedal, nic nepomohol, prave naopak, len same problemy a aj napriek tomu si ho vazim a pomaham ja jemu. Nie preto, ze je to moja povinnost, ale preto, ze je to moj otec a aj napriek jeho chybam viem, ze robil najlepsie, ako vedel.... Ani z muzovej rodiny nam este nikto nikdy nepomohol, prave naopak, pravidelne dlhe roky pomahame my im a spat nic necakame.
zákon o rodine:
Druhý oddiel
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
§ 66
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť
svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
§ 67
(1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom
v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho
schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných
detí.
(2) Vyživovacia povinnosťmedzi manželmi a poskytovanie
príspevku na výživu rozvedenému manželovi
predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Tretí oddiel
Vyživovacia povinnosť
medzi ostatnými príbuznými
§ 68
Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.
§ 69
(1) Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť
plniť, prechádza táto povinnosť na predkov.
Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len
ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
(2) V prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa,
ustanovenie § 63 sa použije primerane.
§ 70
Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu
povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru
jeho schopností, možností a majetkových pomerov
k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým
pomerom ostatných príbuzných.
Štvrtý oddiel
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
§ 71
(1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh
niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
@lilitela prepáč, ale nedá mi nezareagovať...ja detičky ešte nemám, no obe moje sestry áno. maminka sa nikdy extra nestarala o to pomôcť sestrám, nikdy sestrám nenavrhla, že im ich postráži, keď sa sestre narodilo druhé mimi nešla jej pomôcťani raz...maminka nám umrela a my by sme dali aj modré z neba preto, aby tu s nami bola!!! aj keď mala svoje chyby, ale bola naša a už nás nikdy nemôže objať, vystískať, potuľkať....!!!skús sa nad tím zamyslieť a určite pochopíš...ahoj
ked sa hnevas, tak sa hnevaj a co bude dalej, to uvidis.. co si chces naplanovat, ako sa mas citit? 😀
@elise, ja o koze, ty o voze. Vzajomna vyzivovacia povinnost plati v pripade, ze sa jedna strana nie je schopna sama zivit, NIE OCHOTNA!!!! Tak ako nie su rodicia povinni zivit 25-rocneho povalaca, ktory lezi cele dni hore bachorom aj ked je to 1000 krat ich syn, tak isto nie je dospele dieta povinne odovzdavat dve tretiny svojej vyplaty svojim rodicom, tam kona vyrazne nad zakonny ramec.
Lenze ja som nehovorila o povinnosti ci nuteni. Hovorila som o ocakavani. Ano, ocakavam, ze ak ja podporim rodinu, podpori zasa ona mna, az to raz budem potrebovat (dufajuc, ze nebudem 😉 ). Nepomaham ratajuc, kedy pride ta velka chvila, ked budem pomoc kasirovat ja, ale je prijemny pocit moct sa vramci rodiny na pomoc spolahnut. A povazujem to za normalne. Cize v podstate hovorim cosi podobne nez ty. Pomaham mame vramci svojich financnych a casovych moznosti a ona mne tiez, takze ja problem rozhodne nemam. Ale nie vsetci rodicia su idealni ci minimalne normalni, su aj vydieraci, manipulatori ci ine prijemne typy, takze vseobjimajucu uctu vsetkym rodicom neuznavam, uctu si zasluzia len ti, ktori sa s vychovou aj namahali, nie ti, ktori povazuju svoje deti za financnu zaruku, lebo oni ich vychovali...
@lilitela Živila si brata. Takže pocit vďačnosti by som očakávala predovšetkým u brata. Neviem, aký máte s bratom vzťah a ako brat pomáha...vďačnosť za všetko, čo si pre brata urobila nemusí prísť len od brata, ale aj od jeho manželky, od jeho detí /často to tak býva, že vďačnosť sa prenáša ešte do budúcich generácií/...veľa prípadov takých poznám /ešte z tých medzivojnových generácií/, kde doopatrovali starú tetušku vo vlastnom dome, lebo to bola sestra, ktorá živila brata počas štúdií /otca, starého otca opatrovníkov/.
@evabb35 moj brat mi urcite vdacny je ale on nemoze zato ze ho mama neuzivila a ani by ma nenapadlo to prenasat na jeho potencialnu zenu. Len ja viem ze mama mohla pre to urobit viac. Ked otec prestal platit alimenty vobec to neriesila. A to nehovorim o tom ze moj otec roky platil len to co mu este za sociku vyrubili. Ani raz nepoziadala o zvysenie. Ja som to nikdy neriesila, az skusenostami a takymito zazitkami zistujem ako to vlastne je. A ani by som sa do toho nevrtala keby som videla nejaku snahu z jej strany.
Vlastne ja mam z celeho svojho vztahu s nou akurat pocit ze sme jej boli na pritaz. Viem ze nas ma rada ale to sa nevylucuje. Otazka je ze ci to co robila, robila pre nas z lasky alebo preto ze musi ( napr aby neboli problemy so socialkou, aby ju neudali susedia, ucitelky). Pretoze teraz, ked uz konecne nemusi, ale mohla by,tak nic nerobi.
