Hrča v žalúdku z toho, aby sme to niekam posunuli
Ahojte, musím sa s niečím zdoverit, čo ma veľmi poslednú dobu trápi. Začnem asi takto. Som zadaná, končím školu, môj frajer pracuje a robí si pritom vysokú externé, konci budúci rok. Všetko je fajn, bývame spolu a dobre spolu vychádzame, no on čoraz viac spomína deti a svadbu. Že o rok, keď bude končiť, by to chcel už posunúť.
Veľmi sa hanbím za to, kam smeruje moje zmýšľanie, ale mám z toho veľký stres. Hlavne preto, že som bola vždy aktívna, on skôr pasívny, ale vždy sme vedeli niekam ísť posedieť, podebatiť, s priateľmi do kina a na výlet. Teraz je to značne obmedzené a mňa to veľmi ubíja. Starám sa len o domácnosť, školu a frustruje ma to.
A tu je ten bod zlomu, že jemu to značne vyhovuje, mať už takú domácnosť a byť zasedeny. Tvrdí, že nie, ale vidím to na ňom, že je rád. Vždy, keď povie deti, vojde do mňa stres, že bude to také vždy? Zasedena domácnosť? Akoby mi toto obdobie ukazovalo, že taký život nechcem a bojím sa, že tým dieťaťom to také bude.Žalúdku mám hrču. Po deťoch túžim, ale toto mi naháňa strach a začínam mať pocit, že asi to nie je život pre mňa hr...Neviez toho hrču a premýšľam, čo ďalej...
Ja som mala kedysi také isté pocity ako ty, dlhé mesiace. Nakoniec som sa s ním rozišla a nikdy som to neoľutovala. Bol to veľmi dobrý chlap, vo veľa veciach sme si super sedeli, skoro sme sa nehadali. Ja som bola vždy tá aktívnejšia a on ten pasivny, po čase ma to však unavovalo. Keď som začala rozmýšľať nad budúcnosťou, úplne ma striasalo pri predstave, že takto budeme žiť aj s deťmi.
Našla som si chlapa, blázna, s ktorým sa teda vôbec nenudím. Hádame sa viac, ale aj sa smejeme, žijeme vymýšľame, veľa krát ho musím brzdiť. S dieťaťom sa nám život zmenil len trošku a dočasne, kým nepovyrastie 🙂 už plánujeme dovolenku v karavane 😁
Ja koncim vysokú. Obaja sme približne rovesníci. Aj on predtým rád niekam išiel, ale vždy som bola ja ta aktívnejšie a teraz vidím, že jemu takýto život vyhovuje. A to mi ide v hlave, že keby prišla aj svadba aj dieťa, že by to bolo asi rovnaké ako teraz. Bojím sa toho, a stále keď to nactrne, tak pocitim napätie v sebe. Nebojím sa svadby ako takej ani dieťaťa, ja sa skôr bojím toho že keď to príde, že ten život už stále bude vyzerať ako teraz, že budeme len zasedení doma. Keďže vidím, že on si to priam užíva a už nepotrebuje nikam chodiť. Toho sa veľmi bojím.
Mat deti nie je konecna. Ale novy zaciatok. Zaciayok niecoho noveho, ineho. Ak si dobrodruzna povaha, alebo rada ides niekam, tak si vlastne porodis svojich spolucestujucich.
Ano, zo zaciatku su plienky, kojenie, neprespate noci... to sa preskocit neda. Ale akonahle pridu do veku, kedy vnimaju, stavaju sa partakmi a mozes ist s nimi kam len chces.
My sme nase deti vlacili ako macence a pohoda. Od narodenia sme s nimi cestovali k svokrovcom 150 km pravidelne, ako 4 mesacny a 1,5 rocny boli s nami na jednej akcii v penzione, kde chlapi hulakali, bavili sa a moje deti sladko odfukovali. Chodim s nimi na turistiky, zoo, kino, sadnut si niekam... moji milovani partacikovia.
A mat deti skor je nahodou super, mas na nich viac sil aj energie. Deti trosku odrastu, budu samostatnejsie a ty budes este stale mat chut robit nieco pre seba.
Pisem za seba - rodina je super.
