Idem sa zblázniť od smútku a samoty
Neviem sa zmieriť so situáciou, že sme zostali na tomto svete sami s mužom a dvoma deťmi. Mala by som byť vďačná, že mám zdravé deti a dobrého muža, ale tá bolesť v srdci...s tou sa nedá zmieriť. Prišli sme o rodičov, ktorí boli v mladom veku a so všetkým sa pasujeme sami.
Srdce mi trhá, že naše deti nemajú kam ísť na prázdniny, nikto ich nezoberie len tak na zmrzlinu...cítim sa hrozne zlomená, že nemáme nikoho, kto by nás mal rád a naše deti. Poslednú dobu to na mňa dolieha o to viac, že ma opustila ešte aj sestra, ktorú som mala ako naj kamošky a bola pre mňa všetkým (opustila v zmysle, prestala sa s nami baviť a ešte nás obrala o nemalé peniaze).
Prosim Vás je tu niekto v podobnej situácii? Veľmi by mi pomohlo popísať si s niekým, kto sa cíti totálne opusteny, osamelý a neznamenajúci nič na tomto svete...
Autorka - okrem inych rad co uz boli uvedene - nemozes opatovne nadviazat vztah so sestrou? Vysvetlit si co sa stalo, odpustit... To je velka skoda ze ste sa takto pohadali.
A tvoj muz nema surodencov? Nemas aj ty sesternice, bratrancov, tety?
My sme s manželom bez rodičov a s deťmi. Čiže viem asi,čo cítiš. Niekedy na nás doliehaju smútky,o kt.pises.
Súrodencov rodičia veľa nemali a aj tí,čo sú,sú ďaleko a inklinujú k svojim rodinám. A je to pochopiteľné,veď sú si bližší.
Ale snažím sa na to pozerať,že som rada,že sme spolu. Ono na veľké sviatky,či meniny,narodky,či keď deti píšu v škole niečo starým rodičom,či keď chodia vystupovať bankám,dedkom,vidím,že aj im je ľúto ....ale....
Ja som si dala cieľ,že budem raz babka pre svoje vnúčatá😊
Ty si ta co tu nedávno zalozila temu "přišla som o sestru". Že?
@deti95060810 poznas nejakych odidencov, jed vies, ze im treba zavidiet? Mam kolegynu, odisla do 7r synom, muz na Ukrajine, odist nemoze. Je IT specialista, robi z ukrytu, narukovat odmieta (zatial).Ich spolocny byt je zniceny - Mariupol, prudli o vsetko. Byva v prenajatom byte so studentkou z Ukrajiny. Je na vsetko sama v cudzej krajine, urady, praca, domacnost, synova skola, syn place za otcom, chce ist domov “bojovat za vlast”, chyba mu rodina, kamarati - jej tiez, ale pred synom to neukazuje. V skole mu niektore deti opakuju reci, co pocuju doma, ma problem sa zaclenit, trapi sa, slovenskych kamaratov vlastne nema. Brata jej zabili vo vojne, jeho zena nechce odist, ma leziacu mamu. Riesi, ci poslat za nou iba same deti, ci jedno, ci obe, a zda sa, ze posle aspon syna - teenagera, kym sa mu da. Takze kolegyna bude vychovavat bratovho syna - mozno aj dceru, ak svagrina nakoniec posle aj ju. V jednej izbe prenajateho bytu, v cudzine. Toto by si chcela riesit? Toto im zavidis?
Od kiaľ si? Ak chceš napíš súkromnú správu.
Mne zomrela mama veľmi skoro, potom otec a teraz v októbri svokra. Je mi veľmi smutno z toho, lebo si uvedomujem, že už sme my s manželom tí,,najstarší, že už nie sme deti, nemáme sa na koho obrátiť.... je to čudné...
Ženy, prosím vás, písať niekomu, kto sa trápi, že "teš sa z toho, že máš zdravú rodinu" je ta naj-mega-debilnejšia rada na svete :D a keď neviete ako utešiť či pomocť, aspoň nepíšte takéto chujoviny...Verte mi, každý sa teší zo zdravej rodiny, ale veľký smútok/depresia/úzkosť túto radosť prevýši.
