Hnevám sa na mamu. Čo ďalej?
Mama mi odmietla postrazit na 2 hodky 1,5 r. dceru, ked som to potrebovala. Hnevam sa na nu, lebo som jej v minulosti asi 6 rokov velmi intenzivne vypomahala financne, ked este zivila mojho neplnoleteho brata ako rozvedena matka, inak by nemohol dostudovat. Mam pocit, ze mi je nieco dlzna, pretoze nebolo podla mna mojou povinnostou zivit brata a okrem toho ma to vyrazne zabrzdilo v mojom osobnom zivote a rozvoji. Ona nemala ziaden vazny dovod preco ma odmietla, iba nejaky nakup a postu, to mohla vybavit neskor, o co som sa ju este raz pokusila poziadat.
Odkedy som sa odstahovala z domu asi pred 12 rokmi, tak som od nej nieco potrebovala dohromady asi 5x. Co dalej? Muz mi radi kaslat na to a skusit ju poziadat inokedy, kvazi dat jej este sancu. A ja sa pytam, preco, ak naozaj nemala vazny dovod ma odmietnut? Mam sa opät ponizit? Uz viackrat sa v minulosti vselijak vykrucala, ked som ju pozyvala na navstevu, castejsie nez 1x za dva mesiace nepride. A na toto som ju pripravovala asi mesiac, ze moze nastat taka situacia, aby to nedostala "sokom". Otocila sa mi chrbtom, mam chut urobit to iste. Ktoru moznost by ste si vybrali?
@lilitela, nepaci sa mi, ked pises, ze je tvojou dlznickou. Ak niekomu pomozem, nikdy nato nepozeram, ze mi je ten dotycny dlznikom. Urobila som to rada a som stastna, ze som mohla pomoct. Inak by som mu nepomohla, ak by som mala mat potom take pocity. Hnev ti nepomoze. A ze ju znovu poprosis, to nie je ponizovanie. Popros ju, popripade jej povedz co ta stve a trapi. Je to tvoja mama, komunikujte. Samozrejme zavisi od toho, aky mate vztah a co k nej citis. Ak ju lubis, nie je co riesit. Ak ju neznasas, maj ju na haku. Aj take poznam.
@lilitela, a este jedna rada, zvykni si. Su rodicia, ktori pomahaju, povazuju to za samozrejme a robi im to radost, a su taki, kt. to nerobia, su stastni, ze maju pokoj od svojich deti, maju svoje povinnosti, zaluby, konicky a rodicia to musia zvladnut bez ich pomoci. Je len na tebe, co chces. Ci to skusis zas, alebo si vystacite bez pomoci.
@lilitela ja si teda myslim, ze babkovci a dedkovci by sa mali spolupodielat urcitym dielom na vychove svojich vnucat, svojich potomkov. su predsa predlzena ruka rodica. tiez by som jej to mala za zle.
urcite nesuhlasim s nazormi dievcat, ktore tvrdia, ze stari rodicia nie su povinny sa starat o svoje potomstvo - vnucata. stari rodicia by sa teda mali spolupodielat, v akej miere - to je na dohode rodic/stary rodic. samozrejme zalezi na vitalnosti, case, ale prkotiny ako posta, nakup, kozmeticka - to sa da predsa odlozit.
ja by som bola teda nastvana, ak by ma babka odmietla a tym viac, ked si spomenula, akym sposobom si jej v minuloati pomahala. 😉
Mama je mama... aka je? taka je! ale máš ju!!!
niekedy ,aj keď mamu máš, je ako by si nemala.
rozhovor - vyzera, ze asi sa potrebujete poriadne porozpravat. Musis zistit, co ju vedie k takemu konaniu. A Ty jej povedz o svojich pocitoch.
@lilitela ja to mam s mamou rovnake, domov z roboty uteka o 12tej 9 mesiacov v roku, 3 mesiace v roku jej radsej ani nezvaolam aby som ju nerusila a vsetko tomu podriadujem. 10 rokov som od nej nic nepotrebovala, prisla len ked bol nejaky sviatocek a tak, doniesla darceky a odniesla darceky celej rodine od nas. Nemozem povedat ze by mi to bolo po voli, ale mamu si nevyberieme 🙂 co uz... pred MD mi slubovala, ze mi malu raz do tyzdna, aj dva krat postrazi a mozem ist do prace, spoliehala som sa na nu a dopadlo to tak, ze vynervovana a vystresovana si robim vsetko popri malej v praci som ked bola malinka nebola ani raz.. postrazila ju za dva roky asi tak max5x, 1x u nich prespala... ;) cize ma totalne v pazi ako sa ma jej dcera 🙂 jasne lubi vnucku, nosi jej oblecenie nove a hracky a sladkosti, ale to nam je figu platne, mame vsetkeho dost, casu mame malo...
@simca06022011 No, moja mama sa parkrat vyhrazala, ked som bola "mlada", ze mi dieta strazit nebude, ale brala som to ako vychovne metody, vystrahy. Ja som ju o to totiz nikdy neziadala a nebol dovod, aby mi nieco take vravela. Ked som jej povedala, ze som tehotna, povedala, ze no konecne. A ked sa mala narodila, najprv sa neprisla pozriet asi 10 tyzdnov (stale mala nieco ine) a potom mi vytkla, ze som ju pri narodeni nepoziadala o vypomoc. Naozaj som bola zmätena. Tak co vlastne chce? Ja mam pocit ze iba "pomasirovat" ego.
Veru,vseobjimajucu uctu si vsetci rodicia na svete skratka nezasluzia. Su rodicia a "rodicia".
Ich vztah k dietatu moze byt zial nielen vrely,ale aj vlazny,ci dokonca chladny,niekedy si na nom dokonca ventiluju svoje frustracie.
A poniektorym su zasa deti i vnucata na obtiaz,vlastne ani nevedia,naco vobec deti mali.
Cloveku zial neostava ine,len sa podla toho zariadit.
Pokial sam nie je chladny,vzdy ho bude taketo spravanie najblizsich boliet.
Avsak nepochopi,kto neprezije.
Ja by som ti poradila prisposobit sa situacii, lebo budes v sebe zivit zlost a hnev naco? Ona to nemysli zle, su takyto ludia, s tym nic neurobis, malu lubi ako pises a teba tiez, tak sa s tym zmier ako to je a nehnevaj sa na nu. Skus chvilu si dat odstup a daj jej cas, mozno si to uvedomi, popremysla nad sebou, pripadne skus jej to nejak povedat co ta trapi a ako sa citis, ale urcite by som nevytahovala co si pre nu ty urobila v minulosti. To s touto situaciou nema nic, aj ked to mozno tak citis a citis sa ukrivdena, zabudni na to, zijeme pritomnostou.