Z vlastných skusenosti ti poviem len tolko, ak mas akékoľvek pochybnosti, vacsinou su oprávnené. Premarnis mlade roky s niekym, kto ma mozno uplne ine videnie sveta. Mat tvoje roky a tento rozum ako sa hovori, tak ani za boží svet sa neprispôsobujem. Nikomu a ničomu. Pretoze v konečnom dôsledku si to aj tak nikto nikdy vážiť nebude a po svadbe dostanes odpoved, ved si vedela aky som tak sj si ma nemusela brat. Si mlada, netahaj kameň za sebou na nohe... zariad si zivot ako ty sama chces.
A rozpravala si sa s nim o tom, co citis? Inak zasedena doma s dietatom? Odkedy mam deti lietam este viac, deti mi vniesli do zivota novych priatelov, nove zaluby, nove obzory a moznosti, nove jedla, nove travenie dovoleniek, nove knihy, zasedeni nie sme ani nahodou, snazime sa pre ne obletiet aspon pol sveta😊deti su energia
Nikdy som nežila aktívnejšie ako pri malom dieťati výlety, spoločne grilovačky, kúpaliska, detské akcie podľa mňa sa len bojíš nepoznaného.Ak bude on domased budeš chodiť sama, ale pochybujem, že bude víkendy doma sedieť.A cez týždeň budeš mať určite kamošky s deťmi a spolu budete vymýšľať, lebo ten stereotyp treba niečím spestrit
Ale určite nejaký režim obchod varenie kúpanie uspavanie už bude, ale tak aj teraz máš stereotyp vstať, ísť do práce, domacnost
Ja že končíš strednú 🙂 No dobre a ako by si si si to predstavovala keby ste mali deti? A ako by si si to teraz predstavovala? Kiná sú zatvorené. Podniky a reštiky sú zatvorené. Čo by si rada robila? Ty VŠ študuješ denne? Alebo tiež makáš v práci a po večeroch sa učíš a cez víkendy chodíš na skúšky? Tiež musíš riešiť dilemu pracujúceho vysokoškoláka: "sakra dokončiť tú školu a popri tom podávať 100%tné výsledky v práci"? Predpokladám, že keď budete mať deti, tak už budete môcť aj na výlet ísť, aj do reštiky si posedieť, aj na dovolenku, skrátka.... že bude po korone alebo, že tieto veci už budú povolené. A tiež, že keď priateľ teraz zamaká, tak bude mať aj po škole a že opäť rád pôjde na výlet alebo niekde a aj s dieťaťom. Alebo aj bez neho. A ktovie - možno to budeš práve ty, ktorá keď vstane o 6:00, bude 8 hodín makať v práci, potom bude utekať pre dieťa, bude riešiť domáce úlohy/ nákupy/ domácnosť/nákupy - na streiedačku s mužom, samozrejme.... Možno budeš prekvapená, ale možno to budeš práve ty čo bude tá, že keď dáte dieťa ku babke, tak budeš chcieť mať "domácu pohodu". Podľa mňa to moc riešiš. Alebo ho ľúbiš a chceš mať s ním spoločnú budúcnosť. Alebo nie. Ale nie, že teraz v mimoriadnej situácií (ktorá pominie) sa bojím toho čo bude za 9 mesiacov minimálne, alebo/rok/dva/tri...
Citujem: "Nebojím sa svadby ako takej ani dieťaťa, ja sa skôr bojím toho že keď to príde, že ten život už stále bude vyzerať ako teraz, že budeme len zasedení doma."
Tato veta to vysvetluje....
On sa chce usadit (ale tym nemyslim ze bude sediet doma)... on chce zapustit korene a nieco budovat (rodinu). Ty sa este nechces usadit. Ale je tiez mozne ze on nie je ten pravy. Ten pravy chlap velakrat zmeni myslenie zeny a aj jej tuzby a priority. Je mozne ze ho dostatocne nelubis a desi ta predstava ze s nim stravis zvysok zivota a nic nove uz nezazijes?
Nepises ako reagujes na jeho reci o svadbe a detoch ale zda sa ze si mu este nepovedala o svojej hrci v zaludku. Je dost mozne ze on to citi a preto o tom rozprava coraz castejsie lebo potrebuje uistenie. Musis mu o svojich pochybnostiach povedat co najskor. Toto len tak same od seba neodide. Mozno uz planuje kupu prstena a tak to urob radsej teraz ako ked ta poziada o ruku.