Nepoznam tu spevacku takze neviem ako sa k nej potom chovala jej mama a sestra, mozno sa jej tiez podakovali tak, ze sa jej otocili chrbtom. Takze toto prosim nevnimaj tak ze si myslim ze som jedina ktora zivila surodenca a mamu. Ja hovorim o vztahu POTOM.
A mimochodom si myslim ze je to to iste ako ked matka cely zivot zivi a stara sa o dieta a ed na starobu ochorie, otoci sa jej dieta chrbtom a supne ju do ustavu a pritom by ale malo moznosti sa o nu starat (napr nema este vlastnu rodinu, byvalo s nou v jednej domacnosti). Chcela by som vidiet kolke by sa zastali toho dietata a kolke by ju tu rozniesli v zuboch.
@lilitela Tiez si nemyslim, ze tvoja mama ma specialnu povinnost ti pomahat kvoli tomu, ze ty si pomahala jej, ale pomahat ti ma preto, ze si jej dcera a je to jej (predpokladam) jedine vnuca. S mojou mamou nemame velakrat rovnaky nazor, ma plno aktivit - 2x tyzdenne cvici, chodi plavat, na basketbal (ma permanentku), nasi maju zahradku aj vinicu, cize hoci na dochodku, stale su vytazeni (mama este robi vchodovu dovernicku 😀 ). Ale nikdy sa nestalo, ze by odmietla prist. Samozrejme sa snazim, aby som sa napr. ku kadernicke objednala vo vhodny termin. Ma to 2 hodiny vlakom k nam, je tu cca kazdy mesiac na 2 dni, obcas dlhsie. Sancu svojej mame skus dat, ale zbytocne nemrhaj casom ani hnevom na cloveka, co si to nezasluzi.
Vlastne mam pocit ze sa v tom uz nechcem viac vrtat. Napada ma Polivkove: vsetko tak cerne zas nevidim. Ale myslim ze moj hnev je iba nahromadena dlhodoba frustracia na vztah ktory nefunguje. Nemozem posudzovat iba obdobie od 0-18 rokov a zit zo spomienok, ale aj ten dalsi rovnako dlhy a dolezity usek od 18-36. A ak to nie je o tom ze sa potrebujeme a pomahame si, tak o com? Mam ju rada a zelala by som si aby v mojom zivote zastavala inu rolu. Ale na to treba dvoch. Je to ako partnerstvo, napriek tomu co manzelia spolu zazili (aj to pekne), moze manzelstvo vyustit v nezaujem a rozvod, a ak nie su zavazky, niekedy je jednoduchsie sa uz nikdy nestretnut.
@majka99999 ano nema tu povinnost zrejme som len v sebe hladala tu zamienku, ze ked uz nie kvoli mne a nam tak aspon kvoli tomu. A ty si zivi priklad toho ze ked sa chce tak to ide. Moja mama nema okrem prace ziadne aktivity. Nema ani partnera a asi ju nebude mrziet ked ostane definitivne sama. Konecne si bude moct uplne robit co chce a nebude ju nikto "otravovat."
@lilitela inac, ja mam taku svokru, maleho videla nazivo 3x aj to sme museli prist my. Skajpuje s manzelom obcas, ale nikdy nepovie, ze ukaz mi Mareka, nech ho vidim aspon takto... Spolah ziadny, pritom moj mazel sa o nu naozaj staral, ked bola chora, tak ju lyzickou krmil, lebo nevladala rukami pohnut... Su taki ludia, co proste chcu mat svoj zivot, len aby neboli prekvapeni, ze o par rokov im nebude mat kto ani pohar vody podat. ☹
@lilitela uplne viem co prezivas ☹
@katerinaky Mas nieco podobne?
Podla tejto diskusie bude asi toto forum vyhlasene za centrum svatic 🤐 "Je to jej pravo", "Vaz si, ze mas mamu", "Jej povinnostou nie je ti pomahat, ale tvojou jej ano" atd.... Neviem, kde sa v zenach tento nadseny masochizmus berie, fakt nie. Na to, aby vztahy fungovali, musia byt reciprocne (aspon priblizne) ja tebe, ty mne. Ak si v rodine nepomahame, fajn. Mama sa nestara o moje deti, ja jej nechodim nakupit, ale inak sa mame radi (napriklad) - to fungovat moze. Ale ak si na nas pribuzensky vztah spomenie vzdy len jedna strana, ked jej to vyhovuje ci ma potrebuje, tak je to vyuzivanie a nie vztah. Myslim, ze @lilitela ma pravo OCAKAVAT matkinu pomoc, hlavne preto, ze ona tiez pomahala (nie, ziaden zakon nestanovuje povinnost zivit a starat sa o mladsieho surodenca) . Predpoklada, ze s podstatne mladsim bratom nie je jej matka vetcha starenka, odkazana na jej pomoc, takze na jej mieste kontakt obmedzim na absolutne minimum, opatrovanie si vyriesim po svojom a ju necham sa fukat.