Viem o čom píšem, sama som prišla o sesternicu, ktorá tragicky zahynula v mladom veku a 9. mesiaci tehotenstva. Bolo to tak zdrvujúce, že to pochopí len ten, čo to zažil. Asi pol roka po udalosti som si povedala, že DOSŤ, tak nemôžem žiť a teda, keď sa už cez to neviem dostať sama, musím vyhľadať pomoc a tak som začala navštevovať psychologičku. A veru, teraz ľutujem, že som tam nešla už dáááávno predtým. Netreba čakať, že sa problémy a úzkosti a všetko samo čarovne vyrieši, ale psychológ vypočuje, dá rady ako s úzkosťou bojovať a hlavne NESÚDI. A tak teraz, keď ma chytajú "depky" už viem, ako s nimi pracovať.
Hlavne sa netreba poddať a bojovať lebo problémy boli, sú aj budú a je len na nás ako s nimi naložíme. Želám všetko dobré a hlavne veľa síl 🙂
Inak...na margo môjho príspevku: viete ako dobre mi padlo, už len to, keď som položila telefón po tom, čo som sa 1. raz objednala k psych? :D Cítila som, že mám nádej a že pomoc existuje a aj to je niečo. A přitom taková pitomost, co? :D
Chápem, je to ťažké a smutné. A bolí to. Ja sama neviem, ako dopadneme so súrodencami po smrti rodičov. Ale treba sebe si pomôcť, aby si sa netrápila ďalšie roky. Nájsť nejaký spôsob, ako to zobrať športovo, odľahčene. V tom by mohla pomôcť psychologička. Alebo skús knihy. Nemusíš im rozprávať, poradia samé. Teraz čítam knihu od Anselma Gruna Ako prekonávať konflikty (Zvládnuť a vyriešiť ťažké situácie) Z tadiaľ bolo tých pár bodov. Ale možno Ty natrafíš na inú knihu, ktorá Ti sadne lepšie.
@reanda ďakujem za také slová, chcela by som to vnímať presne ako píšeš. Dúfam, že sa mi to podarí časom aplikovať v živote.
@terezka1947 to je krásny cieľ, tiež si hovorim, že musíme tu byť čo najdlhšie, aby sme mali vnúčatá. Ale mám také náročné obdobie, proste ma ta sestra totálne zlomila a neviem sa s tým vyrovnať. Držím Vám palce
Je dobré, že sa ešte stretávate. Treba sa porozprávať, vykomunikovať. Vyjadriť svoje pocity. Nemyslím pohádať sa. Bolo by ešte horšie, keby odišla aj ona a zostane konflikt nevyriešený.
@nelili1978 úplne ťa chápem, zostane prázdno v srdci, predstava, že rodičia, ktorí ti boli celý život oporou a mala si sa na koho obrátiť už zrazu nie sú 😔😔
Kým ste tu obidve, stále máte šancu to nejako riešiť. Ona je urazená, lebo si myslí svoje. Možno raz príde na to a pochopí, že aj Ty máš právo vidieť veci zo svojho uhľa. A keď aj nie, aspoň sa deti spolu zahrajú/li. Tiež riešim niečo podobné. Je to také rozčarovanie. Ale život ide ďalej. Predsa sa nebudeme trápiť pre sprostosť iných.
Ach ženy @deti95060810 myslela takych ako som Ja . Co odisli žit inde a maju dve obcianstva . Nemyslela utecencov. Proste to berie ze to bola Moja volba ze teraz zijem daleko od mami. Hoci je to dan za “ stastie.” To je Proste zivot. Nemyslela tym ludi co utekaju koli vojne co je ina situacia.
Je smutne ze si prisla o rodicov . Ale prezivas to velmi zle. Mas dobreho muza zdrave deti. Moji svokrovci kym vladali nemali “ cas” na vnucata. Nikdy ich nezobrali na zmrzlinu ani ich uz nezoberu. Svokra mà silnu demnciu a svokor uz pomali tiez . Bude mat 90r a mà stale nejake zaujimave napady a jeho syn sa z nich ide zblaznit. Niekedy je naopak tazke mat rodicov tak dlho .. ale treba to brat ako to je. Mozes si najst kamosky. Niekedy ti cudzi vie dat viac ako vlastny. Ty si na tom tak zle ze by sa zisla odborna pomoc. Najdi si kamosky a € nikdy nepoziciavaj. Kto ta mà rad z teba € netaha.