Nie kazdy extrovert dokaze fungovat s introvertom. Su vynimky, ale nie je to pre kazdeho.
Zrejme mas pocit, ze tvoj priatel je az prilis pasivny. Na tvojom mieste by som pocuvol tvoj vnutorny hlas a do nicoho sa nehrnul. Ja si myslim, ze myslienka spolocneho zivota a deti by v tebe nemala vzbudzovat pocit stresu. Prave naopak, ten pravy v tebe vzbudi pocit, ze on je ten s ktorym tu rodinu budes chciet budovat.
Do nicoho sa prosim ta nehrn a zvaz vsetky alternativy a radsej sa o tom porozpravajte, ale ja som skor nazoru, ze pre teba by bol zrejme vhodnejsi iny partner. Deti aj svadbu chces, ale nie s nim. Treba akceptovat realitu. 🙂
Ahojte. Veľmi pekne ďakujem za odpovede k tejto diskusii. Áno, čoraz a viac a viac mám pochybnosti, keď si všímam, kam to smeruje. Bojím sa toho, že by sme ani pri deťoch nechodili nikam, lebo by toho bolo veľa alebo by sa mu nechcelo. Mám zmiešané pocity a neviem, čo si mysliet. A nechcem veľmi to, že len ja by som chodila s deťmi a on by len sedel doma. Dnes som sa pred mojím otcom o Tom zmienila a povedal mi, že muž sa nezmení po svadbe a že keď je teraz ako frajer taký pasivnejsi, tak svadba nič nezmení. Samozrejme má môjho frajera veľmi rád, ale vie aj to, že ja som vždy chcela všetko skúsiť, cestovať, a podobne. Ešte viac mi to ostalo v myslí...
Aj teraz keď sa nedá nikam ísť, snažím sa byť aktívna. U nás doma chodíme so sestrou stále niekam, vždy niečo podnikneme v prírode. No vo vzťahu mi to už chýba. A preto som už skeptická a začínam mať vážne pochybnosti. Frajer aj keď ma pár dní voľna po sebe a všetky povinnosti za sebou, tak nemá veľmi záujem podnikať aktivity. Ja som ten iniciátor a niekedy je to na nič, keď ho nepriamo len nutim. Sama neviem, čo sa vo mne odohráva a prečo som sa odrazu začala viac báť.
Hlavne keď začal spomínať tu budúcnosť, vždy mi vyjde na povrch to, že to bude vyzerať že ani cez dní voľna s deťmi nič nepodnikneme, alebo len ja sama, lebo jemu sa nebude chcieť. Mám v sebe veľmi čudný pocit, akoby mi všetko hovorilo, že takto to vôbec nechcem...
Stále mi znie tá otázka, že takto to bude už vždy? Ja sa budem starať o domácnosť a deti a nebudeme už nikam spolu chodiť? Veľakrát naznačil, že jemu toto obdobie vyhovuje. Neda sa nikam ísť a on si môže užívať kľud. Viackrát naznačil, že jemu by sa páčilo, keby to je takto aj pri deťoch, že nemusíme sa stále niekam hnať na výlety a kavičky a do kina. No z toho má vždy tak stisne, že čo teraz...
Ano, bude to tak vzdy. Mat deti je sice krasne, ale musia byt partneri nastavení rovnako. Aj na aktivity, aj na životný štýl. A detmi sa to vsetko este len zacne. Ked ti tu baby písali ako je vsetko super podnikať s detmi atd atd... ano je. Ale na to treba dvoch ľudí. Pretoze inak budes na vsetko sama. Ked výlet nenaplanujes, nepojde sa nikam. A nedostane sa budes doprosovať aby ste niekam isli. Toto uz mam za sebou preto viem, o com pisem. Nehovoriac o tom, ze ked sa na výlete nieco “pokazí”, budes ty na vine lebo si to tak TY naplánovala. Moje prve manželstvo bolo presne takéto. Tiez som mala velke plany ako cestovat, ucit sa nieco nové ale nemala som ľudí, ktorí by ma v tom podporili pretoze jediným cieľom bolo vydať sa, mat deti aby boli vsetci spokojní. Vsetci okrem mna. Potom prislo dieta, zatvorená doma na materskej, pasívny muz...a žiaľ ono si to človeka počká. Tato moja nespokojnosť a frustrácia skoncila po 6 rokoch rozvodom. Jednoducho treba držať sa toho starého hesla “vrana k vrane sada, rovný rovného si hlada...”. Začala som sa toho držať a vybrala druhého manzela, ktorý je ale uplne o niečom inom. Mame 3 deti a aktívny zivot aj ked teraz obmedzený. Ale nastavení sme na rovnaku vlnu vo všetkom. Mozno s tym mnohé nebudú súhlasiť ale pokial mas svoje sny, si mlada tak si ich spln. Nedaj sa dotlačit do nicoho, o com intuitívne vies, ze to asi nebude pre teba to dobre.
My sme hadam nikdy nechodili tolko na vylety ako teraz cez koronu. Jasne aj mne chybaju tie mestske vylety - zahranicie, restiky, kavicky, galerky alee prirody a pesich tur si uzivame az az. Takze si nemyslim ze je to o dietati a svadbe skor o tom, ze uz teraz ste nekompatibilni a zlakla si sa buducnosti. Otvor to s nim, uvodos ako zareaguje, ci sa trosku posnazi. Inak je to vela aj o tom ako nestratit samu seba vo vztahu - na vylety môžes ist aj bez neho.. Uvidis ako zareaguje
otec ma pravdu v tom, ze chlap sa nemeni. Ked tak rozmyslam, praveze s detmi budes mat aktivit az az. Pretoze ich treba rozvijat, naucit spoznavat, nechat vybehat a tak podobne. Otazka je, bude chciet toto vsetko aj tvoj partner? Lebo s detmi, to uz nie je mat vylozene nohy klude ako si on predstavuje.
Ci je to ten pravy?? Priklad : moja sestra sa sice vydala, ale..zacali este vacsie problemy ( predtym aj niekam.chodili, ale tiez potom.to bolo viac o sedeni doma a tak a ju to ubijalo), ani dieta sa im.nedarilo. Rozviedla sa a nasla si frajera, s ktorym je to uplne inak, je velmi- p revelm spokojna.
Ono tvoj problém nebude ani to, že prídu deti neskôr, ako to, že jednoducho s partnerom sa nezhodujete v predstave o trávení voľného času. Ok, teraz sa nikam veľmi nedá ísť, a doteraz sa ti zrejme on prispôsoboval. Teraz je očividne spokojný, a ty nie. Ono postupne by aj tak to vyšlo najavo, aj keby bol úplne normálne život ako predtým, určite by raz ti povedal, že ho nebaví stále dakde behať, lavičky, galéria, kino a podobne. Na druhej strane, keď by prišlo dieťa, deti, tiež by to nebolo, že príde domov, vyložiť nohy, telka a pohoda 😃. Lebo dieťa bude behať, plakať, alebo vyžadovať pozornosť, bude sa mu treba venovať.
Nebude to ľahké, keď budeš robiť neustále nátlak, aby vyvíjal nejakú aktivitu. Možný by bol kompromis, lenže to je situácia prehra - prehra. Bez víťaza. Každý budete ne/spokojný len čiastočne. A možno po deťoch ti to tak prekážať nebude, ktovie.
Si mladá, úplne ta chápem, toto je najlepší čas užívať si život, cestovať, keď sa zas bude dat, spoznávať nových ludi, začneš pracovať, budeš aj finančne nezávislá, určite nie sedieť doma pri plienkach, na to máš kľudne ešte aj 5rokov čas. S dieťaťom síce život nekončí, ale je iný a ta bezstarostnost slobodnej baby už absolútne nie je. Keď to tak cítiš, na rovinu to treba partnerovi povedať.
Boli sme stanovať s detmi, bola tam s nami jedna rodinka s 3 mes.dietom, kúpali ho vo vedre 🙂 chcem tým povedať,že deti obmedzujú len čiastočne. Ten, kto môže obmadzovat vo "vyletovani" je partner.